|
|
||||||||||||||||
| Štvrtok 23.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Naftu ubíjajú najmä politiciNebezpečenstvom sú najmä domáci veritelia Kauza Nafta Gbely je už dlho jednou z tém, ktoré víria hladinu verejnej mienky a zatriasla i stabilitou vládnej koalície. Aká je situácia v samej Nafte? O tejto otázke, ktorá zostáva akoby bokom, ale aj o význame a budúcnosti Nafty hovoríme s generálnym riaditeľom firmy Arpádom Demkom. V súvislosti s ekonomickou situáciou Nafty na jednej strane stoja fakty, že v tomto roku dosahuje zisk, na druhej strane prenikli informácie, že je na pokraji kolapsu. Kde je teda pravda? - Oživovací a racionalizačný program sa podarilo spojiť tak, že hospodárenie a produkcia Nafty sú nad očakávania dobré. Ale to nič nemení na fakte, že Nafta nemá peniaze. Treba si uvedomiť, že firma za sedem mesiacov zaplatila bankám skoro miliardu korún. Samozrejme, prevádzke potom chýbajú. Bolo to tak aj predtým, ale Nafta málo investovala do komerčných možností uplatnenia sa. Je preto najvyšší čas tento trend zmeniť. Okrem vyhľadávania a ťažby uhľovodíkov sa Nafta venuje skladovaniu plynu. Pritom prevádzkovanie podzemných zásobníkov sa považuje za komerčne najzaujímavejšiu činnosť firmy. Ako ju zúročuje? - Práve táto tretia oblasť sa za posledných desať rokov nedynamizovala. Aj keď má aj ona svoju prirodzenú cenovú eskaláciu, čo však neznamená, že sa nedalo robiť viac a lepšie. Začali sme stavať práve na význame zásobníkov. V rámci uskladňovania plynu sa dá totiž využiť aj periférna činnosť okolo ťažby vŕtanie, podzemná oprava sond, strojárska a stavebná činnosť. To všetko sa dá skomercionalizovať. A čo Nafta Trade - Práve to je druhá oblasť, ktorá by sa dala naštartovať. Nafta Trade kúpila od Nafty nevyužitý majetok, s ktorým sa dá však v oblasti skladovania podnikať. Bol pripravovaný pre domáce a zahraničné investovanie do oblasti skladovania plynu pre potreby budúceho tisícročia. Nafta Trade teda nerieši aktuálny problém Slovenska - ten riešia zásobníky Láb 1 , 2 a 3 a Pozagaz,, ktoré najviac využíva SPP ako najväčší partner. Lenže na verejnosť sa nedávno dostali informácie, že Nafta Trade má dlhy až vo výške 3,9 mld. Sk... - Trade, rovnako ako každý člen skupiny, je spoluzodpovedný za všetky dlhy skupiny. No a aký dlh má Nafta? - Konkrétne bankové úvery Nafty sú 2,4 mld. Sk, ručenia za úvery 1,6 mld. Sk, záväzky z obchodného styku 280 mil. Sk a Nafta ako veriteľ má úvery 1,48 mld. Sk. To je spolu 4,280 mld. Sk. Trade je obchodnou časťou Nafty, čiže cez túto dcérsku spoločnosť idú peniaze. Samozrejme, ten, kto aktualizoval svoje úvery , tak Trade ako priameho inkasanta, zatiahol logicky do tohto úveru. Čiže zrejme ušlo pozornosti viacerých, že stále je reč o tých istých dlhoch. Je teda splácanie úverov napríklad pre rakúsku banku ohrozené? - Po stránke finančného plnenia je najviac zabezpečený úver najnespokojnejšieho partnera RZB Viedeň. Tam je priamy tok peňazí, tie však nie sú vôbec ohrozené, pokiaľ ich neohrozí štát alebo SPP. RZB nemá z Nafty obavy, ale