Finančný rozmer sanácie bánk a riziká opakovania sa Podľa dostupných informačných zdrojov bankový sektor na Slovensku bol sanovaný priamou finančnou pomocou štátu v rokoch 1991 a 1992 rádovo 5 mld. Sk a došlo i k odpísaniu zlých úverov v objeme 16 mld. Sk zo zdrojov Fondu národného majetku SR. Ďalej okrem priamej sanácie bánk boli banky podporované prostredníctvom vysokých úrokových marží a v prvom roku liberalizácie (1991) i negatívnymi úrokovými sadzbami depozitov. Negatívne depozitné úrokové sadzby, predovšetkým domácností, v prvom období roku 1991 znamenali určitú formu redistribúcie zdrojov od majiteľov depozitov k bankám a príjemcom úverov. Obyvatelia, resp. domácnosti tak touto formou poskytli finančnú pomoc bankovému sektoru a príjemcom úverov. Pri vkladoch v SR asi 140 mld. Sk a negatívnom úrokovom výnose 10 % tak obyvateľstvo prispelo bankám sumou asi 14 mld. Sk. Úhrnne tieto vklady reprezentujú asi 30 mld. Sk. Ďalšou vynútenou pomocou bankám na ťarchu príjemcov starých úverov boli jednostranne preklasifikované úvery poskytnuté pred liberalizáciou zväčša za 3- až 6-percentnú úrokovú sadzbu na komerčnú úroveň, ktorá sa pohybovala na úrovni asi 15 %. Úrokový diferenciál približne 10 % na ťarchu úverovaného, pri rádovo 130 mld. Sk úverov znamenal asi 13-miliardovú jednorazovú nákladovú záťaž pre úverovaného. Značnú časť zlých úverov odkúpil štát od vybraných komerčných bánk so zámerom odľahčiť komerčné banky od záťaže z minulých období. Išlo o odkúpenie zlých úverov, napr. na tzv. TOZ prostredníctvom štátneho peňažného ústavu Konsolidačnej banky (asi 30 mld. Sk) a od najväčšej obchodnej banky ČSOB, a. s., na základe medzištátnej zmluvy SR a ČR, tzv. Konsolidačnej zmluvy v objeme pribôližne 10 mld. Sk Slovenskou inkasnou jednotkou, s. r. o., spoločnosťou so stopercentnou účasťou štátu. Zvýšila sa tým finančná pozícia bánk a štát prevzal ťarchu úhrnne v objeme asi 40 mld. Sk na seba, teda na štátny rozpočet a daňových poplatníkov. Spolu všetky formy pomoci vybraným bankám v etape začiatku liberalizácie boli teda minimálne 70 mld. Sk. Podiel klasifikovaných úverov v roku 1992 z celkových úverov dosahoval približne 20 % a objem úverov v danom roku v SR bol približne 170 mld. Sk, potom objem zlých úverov bol 34 mld. Sk. Použité zdroje FNM SR a záporný úrokový diferenciál depozitov v roku 1991 mali v plnej miere kryť a riešiť zlé aktíva z minulého režimu. Z toho vyplýva, že súčasný stav klasifikovaných úverov, resp. zlých aktív vo vybraných komerčných bankách v plnej miere vznikol po roku 1991. Takto realizovaná pomoc vybraným bankám mala zaistiť hladký priebeh transformácie ekonomiky, čo umožnilo kryť vysoký dopyt podnikateľskej sféry po tzv. privatizačných úveroch. V tejto atmosfére začiatočnej vysokej angažovanosti štátu na sanácii bánk bolo správanie sa týchto bánk pri poskytovaní nových úverov v nasledujúcom období ovplyvnené najmä očakávaním, že znova bude významne niesť náklady zlých rozhodnutí štát - daňový poplatník. Súčasné kapitálové vybavenie bánk (8 %, pomer vlastného kapitálu k aktívam banky) podľa analytikov nestačí na zmenu správania sa majiteľov bánk, aby dostatočne niesli náklady za rozhodnutia v situácii, ak sa objektívne banka dostane do ťažkostí. Potenciálne výnosy zo správania sa manažmentu banky a vlastníkov akcií sú stále v nepomere k riziku vkladateľov, kde vkladateľ je ten, čo je v nevýhode. Podľa informácií z médií súčasný stav zlých úverov v komerčných bankách dosahuje viac ako 90 mld. Sk, pričom približne v rozsahu 35 % sú kryté vytvorenými rezervami a opravnými položkami. V súčasnej situácii, keď je štát ochotný znovu použiť verejné prostriedky na podporu oslabených bánk v záujme zachovania dôveryhodnosti a stability bankového sektora, nič a nikto zatiaľ nevylučuje to, že tieto problémy bánk sa nebudú v pravidelných cykloch opakovať, a to bez ohľadu na vlastnícku štruktúru. Zatiaľ sa verejnosť nedozvedela, či sa v tejto súvislosti pripravujú opatrenia, najmä pravidiel obozretného podnikania, vnútornej a vonkajšej kontroly, teda na sprísnenie pravidiel nakladania bánk s cudzími peniazmi a pravidiel na elimináciu rizík. Dôležité pre verejnosť by bolo, či pripravované ozdravenie bankového sektora zabezpečí alebo aspoň minimalizuje, že situácia sa za niekoľko rokov nezopakuje. Podľa publikovaných názorov niektorých reprezentantov súkromných bánk, problém zlých úverov je predovšetkým problém ukradnutých úverov. V kontexte s rastom objemu odhadovanej šedej ekonomiky, ktorá dosahuje rádovo 40 až 50 mld. Sk ročne a pôsobenia vládnej politiky na reálny pokles životnej úrovne a kúpyschopnosti obyvateľstva, bude vývoj dopytu po tovaroch a službách a možno aj investíciách, viac rokov značne deformovať prelievanie zdrojov zo šedej ekonomiky do reálnej ekonomiky. Tento jav a vývoj, ale najmä interpretácia, či už účelová, alebo z neznalosti veci, môže pre vládnu politiku dávať mylné signály o sociálnom stave väčšiny obyvateľov, osobitne tých, ktorí nemajú šedé rezervy na prežitie poklesu reálnych príjmov. Ich jediným zdrojom príjmov je mzda alebo dôchodok, pričom takých je na Slovensku temer 90 %. Ide o to, aby tvorcovia štátnej daňovej, odvodovej a sociálnej politiky s týmto fenoménom tranzitívnych ekonomík skutočne rátali. Kováčová
|
|
| Amsterdam | oblačno | 19 |
| Atény | polojasno | 28 |
| Belehrad | takmer jasno | 27 |
| Berlín | oblačno | 20 |
| Bratislava | oblačno | 24 |
| Brusel | oblačno | 19 |
| Budapešť | oblačno | 24 |
| Bukurešť | slnečno | 28 |
| Frankfurt | polooblačno | 22 |
| Helsinki | dážď | 16 |
| Istanbul | slnečno | 26 |
| Kodaň | oblačno | 23 |
| Kyjev | polooblačno | 24 |
| Lisabon | polojasno | 23 |
| Londýn | oblačno | 19 |
| Madrid | oblačno | 23 |
| Miláno | búrky | 21 |
| Moskva | slnečno | 16 |
| Oslo | prehánky | 14 |
| Paríž | polojasno | 23 |
| Praha | prehánky | 21 |
| Rím | polooblačno | 23 |
| Sofia | polojasno | 28 |
| Štokholm | dážď | 19 |
| Varšava | prehánky | 20 |
| Viedeň | oblačno | 23 |
| Záhreb | polojasno | 24 |
| Ženeva | oblačno | 20 |
|
|
|
