|
|
||||||||||||||||
| Piatok 24.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Bez zisku sú v slepej uličkePoľnohospodárstvo gniavi obchod, služby a financie V tomto období je už síce po žatve, ale výroba obilnín sa ich zberom nekončí. Do jej zhodnotenia majú čo povedať ešte ďalšie a náročné operácie, akými je čistenie, sušenie alebo chemická konzervácia či správne dlhodobé skladovanie, od čoho závisí najvýhodnejší obchodný postup. Lacné služby Jednou z našich renomovaných poľnohospodárskych firiem, ktoré sa zaoberajú poradenstvom v týchto činnostiach, ale vyvíjajú aj širokú výrobnú a obchodnú činnosť, je UNI-AGRO Bernolákovo pri Bratislave. Spolumajiteľom a generálnym manažérom je Ing. Anton Konušiak, ktorý sa zariadeniami na čistenie, sušenie a skladovanie obilnín zaoberá vyše dvadsať rokov, do roku 1994 v službách štátnych podnikov. Pred piatimi rokmi založil vlastnú firmu a treba povedať, že teraz došlo k značnej expanzii jej činnosti. Vysokorozvinuté služby v agropotravinárskom sektore sú jedným z hlavných predpokladov úspešného fungovania a napredovania jednotlivých výrobných podnikov, tvrdí inžinier A. Konušiak. Napríklad v USA servisné služby poskytujú farmárom špecializované organizácie až na 60 percent. Patrí medzi ne hnojenie, aplikácia ochranných látok a, samozrejme, aj zber úrody. Tento systém umožňuje vysokú špecializáciu na dosahovanie maximálneho zisku. Nezabudnem na slová Dr. Németha, riaditeľa zastúpenia amerických pestovateľov sóje vo východnej Európe, ktorý na jednom odbornom seminári povedal: Úlohou agropodnikateľa nie je vyrábať čo najviac mäsa, mlieka alebo vajec za každú cenu, ale vyrábať peniaze, čiže zisk. A práve toto je naša parketa: UNI-AGRO ponúka komplexné, kvalitné a lacné služby pre poľnohospodárov. Šrotovníky do Afriky Firma v súčasnosti eviduje viac ako tisíc stálych zákazníkov na Slovensku, v ČR, ale aj v niektorých afrických štátoch. Sú to agropodnikatelia, družstvá, súkromne hospodáriaci roľníci. Firma sa zameriava v podstate na technické a obchodné služby. Svoje predchádzajúce skúsenosti z riadenia štátnych podnikov považuje dnes A. Konušiak za neoceniteľné. Vie, v akej situácii sa dnes naše poľnohospodárstvo nachádza, ale vidí aj východiská z nej. Ide najmä o absenciu trhových cien poľnohospodárskych produktov, korešpondujúcich so svetovými cenami, organizáciu obchodu s poľnoproduktmi a ich promptné speňažovanie bez diskriminačných efektov, nízky objem exportu, zdroje ťlacnýchŤ úverov a plytvanie peniazmi v rezorte na prevádzku rôznych inštitúcií. Krátko povedané: financie a obchod. Vráťme sa však k samej firme UNI-AGRO. Jej obchodná činnosť v oblasti poľnoproduktov spočíva v nákupe, predaji a dodávkach komponentov, premixov a konzervačných prípravkov na výrobu kŕmnych zmesí. Sami vyrábajú niektoré stroje a náhradné dielce, robia rekonštrukcie krmovinárskych, obilninárskych a iných strojov. Zásadou tejto spoločnosti je poskytovať čo najkomplexnejšie služby, pričom chcú minimalizovať dovoz a uprednostňovať kvalitné domáce výrobky, ktoré sú zrovnateľné so zahraničnými. Pre našinca je možno trochu kuriózny vývoz šrotovníkov do Afriky, na jemné mletie kukurice či manioku, pričom niektoré musia upravovať na iný pohon, ako je elektrický motor. Záujemcom dodávajú najmodernejšie stroje vlastnej výroby, ale aj také, ktoré vyrábajú v kooperácii so zmluvnými partnermi. Ide o šrotovníky obilia, miešačky kŕmnych zmesí, dopravníky sypkých a zrnitých materiálov, skladovacie kapacity na zrniny, linky na pozberovú úpravu obilia i moričky obilnín. Ošetriť úrodu Najväčší tlak na nás vyvíjajú cez žatvu alebo tesne pred ňou, hovorí A. Konušiak. Vtedy každý požaduje náhradné dielce. Pravda, sú situácie, keď v rámci nášho dobrého mena pomôžeme viac-menej bez ohľadu na zisk v ktoromkoľvek čase, ak sa napríklad počas žatvy zlomí nejaká súčiastka a pre počasie rozhodujú hodiny. A pokiaľ ide o neplatičov? V tomto smere problémy nemáme. Firmám, ktoré už poznáme, stačí zaplatiť určitý preddavok, ostatné riešime podnikovým úverom, keď mesačne splácajú 10-15 percent z dlžnej sumy. Zisky máme aj z niektorých strojoch na zásobách, pretože určitým spôsobom už fungujeme aj ako agroburza poľnohospodárskej techniky. Od podnikov vykupujeme nepoužívané a pokazené stroje, opravíme ich a predáme ďalšiemu záujemcovi. Pretože ich vydávame v stopercentnom stave, poskytujeme aj ročnú záruku a servis aj po tomto termíne. Ing. A. Konušiak je autorom piatich vynálezov, zariadení na dosušovanie zrnovín prírodným vzduchom a ďalších. Dostávame sa k otázke správneho gazdovania našich roľníkov, k tomu, či sa vôbec dokážu postarať o úrodu až do chvíle, kým ju nepredajú. Za