|
|
||||||||||||||||
| Utorok 21.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Náklady na reklamuOtázky faxujte na číslo 07/6381 0413, píšte a mailujte na adresu redakcie Súkromná firma, ktorá vydáva odborný časopis, usporiada pre svojich predplatiteľov žrebovaciu súťaž o ceny, ako sú napr. automobil, počítač, kalkulačka. Účasť v súťaži je podmienená celoročným predplatným časopisu. Ako si firma zaúčtuje nákup týchto predmetov? Možno ich považovať za daňové výdavky, alebo ich treba posudzovať ako dar, propagáciu, reklamu alebo niečo iné? - Ide o formu reklamy v praxi často používanú, ktorej cieľom je osloviť a získať zákazníka. Výdavky firmy na uvedené účely sa spravidla posudzujú podľa § 24 ods. 2 písm. w/ zákona č.286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie zákona menuje taxatívnym spôsobom druhy reklamných výdavkov, ktoré sú bez obmedzenia uznaným daňovým výdavkom, napr. novinová inzercia, televízne šoty, rozhlasová inzercia, náklady na výstavy. Všetky ostatné druhy reklamných výdavkov sú uznané do daňových výdavkov len v limitnej výške 1 % zo základu dane. Daňovým výdavkom sú aj propagačné predmety, ktorých hodnota nepresiahne 200 Sk za jeden kus a za zdaňovacie obdobie ich úhrnná hodnota nepresiahne 200 000 Sk, najviac však 0,1 % zo základu dane. Vyplýva to z ustanovenia § 25 ods. 1 písm. t/ zákona o daniach z príjmov. Pojem reklama obsahovo upravuje zákon č. 220/1996 Z. z., pričom reklamou je informácia, umiestená na nosiči reklamy. Z tohto definičného vymedzenia odvodzujeme, že nosič reklamy nie je reklama, preto ho nemožno subsumovať pod ustanovenie § 24 ods. 2 písm. w/ zákona, ale treba vykonať všeobecné posúdenie, či nosič reklamy je výdavkom, ktorý vykazuje príčinnú súvislosť s príjmami. V konkurenčnom trhovom prostredí sú tieto výdavky nesporne nevyhnutné na získanie pozície na trhu, a tým aj zdaniteľných príjmov. Som držiteľom vodičského preukazu pre všetky skupiny vrátane D - na autobus. Preto som ako technický pracovník pomáhal na dlhších trasách do zahraničia nášmu vodičovi profesionálovi ako druhý vodič naším mikrobusom na stavby, ktoré realizuje naša firma svojimi zamestnancami. Mám nárok na náhradu za najazdené kilometre okrem bežných diét? Ak mám, platí to aj za kilometre, ktoré nešoférujem? Mám nárok na náhradu, ak ideme viacerí na služobnú cestu po našej republike a ja šoférujem? Ako je to s nadčasmi v oboch prípadoch? S akou spätnou platnosťou si môžem uplatniť náhradu? - Podľa § 4 zákona č.119/1992 Zb. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu prislúcha: náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu rodiny (pri splnení určitých podmienok). Ak sa zamestnanec dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo, s výnimkou vozidla zamestnávateľa, prislúcha mu za každý 1 km jazdy sadzba základnej náhrady a náhrada za spotrebované pohonné látky. Náhrada za najazdené kilometre na dopravnom prostriedku zamestnávateľa zamestnancovi podľa zákona č.119/1992 Zb. neprislúcha bez ohľadu na to, či šoféruje, alebo nešoféruje. Domnievame sa, že vaša otázka smeruje viac do mzdovej oblasti. Táto náhrada môže (ale nemusí) byť riešená vo vašom vnútropodnikovom predpise o pravidlách odmeňovania. Pokiaľ čas strávený na pracovnej ceste inak než plnením pracovných úloh spadá do pracovného času zamestnanca, považuje sa za dobu zameškanú pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Náhrada za stratu času pri cestovaní mimo stanovený pracovný čas sa už ako nároková náhrada neposkytuje. Za výkon práce na pracovnej ceste mimo stanovený pracovný čas prislúcha mzda podľa príslušných mzdových predpisov. Naša spoločnosť predáva športovú výživu. Uzatvorili sme zmluvu o reklamnej činnosti so známym športovcom, ktorý za uvedené služby dostáva zdarma športovú výživu. Ako zaúčtovať povinnosť odviesť za uskutočnené zdaniteľné plnenie bez odplaty daň z pridanej hodnoty? Čo je pre firmu v uvedenom prípade daňovým nákladom na reklamu? - Podľa položenej otázky usudzujeme, že problém sa dá riešiť tzv. plným obehom dokladov. Vaša spoločnosť uzatvorila riadnu obchodnú zmluvu na dodávku reklamných služieb s fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie takéto služby vykonávať, je platiteľom dane z príjmov podľa § 7 zákona č.286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Predpokladáme, že fyzická osoba nie je platiteľom DPH. Po dodaní reklamnej služby vám táto fyzická osoba vystaví faktúru, ktorú zaúčtujete účtovným predpisom 518/321. Na druhej strane vaša spoločnosť tejto fyzickej osobe predá svoj produkt a vystaví faktúru, ktorú zaúčtuje 311/604, 343. Tieto dve faktúry vzájomne nepeňažne započítate (účtovný predpis 321/311). Forma úhrady faktúry za dodané reklamné služby môže byť aj iná. Môžete napr. uhradiť váš záväzok v hotovosti a fyzická osoba môže tieto peňažné prostriedky použiť aj na nákup vášho produktu. Je možné však aj iné riešenie. Svoj produkt darujete fyzickej osobe (účtujete 543/132 v obstarávacej cene) a vystavíte doklad o použití podľa § 17 zákona č.289/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, pre odvod DPH z ceny obvyklej - teda z ceny predajnej (účtujete 543/343). Takýto dar však nie je nákladom znižujúcim základ dane z príjmov, pretože podľa § 20 ods. 4 zákona by muselo ísť o dar právnickej osobe. Okrem toho za dar nemožno logicky považovať taký prípad, v ktorom je obdarovaný zaviazaný k protislužbe. Za náklady vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov možno podľa § 24 ods. 2 písm. w/ zákona považovať v plnej výške len náklady taxatívne tu uvedené. Ostatné náklady na reklamu výrobkov, služieb alebo inej činnosti daňovníka je možné zahrnúť do výdavkov najviac vo výške 1 % zo základu dane. Predpokladáme, že so športovcom máte dohodnutú reklamu formou reklamných nápisov, lebo je to najčastejšie používaný, daňovo bezlimitný druh reklamy. Ing. Vladimír Pastierik, HZ Prievidza, spol s r. o. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
