Hospodársky denník
USD42,01 Sk
EUR43,77 Sk
CHF27,286 Sk
CZK1,204 Sk
  Utorok  21.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Buď potrestať, alebo odstúpiť


Komentuje Peter Višváder
Nie je podstatné, kto komu a kedy telefonoval, ako ho inštruoval o hlasovaní. Podstatný je výsledok: štát stratil majoritu v Priemyselnej banke. Tu už niet o čom. Niekto si mädlí ruky, pomedzi ktoré mu tečú peniaze a štátu a jeho vláde zostáva – ako v poslednom období sa stalo zvykom - iba hľadať vinníkov. A tak opäť budeme svedkami smiešnych trasení sa o stoličky, ktoré sú zárukou, že niektorí politici zostávajú v zákulisných hrách o provízie, kolotoči utajených informácií a v úlohe tichých spoločníkov v lukratívnych spoločnostiach, ktoré dostávajú tie najvýhodnejšie objednávky. A predseda vlády M. Dzurinda, na účet ktorého sa to všetko deje (deblokácie, tender o GSM 1800, Nafta Gbely, výber poradcu na predaj ST a podobne), nič nevie, nie je informovaný alebo sa nevyjadruje... Dokedy ešte? Môže byť jasnejší prípad, ako je Priemyselná banka? Vinníci sú tu predsa verejne úplne jasní, známi bez ohľadu na to, čo o telefonátoch tvrdia alebo popierajú. Ak zástupcovia štátnych podnikov v dozornej rade hlasovali za zvyšovanie základného imania banky a pritom vedeli, že sa na ňom štát nezúčastní, muselo im byť jasné, že jeho vplyv klesne. Ak nie, tak potom sú ekonomickí analfabeti dosadení do svojich funkcií nezodpovedným politickým vedením štátu. Keďže asi o hlupákov nepôjde, pokles vplyvu štátu v banke bol úmyselným a vopred pripraveným krokom. A teraz je otázne, či to štát oficiálne chcel, alebo je to iba zákulisná a dobre zaplatená hra niektorých ľudí v čelných štátnych pozíciách, ktorí si namastia vrecká. V prvom prípade by sa malo o tomto kroku normálne hovoriť, argumentovať za i proti. No v druhom prípade ide o jednoznačnú sabotáž. Už by sme sa konečne - ani verejnosť, ani premiér Dzurinda - nemali dať učičíkať záplavou ich tvrdení a protitvrdení. Matematika a ekonomika sú predsa exaktné vedy a v tomto prípade sú osoby a obsadenie veľmi jednoznačné na to, aby im to prešlo. Ak sa to predsa len stane, potom už na Slovensku neexistuje žiadna ekonomická ani politická zodpovednosť a „obkecať“ sa dá aj povedzme krádež Národnej banky Slovenska. Je predsa verejne známe, že koordinovalo Ministerstvo financií SR, riadilo Ministerstvo hospodárstva SR a hlasovalo SPP. O čom sú ďalšie reči? Ak neexistuje jeden konkrétny vinník, ktorý problém spôsobil, tak potom nech odstúpia všetci. Pretože ich koordinovanie, riadenie a stratégia sú zbytočné, veci reálne neovplyvňujú a vedú túto ekonomiku do záhuby. Prípad Priemyselná banka dal M. Dzurindovi poslednú šancu odvolaním zodpovedných napraviť reputáciu vlády. Ak to neurobí, potom sú namieste tvrdenia, že reálne neovplyvňuje chod štátu.

Amsterdamoblačno19
Aténypolojasno28
Belehradtakmer jasno27
Berlínoblačno20
Bratislavaoblačno24
Bruseloblačno19
Budapešťoblačno24
Bukurešťslnečno28
Frankfurtpolooblačno22
Helsinkidážď16
Istanbulslnečno26
Kodaňoblačno23
Kyjevpolooblačno24
Lisabonpolojasno23
Londýnoblačno19
Madridoblačno23
Milánobúrky21
Moskvaslnečno16
Osloprehánky14
Parížpolojasno23
Prahaprehánky21
Rímpolooblačno23
Sofiapolojasno28
Štokholmdážď19
Varšavaprehánky20
Viedeňoblačno23
Záhrebpolojasno24
Ženevaoblačno20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.