|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 20.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
Pred kompenzáciou reštrikcia?Výdavky na bývanie prekračujú možnosti obyvateľov Júnové celoplošné zvyšovanie poplatkov si vyžaduje isté kompenzačné opatrenia pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva. Tie pred zavedením tzv. balíčka ekonomických opatrení sľúbila aj vláda. Jedným z kompenzačných opatrení, ktoré zmierni náklady na bývanie, je tzv. príspevok na bývanie, ktorý má dva aspekty. A to sociálny aspekt, ktorý spočíva v tom, že zaťaženie domácností, ktorých príjem nestačí pokryť výdavky na bývanie, sa ním vyrovná. Druhý, ekonomický aspekt, poukazuje na fakt, že z hľadiska štátneho rozpočtu je výhodnejší návrh, ktorý nevytvára dlhodobé záväzky. Príspevok na bývanie toto kritérium spĺňa. Aj napriek júnovému avízu ministra práce P. Magvašiho, že prvé platby príspevku na bývanie môžu občania očakávať už v novembri, sa tak nestalo. Návrh sa totiž ešte stále prerokúva v parlamente. Zatiaľ prešiel iba prvým čítaním. Brzdou v tomto prípade bolo ministerstvo financií , ktoré v pripomienkovom konaní poukazovalo na nedostatok financií v štátnom rozpočte a navrhlo účinnosť zákona o príspevku na bývanie až od 1. januára roku 2000. Preto až - lebo všetky reštrikčné opatrenia, ako už bolo uvedené, boli prijaté či už v januári, v júni alebo (nájomné o 70 %) teraz od októbra (pozri tab.). Ešte neschválený Vláda sa tak vôbec netajila tým, že zavedenie príspevku ešte tento rok by znamenalo škrt cez rozpočet. O tom, že zavedenie balíčka ekonomických opatrení znamenal škrt cez rozpočet mnohým nielen sociálne slabším rodinám, zrejme netrápi nikoho. Tomu zodpovedalo aj strastiplné prerokúvanie spomínaného návrhu na pôde vlády. Po prerokúvaní legislatívnou radou vlády sa návrh príspevku na bývanie až dvakrát, keď rokovanie o ňom bolo raz prerušené, ocitol na stole na zasadnutí vlády. Po konečnom schválení vládou sa zákon momentálne prerokúva na pôde parlamentu. Adresná dávka Príspevok bude adresnou a pravidelne kontrolovanou sociálnou dávkou. Podľa toho, čo sa uvádza na ôsmich stranách dôvodovej správy, jeho poberanie bude podmienené napríklad aj platením nájomného. Sám príspevok na bývanie definuje zákon ako rozdiel medzi sumou minimálnych výdavkov na bývanie a súčinom koeficientu 0,3 a príjmu. Minimálny výdavok na bývanie zákon pre 1 fyzickú osobu stanovuje na úrovni 1410 Sk mesačne, pre 2 fyzické osoby 1750 Sk, pre 3 osoby 2090 Sk a pre 4 a viac fyzických osôb 2430 Sk. Príspevok sa teda poskytne podľa tohto vzorca, samozrejme, zaokrúhlením na celé koruny, a najnižšia suma bude 50 Sk mesačne. Poskytnutie príspevku je nárokové iba po splnení týchto kritérií. Predpokladaný počet poberateľov je 390-tisíc, čo pri priemernej mesačnej výške príspevku na bývanie 669 Sk predstavuje sumu 2,8 mld. Sk ročne. O tom, aký bude skutočný počet žiadateľov, dnes ešte ťažko hovoriť. Podľa odborárov je vo veci príspevku na bývanie problematická predovšetkým nízka výška príspevku, zle definovaná stále zostáva aj možnosť jeho získania. Katarína Šelestiaková Tabuľka: Úpravy cien spojených s bývaním v priebehu roku 1999 Tovar a služby Realizácia Realizácia Čisté nájomné +70 % (1. 10. 1999) Elektrina +30 % (1. 1. 1999) +35 % (1. 7. 1999) Plyn +50 % (1. 7. 1999) Teplo a teplá voda +21 % (1. 1. 1999) Vodné a stočné +20 % (1. 1. 1999) Ostatné komunálne služby +50 % (1. 1. 1999) Zdroj: NR SR |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |