Reštrukturalizácia najlepší recept na zníženie energetickej náročnosti SR Hoci je na Slovensku absolútna spotreba primárnych energetických zdrojov (ale aj elektrickej energie ) na obyvateľa celkovo nižšia ako v krajinách EÚ, vo vzťahu k vytvorenému HDP je naopak - výrazne vyššia. Odporcovia výstavby nových veľkých energetických zdrojov, najmä jadrových elektrární, tvrdia, že až sedemkrát. V súčasnosti už tento údaj nevyvracajú ani odborníci z radov energetikov, ale podľa nich existuje viacero metodík na vyhodnotenie energetickej náročnosti. Pri reálnom prepočte na paritu kúpnej sily napríklad vychádza, že celková energetická náročnosť SR oproti priemeru krajín EÚ je 2,23-krát vyššia. Príčiny vysokej náročnosti majú korene v minulosti, keď sa naše hospodárstvo orientovalo na energeticky náročné spracovanie surovín a priemysel základných materiálov namiesto orientácie na finálne výrobky a služby. (tabuľka, resp. koláč)??? Aj keď sa v posledných rokoch začala energetická náročnosť znižovať jednak pre pokles výroby, ale aj progresívnych metód a technológií, je to málo. Najmä vzhľadom na skutočnosť, že až pätinu dovozu SR tvoria práve energetické palivá. Daň zo spotreby energie O nevyhnutnosti dôraznejšie podporiť racionalizáciu spotreby energie hovorí aj Energetická politika SR, ktorá však naznačuje len základný trend. Automaticky na tento dokument nadväzuje Program znižovania energetickej náročnosti a využitia alternatívnych zdrojov energie vrátane podpory a výskumu. Do konca septembra bude predložený na rokovací stôl vládneho kabinetu. Obsahuje návrh viacerých opatrení, ktoré by konečne mali prispieť k tomu, že racionalizačné opatrenia sa začnú rýchlejšie zavádzať do praxe. Uvažuje sa napríklad o vytvorení fondu energetickej efektívnosti, zdôrazňuje sa potreba vytvoriť legislatívne opatrenia na financovanie úspor financovaných treťou stranou v sektore verejnej správy. Pomocná ruka štátu je nevyhnutná aj pri využívaní obnoviteľných zdrojov energie , lebo návratnosť investičných nákladov na výrobu energie z nich je dnes viac ako 15 rokov. A tak je záujem o využívanie biomasy, slnečných kolektorov, malých vodných elektrární v SR mizivá. Veď v roku 1996 pokrývali obnoviteľné zdroje len 3,3 % spotreby palivovo-energetických zdrojov. Preto program navrhuje vyčleniť zo štátneho rozpočtu na podporu aktivít vedúcich k úsporám energie a využitiu alternatívnych zdrojov energie aspoň 170 miliónov korún ročne. Nová daň
Pozitívne treba hodnotiť aj návrhy na zníženie DPH energeticky progresívnych spotrebičov, technologických zariadení a výrobkov prinášajúcich úsporu, návrhy na daňové úľavy pre kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie, alebo podnety na zníženie základu dane z príjmu tým, ktorí zrealizujú opatrenia na úspory energie. Novinku predstavuje aj povinné označovanie energetickej náročnosti výrobkov a aj daň zo spotrebovanej energie. Zákon o jej zavedení by mal uzrieť svetlo sveta už v marci budúceho roka. Hoci táto zelená daň existuje v mnohých krajinách EÚ, už dnes autori programu pochybujú, či jej myšlienku rezort financií nezavrhne. Otázniky sú aj nad zavedením ďalších navrhovaných nepriamych ekonomických nástrojov. Ak totiž zasa zvíťazia argumenty, že prvoradá je príjmová časť rozpočtu, potreba racionalizácie opäť zostane len ošúchanou frázou. Čo je však podstatné, bez podpory či už vo forme priamych dotácií, alebo nepriamych ekonomických nástrojov sa môže zabrzdiť aj reštrukturalizácia priemyslu. Jej rozhýbanie je základným predpokladom na znižovanie vysokej energetickej náročnosti. Kým totiž vo vyspelých krajinách sveta už v sedemdesiatych rokoch prišli na to, že lacnejšie je energiu ušetriť, ako vyrobiť, u nás stále len konštatujeme, že vysoké percento dovozu palív a energie negatívne ovplyvňuje zahraničnoobchodnú bilanciu štátu. Zdena Rabayová
Postupne predpokladáme vyššiu dráždivosť počasia, ktorá podmieňuje prevládanie mierne zvýšeného výskytu bolestí hlavy, zväčša migrenózneho pôvodu a dýchacích ťažkostí u pacientov s ochoreniami dýchacieho systému (napr. dýchavičnosti, prípadne astmatických záchvatov), ako aj slabo zníženej výkonnosti a koncentrácie. Predĺžený môže byť aj reakčný čas, čo môže mať za následok vyššie riziko úrazov a nehôd, preto je potrebná opatrnosť pri všetkých činnostiach, najmä v doprave.Zajtra zvýšenie nepriaznivých vplyvov počasia na meteosenzitívnych ľudí na juhozápade územia Slovenska.(zč)
Dnes bude polojasno až oblačno, ojedinele prehánky alebo búrky. Najvyššia denná teplota 23 až 27, vo výške 1500 m 15 stupňov Celzia. Juhovýchodný až južný vietor 4 až 8, na juhozápade a na horách 10 až 15, v nárazoch až okolo 20 m/s.V utorok bude veľká oblačnosť až zamračené a na mnohých miestach prehánky alebo občasný dážď, ojedinele i búrky. V stredu polooblačno až oblačno a zrážky len ojedinele. Zrána v údoliach miestami hmla. Najnižšia nočná teplota 18 až 14, v stredu 15 až 11 stupňov. Najvyššia denná teplota 20 až 24, v stredu na juhu 26 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.38 a zapadne o 18.52 hod.
Amsterdam
prehánky
20
Atény
polojasno
28
Belehrad
polooblačno
27
Berlín
polojasno
26
Bratislava
oblačno
25
Brusel
búrky
20
Budapešť
polooblačno
25
Bukurešť
slnečno
24
Frankfurt
prehánky
23
Helsinki
polooblačno
18
Istanbul
slnečno
25
Kodaň
oblačno
21
Kyjev
polooblačno
20
Lisabon
polojasno
22
Londýn
dážď
17
Madrid
prehánky
24
Miláno
búrky
23
Moskva
slnečno
16
Oslo
prehánky
17
Paríž
prehánky
22
Praha
prehánky
23
Rím
búrky
20
Sofia
polojasno
25
Štokholm
oblačno
16
Varšava
oblačno
22
Viedeň
oblačno
24
Záhreb
búrky
23
Ženeva
búrky
20
Odber plynu
Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak
Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 16. 9. 1999 Bratislava 99,42, Sliač 97,57, Košice 98,56, Poprad 93,14, za 17. 9. 1999: Bratislava 99,67, Sliač 97,54, Košice 98,50, Poprad 93,24, za 18. 9. 1999: Bratislava 99,55, Sliač 97,68, Košice 98,66, Poprad 93,40.
