Zdanenie príjmov spoločníkov

Ak majiteľovi bude vyplatená odmena za riadenie spoločnosti - ako sa táto odmena zdaňuje? - Príjmy spoločníkov s. r. o. za prácu v spoločnosti sú všeobecne u nás považované za príjem zo závislej činnosti. Tento príjem sa zdaní bežným spôsobom, t. j. mesačným preddavkom na daň spôsobom, ktorý vyplýva z § 40f zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 286/1992 Zb.). V tomto prípade by malo ísť o príjem, zdanenie ktorého prináleží SR - i v zmysle čl. 15 ods. 2 medzinárodnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, ktorá je uzatvorená medzi ČR a SR (reg. v Zbierke zákonov pod číslom 229/1993 Z . z.). Tu je však potrebné pripomenúť, že uvedené platí v prípade, ak je práca vykonávaná na našom území. Ak by bola práca spoločníka vykonávaná v ČR, z čl. 15 ods. 1 tejto zmluvy vyplýva, že príjem podlieha zdaneniu v ČR. Ak príjem podlieha zdaneniu u nás, spôsob zdanenia závisí od toho, či má spoločník v spoločnosti podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti. Nie je podstatné alebo dôležité či má hlavného zamestnávateľa v ČR. U nás sa posudzuje osobitne. Ak vyhlásenie podpísané má, príjem - po dopočte, príp. povinného poistného, paušálov a základnej nezdaniteľnej sumy (1750 Sk) sa zdaní mesačným preddavkom na daň. Ak by tento spoločník podpísané vyhlásenie nemal, nemohli by sa mu odpočítať z príjmu príslušné paušály a nezdaniteľnú sumu zo základu dane (len príp. povinné poistné). Príjem by sa zdanil opäť preddavkom na daň podľa mesačnej daňovej tabuľky. Ani pri príjme do 3000 Sk mesačne by nebolo možné aplikovať 10-percentnú osobitnú sadzbu dane (pretože ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb.). Ako máme rozumieť pojmu „povinné poistné“?
- Ak máte na mysli tzv. povinné poistné, ktoré tvorí odpočítateľnú položku na účely výpočtu čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 6 ods. 12 písm. a) zákona č. 286/1992 Zb.), ide o poistné, ktoré je zamestnanec (i spoločník s. r. o.) povinný platiť podľa osobitných predpisov zo zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti. Všeobecne sem patrí povinné poistné na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, na dôchodkové zabezpečenie a príspevky na poistenie v nezamestnanosti. Pokiaľ ide o poistenie v nezamestnanosti, spoločníci s. r. o. nie sú povinní ho platiť (len ak by boli k spoločnosti v pracovnom pomere). Ak bude konateľovi vyplatená odmena za svoju činnosti pre s. r. o., ako sa táto odmena zdaňuje a v akej výške? - Pokiaľ ide o konateľa s. r. o., pre zdanenie jeho príjmu za činnosť pre spoločnosť platí obdobne to, čo bolo uvedené v bode 1. Rozdiel je len v tom, keďže nejde súčasne o spoločníka s. r. o., potom ak tento konateľ nemá v spoločnosti podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti a príjem by bol mesačne do 3000 Sk, je možné aplikovať pri zdanení 10-percentnú osobitnú sadzbu dane (pretože ide o príjem podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 286/1992 Zb.). Výška zdanenia závisí od výšky príjmu. Progresia zdanenia vyplýva z § 16 zákona č. 286/1992 Zb. (v roku 1999 je sadzba dane v rozpätí od 15 % do 42 % s príslušným zvýšením). Môže majiteľ a konateľ „robiť cesťáky“?
- Predpokladám, že ide o úhradu cestových náhrad v súvislosti s pracovnými cestami týchto daňovníkov. Nikde nie je povedané, že by nemohol spoločník s. r. o. a konateľ mať preplatené cestovné náhrady (ak nemá uzatvorený pracovný pomer so spoločnosťou). Z daňového hľadiska sa pri týchto subjektoch tieto plnenia posudzujú rovnako ako u ostatných zamestnancov (§ 6 ods. 2 zákona č. 286/1992 Zb.). To znamená, že ak pôjde o pracovné cesty, do nárokovej výšky u spoločníka i konateľa nie sú predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Nároková výška vyplýva zo zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Pri posúdení daňovo uznateľných výdavkov sa postupuje obdobne, t. j. do nárokovej výšky sa uznávajú do nákladov spoločnosti (§ 24 ods. 2 písm. k) zákona č. 286/1992 Zb.). K tejto problematike bol v uvedenom zmysle vydaný pokyn MF SR vo Finančnom spravodajcovi č. 12/1996, pod číslom 62/18775/1996). Ak sa majiteľ zamestná vo vlastnej s. r. o. a poberá mesačný plat, je potrebné prihlásiť ho ako zamestnanca na účely poistného? - Nie je zrejmé, čo máte na mysli pod „zamestnaním“ vo vlastnej s. r. o. Pokiaľ ide o povinnosť prihlásiť sa na účely príslušného poistenia, pripomínam, že nie je všeobecne podstatné, či je alebo nie je uzatvorený v tomto prípade pracovný pomer. Spoločník s. r. o. je všeobecne povinný platiť zdravotné poistenie, nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie (ak má príjem zo závislej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb.), t. j. aj keď nemá uzatvorený pracovný pomer. Keďže ide v tomto prípade o cudzieho štátneho príslušníka, odporúčam obrátiť sa na príslušné poisťovne, ktoré zvážia všetky potrebné skutočnosti. Prihlásenie na platenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti však je potrebné vykonať len v prípade uzatvoreného pracovného pomeru (ak nejde o poberateľa starobného dôchodku). Spoločník, ak nemá pracovný pomer uzatvorený, je len dobrovoľným platiteľom týchto príspevkov. Aké a v akej výške sa platia odvody pri vykonaní práce na dohodu o vykonaní práce? - Pri uzatvorenej dohode o vykonaní práce sa povinné poistné v súčasnosti neplatí (okrem študentov na zdravotné poistenie, ak je mesačný príjem vyšší ako 3000 Sk). Je možné vyplácať odmeny konateľovi v cudzej mene (DEM)?
- Áno, je to možné, žiadny právny predpis v súčasnosti „neukladá“, v akej mene sa má (musí) vyplácať príjem. Dagmar Piršelová