Hospodársky denník
USD41,509 Sk
EUR43,657 Sk
CHF27,239 Sk
CZK1,202 Sk
  Štvrtok  23.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Daň z príjmov fyzických osôb


Otázky faxujte na číslo 07/6381 0413, píšte a mailujte na adresu redakcie Som živnostník, platiteľ DPH. Kúpil som nehnuteľnosť, ktorú som nevložil do obchodného majetku, ale ju prenajímam. Neuplatňujem si ani žiadne iné výdavky vo svojej podnikateľskej činnosti v súvislosti s prenájmom. Kde mám zaradiť príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, mám odvádzať aj DPH, prípadne prepočítavať daň na vstupe koeficientom? - Ak ste nehnuteľnosť kúpili ako občan, nie ako podnikateľ na podnikanie, tzn., že nemáte živnosť na prenájom tejto nehnuteľnosti a ani túto nehnuteľnosť nevyužívate v súvislosti so živnosťou, ide podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona o daniach z príjmov o príjmy z prenájmu nehnuteľností, bytov alebo ich častí (nejde o príjmy uvedené v § 6 až 8 zákona). Znamená to, že príjmy z prenájmu nehnuteľnosti zahrniete medzi príjmy podľa § 9 ods. 1 písm. a). Pozor na § 7 ods. 3 zákona o daniach z príjmov, pretože podľa tohto ustanovenia sú príjmami podľa § 7 ods. 1 a 2 aj príjmy z akéhokoľvek nakladania s majetkom evidovaným ako majetok využívaný na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Základom dane pri príjmoch uvedených v § 9 sú príjmy znížené o preukázateľne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu. To znamená, že základ dane vykazujete podľa § 23 až 34 zákona o daniach z príjmov či už z účtovníctva, alebo z evidencie ustanovenej v odseku 4 tohto ustanovenia. V prípade, ak neznížite príjmy o preukázateľné výdavky, môžete si ich znížiť o 25 % (§ 9 ods. 3 zákona o daniach z príjmov) a vykázať takto základ dane. Ak budeme vychádzať z § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, že základným predpokladom zdaniteľnosti plnení je plnenie uskutočňované v rámci podnikania (tu je odkaz na § 2 Obchodného zákonníka, ktorý definuje a vymedzuje, ktoré subjekty sú podnikateľmi) alebo v rámci činnosti, ktorá súvisí s podnikaním, potom ani tieto príjmy nemôžu byť predmetom dane. Som daňovníčka, ktorá podávala za minulé zdaňovacie obdobia priznanie k dani z príjmov fyzických osôb z príjmov zo samostatne zárobkovej činnosti (som slobodná umelkyňa). Teraz som na materskej dovolenke a ani za rok 1998 som nedosiahla nijaké príjmy. Mala som za rok 1998 podať daňové priznanie hoci aj s nulovou daňovou povinnosťou? Do akého termínu som mala oznámiť príslušnému daňovému úradu, že som činnosť v roku 1998 nevykonávala? Vydajú mi potvrdenie alebo výpis z daňového priznania, ak v ňom budú uvedené nulové hodnoty? - Podľa ustanovenia § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov má fyzická osoba, ktorá okrem iného začne vykonávať aj inú samostatnú zárobkovú činnosť, registračnú povinnosť u miestne príslušného správcu dane do 30 dní (u týchto daňových subjektov lehota začne plynúť nasledujúci deň po dni, keď začne vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť). V citovanom ustanovení sú okrem uvedeného ustanovené aj ďalšie povinnosti, ktoré musí daňový subjekt splniť. Z odseku 2 cit. ustanovenia vyplýva, že ak začne daňovník vykonávať činnosť alebo poberať príjmy podliehajúce dani, je povinný oznámiť túto skutočnosť správcovi dane tiež do 30 dní. Registračná povinnosť sa nevzťahuje napríklad na daňovníka, ktorý má len náhodnú