z toho, že sa urobí rozhodnutie, ktoré zamedzí, aby im český partner posielal peniaze. To znamená, že by pripravil Naftu o zárobok 20 mil. USD, ktoré platia Česi za skladovanie plynu v Naftagase. Ale to nikdy nebude Nafta, ktorá by takýto krok urobila. Kontrakt je teda zárukou splácania. Podľa posledných správ je kauza Nafta Gbely pred finále. Predstavitelia SPP a FNM sa dohodli aj v otázke kúpy Nafta Trade, ktorá má licenciu na budovanie podzemných zásobníkov plynu. Za symbolickú cenu 1 Sk a záväzky ju má kúpiť sama Nafta. Pôvodný zámer, že SPP kúpi Naftu Trade stroskotal aj preto, lebo Arad, ktorý vlastní 75 % akcií Nafta Trade, chcel viac... - Keď sa zakladala Nafta Trade, tak Arad v hre nebol. Trade bola stopercentná dcéra Nafty. Arad vstúpil až ako záchranca akcie budovania podzemného zásobníka v Gajaroch. Dnes to vyzerá smiešne, pretože sa to obrátilo v prospech Aradu, ale vtedy Arad bol jediný, ktorý sa dal na to nahovoriť a peniaze zadovážil. Kompresor, dôležitý na uskladňovanie, bol objednaný v Kanade. Aby ho odtiaľ transportovali, bolo treba platiť. Chceli sme stihnúť sezónu. To, čo sa v Trade investovalo, je možné si pozrieť. Je to majetok, to nie sú ukradnuté peniaze. Keby sa vtedy Vladimírovi Poórovi podarilo ešte viac o 40 mil. Sk, už dnes by sa dalo v Gajaroch skladovať a zarábať 200 mil. Sk. Mnohí však tvrdia, že Arad len presunul peniaze z Nafty do Trade... - Ako? Nafta vložila svoj akcionársky podiel , ktorý narástol na 80 mil. Sk, plus predala svoj nepotrebný majetok. Nepotrebný v tom zmysle, že na ňom nepodnikala. A ani dnes výhľadovo nemá šancu získať k výstavbe spoluinvestorov. Pochopiť finančný mechanizmus Trade pre toho, kto chce a vie, je otázkou 20 minút. To nie je 85-ročná minulosť ako Nafty, ani žiadne zložitosti. Trade sa dá normálne preukázať. Netreba predávať know-how, nič. Trade je absolútne pochopiteľná pre investora. Pred niekoľkými dňami podpísali zmluvu medzi Naftou Gbely a firmou Arad, ktorou nadobudla účinnosť aj zmluva o vrátení 45,9 % akcií Nafty na účet FNM. Ako vy osobne hodnotíte búrlivý vývoj tejto kauzy? - Tí, ktorí rozhodujú a rozhodovali o Nafte, sa nechovali kompetentne a racionálne, čo napokon ukázal osemmesačný vývoj celej kauzy. Dokonca ich ani situácia v Nafte nezaujímala. Lebo to nie je len otázka výberu strategického investora, alebo otázka snahy manipulovať balík akcií jednej firmy či politickej pomsty. Dôležité je, že Nafta má svoj spoločenský význam pre Slovensko. Môžeme odhliadnuť od jej minulosti, mať predsudky k akcionárom a spôsobom privatizácie, ale jednoducho, keď niekto zničí ťažbu uhľovodíkov, tak Slovensko bude musieť vyrobiť v iných fabrikách 700 800 mil. Sk ročne a ropné produkty doviezť na slovenský trh. Tiež, ak sa nebudeme venovať technickému zabezpečeniu podzemných zásobníkov plynu, tak uskladňovanie 40 a viac percent dennej potreby plynu pre Slovensko v zime, či približne pol miliardy kubíkov plynu pre Česko môžu byť ohrozené. A Česi sa môžu rozhodnúť pre iné riešenie. Aké? - Tak ako teraz skladujú 400 