predchádzajúceho režimu mali monopol na manipuláciu s obilninami Poľnonákupy, dnes sa musia pestovatelia o úrodu postarať sami. Úroveň starostlivosti je rôzna. Sú organizácie, ktoré vedú schopné odborníci a ktoré sú vybavené dobrou technikou, ale poznám aj takých, ktorí zrno vysypú do skladov a čistiť ho idú až vtedy, keď ho majú predať. Lenže obilie je živá hmota, materiál, v ktorom ustavične prebiehajú chemické reakcie a pokiaľ sa riadne neošetruje, zvrhne sa nepriaznivým smerom. Napríklad pri zvýšenej teplote zrno zaplesnivie alebo sa v ňom objavia škodcovia, takže celoročná ľudská námaha môže vyjsť úplne nazmar. Medzi poslednými novinkami, ktoré UNI-AGRO ponúka, je aj zariadenie na konzerváciu obilia. Zaujímalo nás, na akom princípe pracuje. Pozbierané zrno nikdy nie je ideálne vlhké, obyčajne o niekoľko percent vlhšie. Klasickou metódou na odstraňovanie vlhkosti je teplovzdušné sušenie alebo prevzdušňovanie. V prípade, ak zrno nepoužívame na potravinárske účely, ale len na kŕmenie, odporúčame aj my vo svete veľmi rozšírenú konzerváciu vlhkého zrna na dlhodobé skladovanie chemickými zlúčeninami. Nejde však o nič nebezpečné, sú to zlúčeniny nachádzajúce sa v tráviacom trakte hospodárskych zvierat. Okrem toho, že zrno konzervujú, majú aj určité zdravotné účinky, lebo obsahujú rôzne energetické zložky a pomáhajú aj pri nabiehaní dobytka na zelené krmivo. Takto konzervované zrno vydrží až 15 mesiacov a možno ho použiť pri obilninách až s 35-percentnou vlhkosťou. Ekonomické výhody sú veľké - namiesto drahej sušiarne, ktorej cena sa pohybuje v miliónoch, stačí jednoduché aplikačné zariadenie, ktoré ušetrí až 60 percent nákladov v porovnaní s iným zariadením. Sójový program. Aktivity tejto firmy sú široké. Spomeňme presadzovanie systému pestovania a spracovania sóje u nás. Slovensko ročne dováža okolo 130-tisíc ton sójových šrotov, čo nás vychádza na 1,5 mld. Sk v devízach, ktoré musíme vopred zaplatiť v USD alebo DEM. Pritom slovenský poľnohospodár rozmýšľa o tom, čo zasiať, aby to mohol aj speňažiť. Po viacročných pokusoch sa potvrdilo, že pestovanie sóje na Slovensku je ekonomické, ale chýbajú spracovateľské kapacity. Preto UNI-AGRO buduje spracovateľské kapacity sóje pre krmovinársky priemysel vo forme kvalitných plnotučných sójových šrotov. Nezanedbateľným prínosom pestovania tejto plodiny sú aj jej účinky na pôdnu úrodnosť. Sója viaže 30 - 50 kg dusíka na hektár, ktorý nespôsobuje kyslosť pôdy ako priemyselné hnojivá. Genetické modifikované hybridy sóje dávajú stabilné úrody aj v horších podmienkach. Niektorí poľnohospodári akoby ani nevedeli, že sója je vynikajúca predplodina obilniny, ale hlavne rýchlo speňažiteľná. Okrem toho sójový olej je základom na výrobu náterov. Odborníci odhadujú, že ročná produkcia sóje na Slovensku môže byť až 40-tisíc ton a spolu s produkciou repky po vybudovaní spracovateľských kapacít zabezpečí Slovensku zdroje proteínov pre krmovinársky priemysel až v objeme 80 percent. Investície na tieto kapacity sú len zlomkom toho, čo vydávame na dovoz sójových šrotov. Tomuto programu by však už malo pomôcť aj Ministerstvo pôdohospodárstva SR. Na jar tohto roka navštívili bernolákovskú firmu UNI-AGRO pracovníci Svetovej banky z Washingtonu, kde okrem iného dohodli vybudovanie stredoeurópskeho informačného poľnohospodárskeho centra v Bratislave. Okrem toho chce UNI-AGRO na želanie svojich zákazníkov vytvoriť aj servisnú firmu pre slovenských agropodnikateľov, podľa vzoru rakúskej spoločnosti Reifeisen Wahre. V rámci tohto zväzu, ktorý tamojším farmárom dodáva rakúsku techniku, nové stroje a náhradné dielce, vykupuje staršie a použité stroje, poskytuje obchodné služby vo väčšom rozsahu, existuje aj známa Reifeisenbank. Poľnobanka neslúži? My zatiaľ banku nechceme, ale pracujeme na vytvorení špeciálnej banky pre poľnohospodárov, lebo dnešná Poľnobanka je obchodná banka a napriek tomu, že sú v nej prostriedky od poľnohospodárov, im neslúži, spresňuje Anton Konušiak. Dodám ešte, že v spomínanom informačnom centre by sa robili prognózy a vytvárali aktuálne ceny jednotlivých komodít. Pretože pôjde o veľký projekt, do ktorého musia byť zainteresované všetky obchodné, finančné a ďalšie inštitúcie, pracuje sa na ňom postupne. Od jeho otvorenia očakávame veľa, lebo problémom nášho poľnohospodárstva nie je technika, ani odborné znalosti pestovateľov, ale obchod, služby a financie. Toto centrum nebude nikto financovať, bude si musieť zarobiť na seba samo. Marcela Zábojníková Text pod foto: Ing. Anton Konušiak (prvý vľavo) s pracovníkmi Svetovej banky z Washingtonu počas ich návštevy Bernolákova. Snímka archív |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
