|
|
||||||||||||||||
| Utorok 21.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Dominujú záujmy štátuKapitálový trh by mal vytvárať fér podmienky Slovenský kapitálový trh sa v súčasnosti nachádza v neľahkej situácii. V poslednom čase sa objavili viaceré snahy na jeho oživenie. Problémom je však identifikácia základných problémov, odstránením ktorých by sa vytvorili podmienky na ďalšie napredovanie. O začiatkoch a súčasnosti slovenského kapitálového trhu sme sa porozprávali s Ing. Igorom Hornákom z Prvej paroplavebnej, a. s., o. c. p. Čo bolo hlavnou pohnútkou na vytvorenie slovenského kapitálového trhu? - Slovenský kapitálový trh nevznikal ako štandardné kapitálové trhy vznikom potreby a voľných zdrojov, ktoré bolo treba alokovať, ale vznikol neštandardne. Kapitálový trh slúžil, resp. to nebol ani kapitálový trh, ale inštitucionálne prostredie kapitálového trhu, na delenie pôvodne štátneho majetku - na privatizáciu. Jediné, čo bolo na slovenskom kapitálovom trhu štandardné, bola snaha štátu umiestňovať svoj dlh a niekoľko emisií podnikových dlhopisov. Je potrebné poznamenať, že kapitálový trh je veľmi liberálny nástroj, ktorý môže fungovať iba v liberálnej ekonomike. V našej ekonomike má však silné postavenie štát, ktorý mnohokrát určuje svoje vlastné pravidlá. Tým, že vznik kapitálového trhu nebol podmienený záujmom získať kapitál, ale snahou ovládnuť nejaký podnik, tak to, čo mohlo byť niekedy na začiatku zdrojom pre vznik kapitálového trhu, bolo už hneď na začiatku odstránené. Ktoré míľniky vytýčili strastiplnú cestu vývoja? - História sa začala písať od roku 1993, prvou vlnou kupónovej privatizácie, keď sa dostalo na voľné obchodovanie veľké množstvo akcií a vznikli investičné fondy. Druhým medzníkom vo vývoji sa stala likvidácia foriem kolektívneho investovania núteným obmedzením kolektívneho investovania na portfóliové investovanie bez vytvorenia predpokladov, čo sa týka nástrojov, do ktorých by sa dalo investovať. Investičné fondy sa radšej transformovali, utiekli spod regulácie a odvtedy fungujú, resp. nefungujú ako normálne akciové spoločnosti. Tretím úderom bola privatizácia majoritných podielov a vytváranie kapitálovotvornej vrstvy za bankový dlh. Spôsobila okrem systémovo nevyhnutného tunelovania podnikov zníženie voľného kapitálu bánk a jeho rozhajdákanie v štátnom rozpočte. Akú úlohu zohráva v súčasnom prostredí štát? - V súčasnosti na kapitálovom trhu dominuje aktivita štátu pri umiestňovaní štátneho dlhu, ktorá je v centre pozornosti všetkých subjektov. Ďalšia pozornosť domácich investorov sa začína sústreďovať skôr na susedné, resp. vzdialené trhy, ktoré sú čestnejšie, regulovanejšie, lepšie, a aj ich ponuka je podstatne vyššia. S tým súvisí odlev zdrojov zo slovenskej ekonomiky, ktoré tu potom chýbajú. Banky zápasia s problémom zlých úverov a na kapitálový trh nevstupujú, pretože podnikové dlhopisy v skutočnosti nepredstavujú obchodovateľný produkt, ale sú daňovo výhodnejšou náhradou úverov. Jednoznačne ponuka vysokých úrokov štátu bola ešte do nedávna pre komerčnú sféru nedostihnuteľná a stanovovala výnosové minimum, ktoré z reálneho podnikania nebolo možné splniť. Čo sa týka akciového trhu bolo možné pozorovať snahu o ovládnutie podnikov vytvorením majoritných akcionárov, ktorí nemali záujem o participatívne vlastníctvo. Domáci ani zahraniční investori tak nemali motiváciu na slovenský trh vôbec vstupovať. Samozrejme, to má následky vo veľmi silnej závislosti podnikov od úverovania, čiže priamej závislosti od bánk. Veľké podniky sa snažia požičiavať v zahraničí, čo je často nemožné bez vládnej garancie. To zasa znižuje kreditné hodnotenie slovenskej ekonomiky a tlačí cenu zdrojov V poslednom čase môžeme pozorovať snahy hlavne zo strany štátu o oživenie kapitálového trhu. V čom vidíte najväčšie nedostatky? - Medzi základné podmienky napredovania patrí upravenie zákona tak, aby bol voči investorom čestný. Prvým dobrým krokom je