miliónov kubíkov v nemeckom Redene, tak uvedené množstvo môžu z večera na ráno zvýšiť na 900 miliónov kubíkov plynu. A Slovensko príde o devízový príjem. Toto si treba uvedomiť a tomu treba rozumieť. To nie je pre politikov, ale odborníkov. Keď ich začnú politici počúvať, môžu z toho primeraným spôsobom profitovať. Nebudú mať problém riešiť havarijnú situáciu v energetike Slovenska, najmä v zimnom období. Zlepší sa aj obchodná bilancia. Veď firma je na to robená, nevyplatí sa ju ničiť. Čo pre Naftu znamená, že kúpi Naftu Trade? Ako hodnotíte takéto riešenie? - Akcionárske usporiadanie sa vráti do pozície, aké bolo pred vstupom Aradu. Účtovná hodnota majetku však nebude 500, ale skoro 800 mil. Sk. Vráťme sa však k úverom Nafty, o ktorých píšu viaceré média. Kedy vznikli? - Úvery majú svoju históriu. Zlá minulosť Nafty nie je spôsobená len Druhou obchodnou. Viem dokázať, že Nafta nedobre investovala do ťažby uhľovodíkov. To je jednoducho v účtovníctve aktív. Keď od roku 1992 do roku 1998 investovali viac ako 8 mld. Sk a pritom medziročne klesá ťažba uhľovodíkov. Preto našou snahou bolo zastaviť pokles. Aj keď sa nám zatiaľ darí, neznamená to, že rovnaké výsledky dosiahneme aj o rok. Nevyhnutnosťou sú opäť investície. Veď ťažba uhľovodíkov všade na svete, okrem jedného vrtu v Mexickom zálive, má svoj začiatok a dopredu určený koniec. Hoci sa teda od roku 1992 vrážali peniaze do vrtnej, stavebnej a strojárskej činnosti i v mene zamestnanosti - nebol ekvivalentný prínos z ťažby. Tým, že Nafta mala dobrý imidž, tak si bez problémov požičala krátke peniaze. Dnes má napožičiavané v siedmich slovenských bankách a v dvoch zahraničných. Takto látala svoj prevádzkový kapitál. No imidž sa zmenil a nové úvery sa nedali zohnať. Banky sa zasekli. Teraz sú z úverov zmenky. A všetko, čo v Nafte je, okrem zásobníkov, je založené. Vo verejnosti stále prevláda dojem, že úvery, ktoré sa spomínajú, sa zobrali až v čase, keď získala majoritný balík akcií Nafty Druhá obchodná... - Práve konzorciálny úver RZB bol na aktivity, ktoré nesúvisia s domácou ťažbou uhľovodíkov. Ale to už bola reakcia na skutočnosť, že ťažba nie je v dohľadne na domácom území, najmä pre rentabilitu. Preto sa bolo treba obrátiť inde, kde sú uhľovodíky. Konkrétne išlo o aktivitu v Komi. Keby však bol s RZB vyšiel celý plánovaný konzorciálny úver vo výške 100 120 mil. USD, tak dnes by Nafta ťažila v republike Komi mesačne a nie ročne 20-tisíc ton. Prečo banka z plánov vycúvala? - Prvá marža úveru bola tých 45 miliónov. Banky boli politicky zneistené voľbami u nás, ale aj vývojom v Rusku. Potom sa pripravoval konzorcionálny úver, do ktorého sa mali zabaliť všetky úvery Nafty a ich splácanie roztiahnuť do dlhšieho obdobia. Z tohto vzišlo začiatkom tohto roka, keď sa banky zľakli reprivatizácie Nafty. Vzhľadom na všetky spomínané problémy, neuvažuje Nafta, že by sa zbavila niektorých dcérskych spoločností? - Áno, je pripravená zbaviť sa dnes už svojej 100-percentnej dcéry Nafta Petrol na východnom Slovensku a tiež aktivity v Kazachstane. Obe