Málo optimistické perspektívy
FAO upozorňuje na celosvetový deficit potravín
Odborníci na klímu tvrdia, že počasie bolo to, ktoré v priebehu stáročí formovalo dejiny národov a že dnes sú ľudia tí, ktorí svojou činnosťou menia dejiny klímy. K horšiemu. Skleníkový efekt, nové klimatologické fenomény ako El Niňo, desertifikácia, čoraz častejšie záplavy a zároveň suchá udierajú na najcitlivejšie miesto ľudstva - potravinovú základňu. V minulotýždňovej ročnej správe Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s názvom Perspektívy výživy sa uvádza, že oproti vlaňajšku sa počet ľudí trpiacich hladom zvýšil. Najnovšia bilancia FAO tvrdí, že veľké problémy s nedostatkom potravín má dnes už 37 krajín a počet ľudí odkázaných na potravinovú pomoc stále stúpa. Príčiny hladovania a deficitu potravín sú rôzne, pričom však možno vytýčiť troch hlavných vinníkov: zhoršenie klimatických podmienok, vnútropolitické problémy a dlhotrvajúce hospodárske krízy. Kým vnútropolitické príčiny (v súčasnosti napríklad zrážky vo Východnom Timore, ktoré vyhnali z domu tisícky obyvateľov) a ekonomická stagnácia sú odlišné od prípadu k prípadu, klimatické príčiny však majú univerzálny, priam globalizačný nádych. Postupovanie púšte v podrovníkovej Afrike, ústup amazonských dažďových pralesov nie je iba lokálnou záležitosťou. Sú však štáty a regióny, kde sa všetky tri príčiny stretnú a potom sú podmienky pre hladomor ako vyšité. Je to prípad najmä černošských afrických štátov, kde klíma je jedinou rešpektovanou vládkyňou a kde v dôsledku príšernej chudoby pre ekonomickú stagnáciu sa k slovu dostávajú zbrane. Afrika je už tradične najpostihnutejším kontinentom. Tohoročná správa FAO to opäť potvrdila. Najkritickejšia situácia je v Somálsku, kde už deväť rokov panuje bezvládie, potom v Sudáne, Angole ale aj Sierra Leone, poznačenými vlečúcimi sa občianskymi vojnami. V Ázii smutný primát patrí piatim štátom - Afganistanu (občianska vojna), Bangladéš (klíma), KĽDR (klíma a kolaps ekonomiky), Jordánsko a Sýria (klíma). V Ázii je najtragickejším prípadom KĽDR, kde v rokoch 1995 -1998 hladomor zahubil okolo 270 000 ľudí, čo je 26,4 % populácie. V Latinskej Amerike sa na zoznam najviac postihnutých krajín dostali Honduras, Nikaragua a Haiti. Tradične chudobné krajiny, ktoré vlani prevalcoval ničivý hurikán Mitch. Potravinová kríza však vyčíňa aj v Európe, hlavne v niektorých štátoch SNŠ a na Balkáne. Najvypuklejším momentom bola kosovská kríza, ktorá vygenerovala státisíce hladujúcich utečencov. Základom poľnohospodárskej produkcie stále zostávajú obilniny. Tohtoročná výroba by mala dosiahnuť o 0,7 percent menej ako vlani (pri zvýšenom počte hladujúcich!) a až o 18 percent menej ako v rekordnom roku 1997. Je viac ako isté, že tohtoročná produkcia obilnín nepokryje spotrebu a bude treba siahnuť na zásoby. Kým produkcia pšenice a druhotných obilnín (ovos, kukurica, jačmeň, raž) klesne, výroba ryže by mala tohto roku vzrásť o dve percentá. Áziu to aj tak nenasýti, lebo podľa prieskumov FAO v období 2000/2001 obrat celosvetového obchodu s obilninami vzrastie (o 2 %) práve pre zvýšený dopyt ázijských krajín. Iaromír Novák
|
|
| Amsterdam | dážď | 17 |
| Atény | jasno | 29 |
| Belehrad | slnečno | 24 |
| Berlín | dážď | 18 |
| Bratislava | polooblačno | 25 |
| Brusel | dážď | 19 |
| Budapešť | slnečno | 26 |
| Bukurešť | polooblačno | 23 |
| Frankfurt | oblačno | 23 |
| Helsinki | zamračené | 16 |
| Istanbul | slnečno | 24 |
| Kodaň | dážď | 17 |
| Kyjev | oblačno | 21 |
| Lisabon | polooblačno | 23 |
| Londýn | prehánky | 20 |
| Madrid | oblačno | 21 |
| Miláno | polooblačno | 25 |
| Moskva | zamračené | 14 |
| Oslo | zamračené | 15 |
| Paríž | prehánky | 20 |
| Praha | polooblačno | 20 |
| Rím | slnečno | 26 |
| Sofia | polooblačno | 19 |
| Štokholm | dážď | 14 |
| Varšava | oblačno | 23 |
| Viedeň | polooblačno | 24 |
| Záhreb | slnečno | 25 |
| Ženeva | polooblačno | 21 |
|
|
|