sprísnenie zákona o kolektívnom investovaní, ktorý kladie vyššie nároky na investovanie, správcovstvo a ďalšie mechanizmy ochrany investorov. Ak na Slovensku bude záujem rozvíjať podniky, tak by bolo dobré urobiť prísne pravidlá na emitovanie akciového kapitálu, najmä sprísniť podmienky na nakladanie s majetkom akciových spoločností získavajúcich kapitál verejnými úpismi akcií. Na oživenie akciového trhu by prispela zmena daňových zákonov, ktoré veľmi znevýhodňujú emitovanie a nakupovanie akcií oproti dlhovému financovaniu. Podobne emisie podnikových dlhopisov by mohli byť bezpečnejšie zvýšením ochrany majiteľov dlhopisov prostredníctvom inštitútov záložného práva a cross defaultu. Dlhopisový trh bude veľmi závisieť od transformácie bánk, hlavne od názorov investorov, ktorí do nich vstúpia, a rovnako od štruktúry majiteľov v slovenských podnikoch. K oživeniu trhu dlhopisov by mohlo dôjsť trocha skôr ako v prípade akciového trhu, ale najväčším problémom je preúverovanie našich spoločností. Ak by mohli podnikové dlhopisy konkurovať štátnym výnosom, stali by sa zaujímavé. Samozrejme, dlhopis je v každej bilancii úver a credit risk na Slovensku je veľmi vysoký a poskytnutie úveru bankou je stále pravdepodobnejšie, ako upísanie dlhopisov práve na lepšie možnosti zaistenia úveru. Keby sa nejakým spôsobom podarilo zvýšiť podnikový kapitál firiem, podniky by boli zdravšie, ich zadlženie by kleslo pod kritickú hranicu a následne by sa mohli vrátiť k dlhovému financovaniu. Teda cesta k trhu dlhopisov vedie zasa cez akciový trh. Úloha štátu je vysoká a snahu o oživenie zo strany vlády, samozrejme, veľmi vítam. Pozitívom bude vytvorenie nezávislého úradu pre finančný trh, ktorý by mal ochraňovať čestnosť podnikania. Podobne vítam snahu o finančnú reštrukturalizáciu bánk a podnikov a vôbec všetky protrhové a liberalizačné opatrenia. Oproti minulosti hodnotím zlepšenie komunikácie ministerstiev s finančnou komunitou a jej zatiahnutie do viacerých koncepčných a legislatívnych projektov. Na druhej strane sa mi nepáči nemeniace sa udanenie podnikov a obrovská miera prerozdelenia fondov prostredníctvom štátneho rozpočtu. V čom vidíte hlavné príčiny nízkeho záujmu zahraničných investorov o slovenský trh? - Problémom je netransparentné prostredie a podobne ako v minulosti, tak aj v súčasnosti existuje silné ovplyvňovanie kapitálového trhu politikou a štátnou mocou. Či je to riešenie niektorých privatizačných káuz, tlak na uskutočnenie niektorých obchodov alebo naopak ich neuskutočnenie, ďalej sú to niektoré prevody majetku, ktoré môžu byť napadnuteľné. Čo vytýkam štátnemu dlhu ako nízkorizikovej investícii je, že neexistujú dlhšie produkty a neumožňujú skonštruovať dlhšiu výnosovú krivku, ani uplatniť mechanizmy risk manažmentu. Spôsob ponuky investičných inštrumentov odrádza investorov a priamo ich nabáda, aby investovali v cudzine. Aj slovenský trh by mal zabezpečiť, aby investor mohol za normálnych podmienok uzavrieť pozíciu a predať, či už so stratou, alebo so ziskom. Určite toto nebude možné zabezpečiť pri všetkých emisiách, ale aspoň pri tých 10 - 15 kótovaných, na ktoré by mali byť kladené silnejšie podmienky. Ako vnímate riešenie privatizačných káuz, ktoré sú priamo spojené s kapitálovým trhom? - Za posledné roky vzniklo veľké napätie v spoločnosti spôsobené netransparentným prechodom majetku na súkromné osoby a jednou z najdôležitejších úloh je náprava týchto skutočností. Problémom je, že na nápravu krívd a nespravodlivostí nemôže slúžiť kapitálový trh. Následky môžu byť veľmi zlé. Je samozrejmé, že formy nátlaku na privatizátora, ktorý dostal podnik takmer zadarmo vrátane spochybnenia nelegálnych obchodov, sú úplne správne a námahu v tomto smere treba oceniť. Právny poriadok umožňuje využitie súdov alebo iných právnych nástrojov. Na nápravu deformácií podľa mňa burza nie je tým správnym miestom. Vladimír Gajdoš |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