akcie ešte dnes odčerpávajú z Nafty peniaze. Nafta za nich musí platiť veľa sto miliónov korún. Prečo potom váha? - Nevie ako ich predať. V dnešnej majetkovej situácii nemá kto dať súhlas, aby ich Nafta predala. Manažment Nafty sa musí dohodnúť so svojimi vlastníkmi o predaji. Musí dokázať, prečo chce predať. Ale komu? V tejto veci sa zatiaľ nedá nič robiť. Napríklad Kazachstan mohol byť pre Kanaďanov zaujímavý biznis. Pre Američanov aj aktivity v Komi boli veľmi dobrým biznisom. Majú financujúcu banku, ktorá operuje v Moskve a vedela by ju správne využiť. No všetky naše zámery brzdí akcionársky boj. Z kuloárnych informácií viem, že Nafta má aj menšie dcérske spoločnosti, ktoré hospodária doslova od buka do buka. Konkrétne napríklad v istej obchodnej spoločnosti sa vklad Nafty už dávno nenávratne minul. Vie to i manažment firmy? - Samozrejme. V súvislosti s nimi neuvažujeme, ako ich najvýhodnejšie predať, ale ako sa ich čo najrýchlejšie zbaviť. Zatiaľ sa podarilo predať len jednu čerpaciu stanicu, hoci podobných malých aktivít je viac. A sú na predaj deklarované už dlhší čas. Je to napríklad zelovoc v Tatrách, nejaké pozemky, firma na predaj farieb a podobne. To sú však aktivity spred piatich, šiestich rokov. Vtedy bola Nafta štátom ovládaná, FNM bol strategický akcionár. Preto sa treba pýtať, prečo sa Nafta pre také obchody rozhodla. Ľudia z firmy by vedeli hovoriť, prečo to museli spraviť. Z rozmaru určite nie. Uvedené aktivity sú však pri terajších jej problémoch hľadaním vlasu v polievke. Čiže strašiak cross defaultu bol zveličený? - Nafta dnes platí to, čo musí. Musí bankám, štátu, poisťovniam. Inak nič. To je to vážne nebezpečenstvo, že Nafta nerobí prirodzený spôsob starostlivosti o zverený hmotný majetok. A to je v zásade ohrozovanie majetku akcionárov. O tom je reč. Inak by sa mali zamestnanci tejto firmy starať o majetok, ktorý im je zverený, ale na rozdiel od akcionárov, oni to vedia. V tom je problém. O nebezpečenstve ohrozenia energetickej situácie SR a Česka som hovoril. Ako trošku sa vyznajúci človek v zásobovaní s plynom, vidím v prvom rade toto nebezpečenstvo. Ono je veľmi vážne a rôzne politické hrátky riešenie tejto otázky v zásade odďaľujú. Keby sa bol realizoval pôvodný mechanizmus, bol dohodnutý s FNM, alebo ešte predtým ponuka pre SPP, znamenalo by to, že by sme získali tak 2 mld. Sk, a tie by o niekoľko mesiacov medzitým mohli párkrát zmeniť majiteľa. Prišli by ako čerstvé zahraničné peniaze, aby na Slovensku pracovali. Boli by vyplatené banky, všetci naši veritelia, naše záväzky voči nim tvoria 300 mil. Sk. To je v okruhu 80 km od Nafty skoro každá firma. Však oni robotu Nafte odovzdali, a keby tu boli 2 mld. Sk, dostali by normálne zaplatené - po polroku, po roku a peniaze by zasa premenili na ďalšie hodnoty. Myslíte si, že SPP v blízkom čase podá pomocnú ruku Nafte? - Nemyslím si, že SPP ako štátny podnik by mal štátu od huby odtrhnúť 2 mld. Sk a vraziť ich do Nafty. Prečo? Veď SPP nech vráža svoje peniaze do nových aktivít a nie na sanáciu Nafty. Najväčšiu