alebo jednorazovú povinnosť (§ 31 ods. 5). Z odseku 7 zasa vyplýva, že ak dôjde k zmenám skutočností uvedených v predchádzajúcich odsekoch (teda 1 až 6), najmä ak zanikne daňová povinnosť pri niektorej dani, je daňovník povinný oznámiť to správcovi dane do pätnástich dní odo dňa, keď vznikli. Pri zrušení činnosti je daňovník povinný vrátiť správcovi dane do pätnástich dní od jej zrušenia osvedčenie o registrácii. Domnievam sa, že vo vašom prípade ide len o prerušenie činnosti na určitý čas, a aj napriek tomu, že v cit. ustanovení nie je zmienka aj o prerušení činnosti a práve oznamovacia povinnosť vzťahujúca sa na daňovníka vyjadrená slovom „najmä“ sa môže vzťahovať aj na váš prípad, teda na prípad, ak daňovník preruší činnosť. Ak ste skutočne nepoberali v roku 1998 žiadne príjmy podliehajúce dani z príjmov fyzických osôb, potom ste nemali povinnosť podľa § 40b zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov podať priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, ale vhodné bolo písomne oznámiť správcovi dane, že v roku 1998 ste nepoberali žiadne príjmy, ktoré by podliehali zdaneniu podľa cit. zákona. Dňa 31. marca 1999 som podal priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 1998. Vypočítanú daň, resp. daň uvedenú v tomto priznaní som mal uhradenú z preddavkov na daň z roku 1998, teda nedoplácal som žiadny rozdiel. 21. apríla som však podal dodatočné daňové priznanie, zistil som, že daň za rok 1998 je podstatne vyššia, ako som ju vypočítal v predchádzajúcom, resp. v riadnom daňovom priznaní. Nedoplácal som však žiadny rozdiel, pretože tento mi pokryl tiež uhradený preddavok v roku 1998. Aj v tomto prípade mi bude správca dane vypočítavať penále podľa § 40r zákona o daniach z príjmov, a ak áno, v akej výške? - Podľa § 40r ods. 2 zákona o daniach z príjmov sa vypočíta penále (a úrok) vypočítané podľa odseku 1 tohto ustanovenia (§ 40r) polovičnou sadzbou z rozdielu medzi daňou uvedenou v dodatočnom priznaní, teda u tých daňovníkov, ktorý podali dodatočné daňové priznanie. Znamená to, že výška penále je v týchto prípadoch 2,5 % dlžnej sumy za každý aj začatý kalendárny mesiac omeškania (najviac však do výšky 100 % dlžnej sumy). Ak je daň vyrubená na základe dodatočného daňového priznania, na platby uskutočnené pred jeho podaním sa neprihliada. Znamená to, že aj napriek tomu, že daň uvedenú v dodatočnom daňovom priznaní ste mali uhradenú zo sumy uhradených preddavkov v roku 1998, mali by vám byť vyrubené penále vo výške 2,5 % za jeden mesiac. Je síce pravda, že takýto postup sa zdá nespravodlivý, vyplýva však zo zákona. Po 31. marci 1999 sa po podaní riadneho daňového priznania stala platba, ktorá prevýšila splatnú daň a preddavok na daň podľa § 63 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov daňovým preplatkom, ktorý ste si mohli za ustanovených podmienok žiadať vrátiť. Svetluša Faiglová

Amsterdamdážď17
Atényjasno29
Belehradslnečno24
Berlíndážď18
Bratislavapolooblačno25
Bruseldážď19
Budapešťslnečno26
Bukurešťpolooblačno23
Frankfurtoblačno23
Helsinkizamračené16
Istanbulslnečno24
Kodaňdážď17
Kyjevoblačno21
Lisabonpolooblačno23
Londýnprehánky20
Madridoblačno21
Milánopolooblačno25
Moskvazamračené14
Oslozamračené15
Parížprehánky20
Prahapolooblačno20
Rímslnečno26
Sofiapolooblačno19
Štokholmdážď14
Varšavaoblačno23
Viedeňpolooblačno24
Záhrebslnečno25
Ženevapolooblačno21

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.