|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 20.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
Prichádza Jurij LužkovNajvážnejší kandidát na ruského prezidenta na návšteve SR Rusko dnes skĺzava v mnohých vzťahoch na hranu protiústavných aktov, ktoré majú na svedomí ľudia z prezidentovho okolia. Súčasný režim v Rusku predstavuje veľkú hrozbu pre demokraciu. Primátor kapitalistickej Moskvy Jurij Lužkov, ktorý si počas predchádzajúcej návštevy Nemecka nedával servítku pred ústa a označil reformy vo svojej krajine za nedomyslené a sprevádzané chybami, prichádza v týchto dňoch na oficiálnu návštevu SR. Podobne ako návšteva Nemecka, bude mať aj táto, napriek oficiálnym rokovaniam, nádych predvolebnej kampane. Hoci si prezident Jeľcin nedávno zvolil nástupcu v úrade V. Putina, podľa šéfa hornej komory parlamentu Rady federácie J. Strojeva patrí práve Lužkov spolu s bývalým najobľúbenejším premiérom J. Primakovom a šéfom komunistov G. Ziuganovom k najvážnejším kandidátom na post budúceho prezidenta. Podľa pozorovateľov však má z tejto trojky najväčšie šance ambiciózny Lužkov, ktorý stojí na čele koalície Vlasť-Celé Rusko. Koalíciu sformoval len nedávno a okrem neho k trom najsilnejším postavám patrí J. Primakov a šéf hnutia Celé Rusko V. Jakovlev. Centrista Jurij Michailovič Lužkov (62) má síce najväčšie šance, no stal sa aj najväčším nepriateľom Kremľa a pravicových síl. Dôvodov je niekoľko, možno ich však zhrnúť do 4 skupín. Vzťah k prezidentovi, predvolebná stratégia - kandidatúrou na starostu cez parlamentné až po prezidentské voľby, iný názor na riešenie napätia medzi centrom a kaukazskými republikami a nakoniec stále sa nedariaci pokus určitých síl vtiahnuť Moskvu a jej vedenie do prebiehajúcich nechutných škandálov. Kedysi takí blízki Kedysi sa pravidelne navštevovali a Jeľcin považoval Jurija za rodinného priateľa. Napriek tomu, že počas dramatického obdobia v roku 1991 a 1993 sa radil do najužšieho kruhu, nebol nikdy Jeľcinovým chránencom. Bol na to až príliš ambiciózny. A tak radšej v septembri 1998 Jeľcin zvolil za premiéra Primakova a hovoril o ňom ako o budúcom prezidentovi v strachu pred tým, či by mu Lužkov ponechal všetky výhody a beztrestnosť v prípade predčasného skončenia sa funkčného obdobia (ako nedávno Lužkov prezradil pre Kommersant daily, nie je dôvod odoberať mu to, čo mu prináleží, ale nie je dôvod prehliadať to, za čo nesie zodpovednosť). To sa mu potvrdilo, keď si Lužkov založil centristickú stranu Vlasť koncom roku 1998, do ktorej neskôr zakotvil aj Primakov (69). Okrem toho, dnes rozšírená o koaličného partnera Celé Rusko zahŕňa aj sympatizantov z radu gubernátorov 30 regiónov na čele s Tatarstanom. A sám Ziuganov, ktorého komunistická strana je jediný vážny konkurent vo voľbách pokiaľ ide o masovú základňu, mu pred pár dňami ponúkol spoluprácu (nie spojenie) v rámci Ľudového vlasteneckého zväzu Ruska. Ziuganov, ktorý v roku 1996 prehral v druhom kole boj o prezidentský post s Jeľcinom, má však pod palcom väčšinu v Dume a Lužkov by nejakou formou priateľstva mohol od Ziuganova získať podporu jeho základne. S Primakovom sa tiež zrejme počíta skôr ako s druhým do tandemu, ktorý by v prípade víťazstva mal zaručené kreslo premiéra. Pre Lužkova nepredstavuje hrozbu ani Lebeď, ktorý sa síce povedal, že Rusko potrebuje tvrdú ruku a ak by ho oslovili, ponuku by prijal, koncom minulého týždňa opäť nereagoval na oficiálne oznámenie kandidatúry na prezidentský post. No a Javlinský zatiaľ zápasí len o priazeň voličov. A pre tieto výpočty Jeľcin Lužkova nemá rád. Veď Lužkovovi dokonca aj moskovské vedenie odkleplo voľby primátora na december (spolu s parlamentnými), čo mu naženie ďalšie body. Ak by sa totiž uskutočnili podľa pôvodného plánu v júni, nemohol by kandidovať na obe funkcie naraz. No a pre silnú koaličnú základňu sa črtajú aj sľubné body v parlamentných voľbách. Expremiér Černomyrdin má slabé šance (skôr by Lužkova podporil), jeho Náš Dom-Rusko o niečo väčšie. Hra na korupciu Hrozbu pre Lužkova by mohlo predstavovať spojenie Čubajsovho Zväzu pravých síl (ani 5-percentná podpora) a Kirijenkovej Novej sily (sama má však len 0,2 %). Nie však pre silu, ale kompromitovanie. Berezovskij označuje Lužkova ako populistu, ktorého Banka Moskvy (pred časom sa spojila s Gusinského Most-bankou) je tiež namočená do škandálu prania špinavých peňazí. Lužkovovi nevedia niektorí preglgnúť ani to, že popri Berezovskom a bývalom vicepremiérovi Potaninovi patrí medzi troch najvplyvnejších. Ani Kirijenko netrochárčil a obvinil pred časom Lužkova z korupcie a nelegálneho obchodu so zbraňami. Je to nevecný spôsob skompromitovať ma, bránil sa Lužkov, aj keď sa žaloby za Kirijenkovo tvrdenie o rozbujnenej byrokracie a úplatkárstva na magistráte vzdal. Radšej nezávislosť No a posledné Lužkovovo vyhlásenie, že by bolo potrebné zriadiť parlamentný vyšetrovací výbor, ktorý by sa zaoberal korupčnou aférou okolo prezidenta a poskytnúť Čečensku nezávislosť, ak si to praje jeho ľud (aby sa predišlo brutálnym teroristickým útokom, aké dnes zaznamenáva Moskva), už prezidenta skutočne utvrdzujú v tom, že Jurij Lužkov je viac ako silný oriešok, aby ho do júna rozlúskol. Slávka Blazseková Tabuľka Preferencie politických strán pre decembrovými voľbami (september 1999) Pol. subjekt líder podpora (%) Komunistická strana Ruskej federácie G. Zjuganov 34 Vlasť-Celé Rusko J. Lužkov/J. Primakov 18 Jabloko G. Javlinskij/S. Stepašin 10 Zväz pravicových síl S. Kirijenko/A. Čubajs 7 Liberálnodemokratická strana Ruska Žirinovskij 5 Náš domov Rusko V. Černomyrdin/B. Fiodorov 4 Národní republikáni A. Lebeď 3 Zdroj: The Economist |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |