|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 20.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Staré úvery, ale čo s nimi?Agrokomplex zlaďuje krok s krajinami Európske únie Pôdohospodársky a potravinársky sektor v rámci slovensko-nemeckej spolupráce sa prezentuje projektom Transform, ktorý sa skladá z troch častí. Prvá sa týka rozvoja informačných systémov, ďalšou je podpora agrárneho hospodárstva na Slovensku a týka sa predovšetkým ovocinárstva, zeleninárstva a vinohradníctva. Treťou oblasťou je praktikantský program ďalšieho vzdelávania poľnohospodárskeho odborného dorastu v Nemecku. O doterajších výsledkoch Hospodársky denník informoval štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR Ivan Rozsival. Čo je najdôležitejším motívom bilaterálnej spolupráce s Nemeckom? - Pripojenie Slovenska k EÚ je spojené s aplikáciou tejto agrárnej politiky, a to nejde bez jej dôkladného poznania a prehodnotenia. Očakávame pri tom konkrétnu pomoc, a to aj prostredníctvom konzultácií medzi nemeckými a našimi odborníkmi a dohodli sme, že nemecká strana umožní spoluprácu medzi výskumnými ústavmi u nás a v Nemecku, konkrétne v Braunschweigu. Poľnohospodárske družstvá sú zaťažené starými úvermi. Ukázali nám nemeckí partneri cestu ich riešenia? - Nemecká strana rovnako ako my pozná problém starých úverov (vo východnej časti republiky), začala ho riešiť oveľa skôr. Okrem toho, že pochádzajú z čias socializmu (spred roka 1989), ich úroková miera bola podstatne zvýšená. Staré úvery pôsobia ako veľmi nepriaznivý brzdiaci činiteľ rozvoja. Navyše, ak zoberieme do úvahy, že tieto úvery v minulosti boli použité nielen na financovanie rozvoja vlastnej výroby, ale aj na výstavbu zariadení pre deti predškolského veku, bytovej výstavby, ciest, atď. V Nemecku presunuli časť týchto úverov do špecializovanej banky, časť bola uhradená cez Treuhand, inštitúciu obdobnej nášmu Fondu národného majetku a časť odpísali. Nemecká vláda nariadila ich odpísanie v prípade, ak boli použité na niektoré z komunálnych aktivít. Okrem toho prijali odklad splátok úverov, ktoré zostali poľnohospodárskym podnikom o 15 rokov. Kedy si myslíte, že začneme riešiť staré úvery? - Nemci začali tieto staré úvery riešiť ihneď po zmene režimu. U nás sa to ponúka v súvislosti s reštrukturalizáciou slovenských bánk. Naše ministerstvo už navrhlo, aby sa v rámci klasifikovaných úverov riešili aj staré úvery poskytnuté poľnohospodárskym družstvám a tie sa presunuli do Konsolidačnej banky. Nevieme, či nájdeme pochopenie zo strany Ministerstva financií SR, ale v každom prípade budeme na to naliehať. Ako vidíte možnosti zlepšenia financovania poľnohospodárskej výroby? - Návratnosť prostriedkov vložených na financovanie poľnohospodárskej produkcie je mimoriadne dlhá. Ak zoberieme výrobu hovädzieho mäsa, teda býčka, tak od inseminácie jeho matky cez chov a výkrm až po porazenie a spracovanie hovädzieho mäsa, výrobný cyklus trvá 2-3 roky. Výrobu treba financovať až do obdobia konečnej spotreby mäsa. Takéto dlhé výrobné cykly sú typické pre poľnohospodárstvo či ide o výrobu mäsa alebo obilnín od založenia novej úrody až po jej zobratie. V rámci tohto cyklu navyše môžu nastať nepriaznivé prírodné zmeny či už mrazy, nedostatok slnka, príliš veľa slnka a iné. Okrem toho v poľnohospodárstve v porovnaní s inými odvetviami je veľmi nízka rentabilita, preto poľnohospodárstvo potrebuje úvery s nízkymi úrokovými sadzbami alebo iný spôsob financovania. V Nemecku je tento problém vyriešený viacerými spôsobmi. U nás len smerujeme k vhodnejším formám financovania. V súčasnosti môžu poľnohospodári využiť financovanie zmenkami, kde je vytvorený systém siahajúci od Národnej banky cez komerčné banky až po poľnohospodárske podniky. Možnosť využitia zmeniek je viazaná na uzatvorenie dohody medzi producentom a odberateľom. Druhými mechanizmami sú skladiskové a tovarové záložné listy, ktorými sa financuje výroba, skladovanie a predaj produktov. Súčasťou tohto systému sú okrem prvovýrobcov, skladov a spracovateľského priemyslu aj Štátny fond trhovej regulácie a komerčné banky. Nemecká strana v tejto oblasti ponúka konzultácie. Ide tu o riešenie veľmi špecifických finančných otázok, ako i o vypracovanie celého systému, podľa ktorého by sa financovali určité komodity a celá vertikála od prvovýroby cez spracovanie až po predaj danej komodity. Nechceme ďalej smerovať k úverom bez konkrétneho zamerania, ale k úverovaniu výroby a predaja špecifických komodít. Vyžiadajú si nové formy financovania aj zmeny vzťahov na trhu? - Nechceli by sme, aby malí výrobcovia vystupovali samostatne, ale aby sa vytvorila marketingová štruktúra na splnenie všetkých požiadaviek moderného marketingu. Od 1. januára 2000 začne fungovať Centrálna agrárna marketingová agentúra. Nemeckú stranu sme požiadali o pomoc pri príprave tejto agentúry, aby naši odborníci, ktorí budú v tejto agentúre pracovať vedeli, na koho sa majú obrátiť aby mohli byť veľmi rýchle poskytnuté odborné rady. Ide o to, aby malí producenti a podnikatelia dostali informácie o cenách, o možnostiach odbytu či nákupu, aby fungoval cenový systém od založenia úrody cez zber a jej spracovanie až po predaj. Aké kroky ste podnikli na otvorenie sa zahraničnému trhu? - Pre využitie nemeckých skúseností v zahraničnom obchode sme sa dohodli na vytvorení expertnej skupiny. Slovensko pristúpilo k dohode WTO, takže sa riadime zásadami, ktoré sú platné vo svete pre zahraničný obchod. V decembri v Seattli (USA) budú na programe agrárne otázky. S nemeckou stranou sme hovorili o spoločných záujmoch oboch krajín. Hovorili sme o tom, že nielen EÚ, ale aj asociované krajiny majú viaceré spoločné záujmy ako v porovnaní s USA. Rudolfa Vallová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
