Siedmy klub

Vývoj hospodárskej situácie a v dôsledku aj nedôstojnej sociálnej pozície troch štvrtín obyvateľstva, možno bez zábran označiť za živelnú katastrofu na pokračovanie. Akoby jej nebolo konca. Navyše by sa už dalo povedať, že začína byť „nestráviteľnou“. Avšak jej príčinami nie je v nijakom prípade zmena režimu pred desaťročím, tobôž nie vonkajšie negatívne vplyvy či zahraničná nežičlivosť. Hlavnou príčinou je nekonečná neschopnosť politických víťazov vypracovať komplexný projekt rozvoja a dôsledne ho plniť. Nehovoriac už o danostiach väčšiny našich politikov neslúžiť verejnosti a myslieť iba na svoje blaho či prospech nepočetných skupín ľudí. Treba však povedať aj to, že najviac škôd doteraz bolo, je a bude z politickej arogancie, z praobyčajnej hlúposti, ale aj z pestovanej kvázigeniality zodpovedných, keď nimi presadené riešenia vrátane pasívnej rezistencie či králika hodeného do terária s veľhadom naznačujú svoju úspešnosť až po smrti detí našej prítomnosti. Koaličným politikom rovnako ako časti ich predchodcov nedochádza, že nebudú hodnotení voličmi podľa toho, ako zmenili politické pomery v parlamente, koho privítali a s kým sa stretli, alebo na základe „rýchlych správ“ o raste HDP, ale predovšetkým podľa životnej reality. Jej kvalita je už na takej úrovni, že rozumnejší sa už prestali krútiť okolo vládnej garnitúry. Prestalo sa im vidieť, že namiesto antibiotík, chirurgických rezov a rovnako dávkovanej disciplíny pre všetkých sa ponúka ako všeliek nanajvýš dobré slovo, vôľa a presvedčenie. Prizývajú sa terapeuti zo zahraničia, ktorí majú záujem liečiť, ale chcú za to pol kráľovstva a princezničky. Kým prídu na rad z rozprávok povestní akoby hlúpi Janovia, tak budeme polomŕtvi a vybrakovaní a rozobratí na súčiastky. Potom príde čas na osvedčenú pravdu, že si môžeme pomôcť len sami - a ničím iným, ako len prácou s rozumom. Bude platiť Má dať, Dal, a keď nie, tak budeme prvým národom, ktorý sa rozhodne emigrovať pred sebou samým. Máme viac ako dosť odborníkov, ktorí majú živnosť alebo seriózne podnikajú. Majú na svedomí zázrak, ale ten nepotrvá večne. Koaličná zodpovednosť prikazuje bilancovať a postaviť nových ľudí, ktorí budú na úrovni odborného aj morálneho potenciálu toho najlepšieho v koaličných stranách. Je čas, aby postavili to najlepšie, pretože práve tejto koalícii prischla priam veľmi nemilá povinnosť, aby výsledkami politiky potvrdila či aspoň predostrela väčšine voličov prednosti trhovej ekonomiky. Po jedenástich mesiacoch jej vlády, ktorej výsledky sú prinajmenej diskutabilné a čo sa týka životnej reality obyvateľstva jednoznačne neprijateľné, sa javí ako kategorický imperatív buď jej stmelenie, alebo rekonštrukcia. Nepripustiť ďalšie kauzy vrátane špekulácií na úkor štátu, sústrediť sa na pretrvávajúce „zápalové procesy“ v hospodárstve a spoločnosti, a najmä presvedčiť občanov o svojej politike. Je veľkou neznámou, či to paradoxná koalícia môže dokázať. V našom prípade a v súčasnej vnútornej politickej a ekonomicko-sociálnej situácii sa ponúkajú úvahy o zmysluplnosti menšinových vlád ...