|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 20.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Posolstvo stále aktuálneOd roku 1990 Spolok architektov Slovenska udeľuje významným autorom Cenu Emila Belluša. Nie je to náhoda, práve Belluš patrí k osobnostiam, ktoré mali veľký vplyv na vývin slovenskej architektúry. Tento rok je sto rokov od narodenia Emila Belluša. Napriek tomu, že jeho pôsobenie v slovenskej architektúre je nezastupiteľné a jeho tvorba sa stala jednou z najhodnotnejších súčastí našej kultúry, jeho osobnosť a dielo nie je všeobecne známe. A to nielen v kontexte odbornom, ale celospoločenskom. Je to voči nemu veľký dlh. Jediná monografia o ňom od Martina Kusého z roku 1984 je málo. Preto za cenný edičný počin treba považovať vydanie knihy Korene tvorivého umenia od jeho sestry - maliarky a sochárky Eleny Bellušovej, ktorá vyšla vo vydavateľstve Tatravel v Banskej Bystrici v roku 1992. Autorka zakomponovala do nej jeho vlastný životopis, ktorý zostal na magnetofónových páskach. Emil Belluš sa narodil 19. septembra 1899 v Slovenskej Ľupči, obci 10 km vzdialenej od Banskej Bystrice. V roku 1902 sa Bellušovci presťahovali do Banskej Bystrice. Ako si v životopise on spomína na toto obdobie? V Banskej Bystrici bolo veľa architektov. Otec ich obdivoval, pretože vedeli veľmi dobre navrhovať a stavať. Mesto bolo vybudované veľmi dômyselne. Celý jeho pôdorys svedčí o premyslenom a do najmenších detailov vypracovanom architektonickom pláne. Malo vlastný, svojrázny charakter, ktorého sa ťažko vzdáva aj v súčasnosti. Architektúru študoval v Budapešti a na Českom vysokom učení technickom v Prahe. Ešte počas štúdií (roku 1922) projektoval prvú prácu - návrh na oblúkový most cez rieku Hron v Banskej Bystrici (Roku 1944 bol most zničený a do pôvodnej podoby ho neobnovili). V Prahe v tom čase študovala aj skupina maliarov: M. Benka, M. A. Bazovský, J. Alexy, Z. Palugyay. Spolu boli v umeleckej spoločnosti, ktorá sa po návrate na Slovensko aktívne zúčastňovala na kultúrnom dianí. Roku 1923 skončil vysokoškolské štúdiá v Prahe. Od roku 1925 do roku 1940 bol samostatným architektom - projektantom. Po založení Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave v roku 1940 ho vymenovali za profesora. Už v roku 1945 pripravil zriadenie Fakulty architektúry a pozemného staviteľstva, kde od roku 1945 viedol katedru architektonickej tvorby. Emil Belluš prežil v Bratislave viac ako 50 rokov svojho života. Bol zapálený pre myšlienku vytvoril z nej dôstojné hlavné mesto Slovenska. Neúnavne protestoval proti búraniu historických budov v starom jadre mesta. Vynikajúce priestorové videnie ho priviedlo aj ku scénografickým návrhom v SND. Vypracoval návrhy scén pre Schillerovho Wilhelma Tella, Shakespearovu hru Sen noci svätojánskej, Molierovmu zdravému nemocnému a k mnohým ďalším. Emil Belluš zomrel v Bratislave 14. 12. 1979. Z jeho rozsiahlej tvorby spomenieme aspoň niektoré: Národný dom v Banskej Bystrici (1926), Kolonádový most v Piešťanoch (1932), v Bratislave Propelerová stanica na brehoch Dunaja (1932), Národná banka na Štúrovej ulici (1936), Radnica na Primaciálnom námestí (1947), hotel Devín (1949), v Trnave vežový vodojem (1941). Aké aktuálne je dnes jeho posolstvo? Vytvárať takú architektúru, ktorej jedinou mierou je človek, bez ohľadu na premeny jej výrazových znakov. Vlasta Luptáková Snímky archív Emil Belluš v roku 1972 Budova Sporiteľne v Martine s postavami od Martina Benku (1936) |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
