Saská lekcia Schröderovi Nemecký kancelár Gerhard Schröder je politik, ktorý dokáže prekvapiť aj tam, kde to už nie je možné. Po štvornásobnom debakli nemeckých sociálnych demokratov v tohtoročných krajinských voľbách (Hesensko, Sársko, Brandenbursko, Durínsko) nik nečakal, že by v nedeľu mohla SPD v Sasku niečím ohúriť, keď tam už od roku 1990 vládne monarcha CDU, obľúbený Kurt Biedenkopf; prof. Biedenkopf pred piatimi rokmi pozbieral pre Kohlovu stranu v Slobodnom štáte Sasko 58,1 perc. hlasov. Schröder však láme všetky rekordy. V Sasku jeho SPD pukla tak hlasno, že to počuť nielen v Nemecku. Z biednych 16,6 perc. v roku 1994 dokázala ešte odohnať tretinu svojho elektorátu a pristála na 10,7 perc. voličov. Za malú útechu jej môže poslúžiť, že ani CDU nedosiahla na 60 perc., čo jej predpovedali a pri 56,9 perc. zostala prakticky na starej svojej kóte. Za najväčšie prekvapenie sa považuje výrazný zisk postkomunistickej Strany demokratického socializmu (PDS), ktorá sa vyšvihla z 16,5 perc. na 22,2 perc. saských voličov. V beznádejnej mimoparlamentnej priepasti sa ocitli Schröderovi koaliční Zelení s úbohými 2,6 perc, ktorým sa na chrbát ešte pozerajú liberáli s 1,1 perc. Taký nízky rating od voličov nedostala SPD v povojnových časoch v nijakej nemeckej krajine. Schröderov saský debakel je taký bezkonkurenčný, že si predseda saskej vlády Biedenkopf mohol dovoliť akt účasti, keď povedal: Ako demokrat som smutný, že sa to SPD prihodilo. SPD sa to však neprihodilo, sama si to vykoledovala. Jej premena zo strany ľavého stredu na stranu nového stredu, charakterizovanú viac liberálnou ako sociálnou politikou, nemohla nepriniesť trpké ovocie najmä vo východných krajinách NSR, kde nijaký nový stred nejestvuje, zato je tam 23 percent ľudí bez práce. Schröderovo integrovanie spoločnosti do nového stredu preto naopak privodilo väčšiu polarizáciu východonemeckých obyvateľov. Podľa nemeckých analytikov stratila SPD svoj červený plášť a odovzdala stratené hlasy najmä postkomunistickej PDS. Za vyložene nešťastný sa považuje prejav kancelára Schrödera v Spolkovom sneme tesne pred voľbami v Sasku, keď poslancom v Berlíne a všetkým Nemcom sľúbil tak ako Churchill na začiatku 2. svetovej vojny len krv, pot a slzy v bitke za vyváženejší rozpočet. Nemci, najmä na východe NSR, nie sú naklonení, aby na dôchodcoch a nezamestnaných vláda SPD a Zelených ušetrila na budúci rok 15 mld. DEM a s ďalšími položkami celkovo 30 mld. Najmä, keď pripravovaná daňová reforma má zvýhodniť bohatšie vrstvy, aby mohli viac investovať. Tradičným voličom SPD sa taká bitka proti 1,5-biliónovému verejnému dlhu NSR nevidí práve vyvážená. Preto sa v Sasku obrátili k liberálnej Schröderovej tretej ceste chrbtom. Bude zaujímavé, ako sa po piatich volebných debakloch vyvinie diskusia v samej SPD, keď Schröder na balíčku opatrení tvrdo nástojí. Jaroslav Brabec