pomoc SPP môže poskytnúť, keď konečne uzavrie korektné kontrakty. Prijaté riešenie o tom, že Naftu Trade kúpi Nafta Gbely, však zatiaľ neukazuje východisko na oddlženie Nafty. - Najväčšie nebezpečenstvo pre Naftu predstavujú domáci veritelia. Nafta tým, že preťahuje čas, ich núti do nevypočítateľného konania. Naši dodávatelia, ktorým dlhujeme viac mesiacov peniaze, sú na ne odkázaní. Peniaze, ktoré im dlhujeme, potrebujú. Zatiaľ ich nie je z čoho dať. To je oveľa väčšia hrozba ako banky. Z toho, čo ste povedali, vyplýva, že v Gajaroch je pre nedostatok zdrojov zabrzdená výstavba? - Nie sú na ňu peniaze. Minuli sa. Tým, že výstavba stojí, nemajú prácu ani ďalšie dcérske spoločnosti Nafty Gbely. Preto to bolo zaujímavé robiť v istom čase. Viete, faktor času pri podnikaní je aspoň taký dôležitý, ako pri bývaní strecha nad hlavou. Narábať v čase s určitými aktivitami , a na Slovensku ešte typickejšie s peniazmi, vie málokto. To je aj prípad Nafty v minulosti. Naberala na svoje plecia aktivity a úvery, ale nepočítala, ako ich vráti. Preto je jednou z prvoradých úloh tieto úvery reštrukturalizovať. SPP chce zriadiť na Slovensku tzv. Európske plynárenské centrum. K tomu potrebuje podzemné zásobníky zemného plynu. - To nie je originálny nápad SPP, ale podstatné je, že príležitosť tu je. Je daná geograficky, je daná technickým vybavením, geologicky a dokonca existuje aj obchodná príležitosť. Ale možno už iba pár mesiacov. Je fakt, že Nafta zámery na rozšírenie kapacity podzemných zásobníkov nespraví sama nikdy. Je fakt, že SPP to vie spraviť, ale s Naftou spolu je možné spraviť skutočne pekné a najmä užitočné veci. Nemyslím si, že Slovensko má na to, aby celý projekt financovalo. Keď bude spomínané plynárenské centrum zarábať v zahraničí, nech sa postaví za zahraničné peniaze. Bohatstvo vznikne na Slovensku a Slovensko ho bude exportovať. To je ako Volkswagen. Slovákom je ľahostajné, že vo Volkswagene ani šupka nepatrí Slovákom, dôležité je, že je tam pracovná príležitosť, že ľudia zarábajú a Volkswagen z časti pridanej hodnoty platí daň na Slovensku. Platí aj nemocenské, sociálne atď. Prekáža to? Sám ste teraz povedali, že šanca môže byť už len niekoľko mesiacov. Inak ju využije niekto iný. Nafta potrebuje na svoje plány strategického investora. Koho? Na túto otázku má dať odpoveď až tender. Záujemcov o Naftu je veľa. Myslíte si, že americká Cinergy je už mimo hry? - Neviem. Nemal som, ani nemám kontakty so Cinergy. Bol to jeden z uchádzačov, tak ako Trans Canada a iní. Vzhľadom na to, že ste boli niekoľko rokov na čele SPP, ale aj vzhľadom na svoju terajšiu funkciu, určite máte prehľad i kontakty na všetky významné, nielen európske spoločnosti, ktoré pôsobia v energetike i v plynárenstve. O vstup do Nafty sa usilujú viacerí. Aj európske, aj zámorské spoločnosti. Mnohí sa však pýtajú, či zámorské - americké i kanadské spoločnosti predstavujú perspektívu pre SR, keď tunajšie pomery, ani situáciu nepoznajú? - Podľa môjho názoru |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
