Hospodársky denník
USD41,572 Sk
EUR43,468 Sk
CHF27,097 Sk
CZK1,203 Sk
  Piatok  24.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Zákonná výška stravného


Problematike stravného, ako cestovnej náhrady, sa budeme ďalej venovať z hľadiska daňového, pokiaľ ide o zamestnancov. Aký je postup u zamestnávateľov, podnikateľov a ďalších samostatne zárobkovo činných osôb, uvádzame ďalej. Poskytovanie stravného zamestnávateľom zamestnancovi predstavuje poskytnutie čiastočnej náhrady jeho zvýšených výdavkov, v súvislosti so stravovaním na pracovnej ceste. Do zákonom stanovenej výšky ide o nárokové plnenie. Tuzemská pracovná cesta
Ak ide o tuzemskú pracovnú cestu, podľa § 5 zákona č. 119/1992 Zb. výška stravného závisí od dĺžky pracovnej cesty. Za každý kalendárny deň pracovnej cesty prislúcha zamestnancovi stravné v súčasnosti vo výške: - 60 Sk, ak pracovná cesta trvá 5 až 12 hodín,
- 94 Sk, ak pracovná cesta trvá 12 až 18 hodín a
- 144 Sk, ak pracovná cesta trvá dlhšie ako 18 hodín.
(Ide o stav platný od 1. mája 1999 podľa opatrenia MPSVaR SR, ktoré bolo registrované v Zbierke zákonov č. 81/1999, čiastka 36. Poskytnutie stravného v tejto výške predstavuje u zamestnanca príjem, ktorý nie je predmetom dane z príjmov (nezdaňuje sa) podľa § 6 ods. 7 písm. a) zákona č. 286/1992 Zb. U zamestnávateľa ide o daňovo uznaný výdavok (náklad). Ak by zamestnávateľ poskytol zamestnancovi stravné vo vyššej sume, rozdiel medzi nenárokovým plnením a nárokovým plnením predstavuje u zamestnanca príjem zo závislej činnosti, ktorý je predmetom dane z príjmov a ktorý je potrebné u neho zdaniť. Príklad
Zamestnanec bol 20 hodín na tuzemskej pracovnej ceste. Zamestnávateľ mu zaplatil stravné vo výške 300 Sk. Keďže mal nárok len na 144 Sk, sumu vo výške 156 Sk predstavuje zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Osobitné postupy
Zákon č. 119/1992 Zb. umožňuje pri poskytovaní stravného postupovať v niektorých prípadoch odlišne. Ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako päť hodín a zamestnávateľ mu znemožní vyslaním na pracovnú cestu stravovať sa zvyčajným spôsobom (napr. cesta cez „obedňajšie hodiny“), môže mu poskytnúť stravné až do výšky najnižšej náhrady (t. j. v súčasnosti do 60 Sk). V tomto prípade však ide o nenárokové plnenie, čo znamená, že u zamestnanca predstavuje príjem zdaniteľný. V podstate sa tento príjem môže kvalifikovať ako peňažné plnenie v súvislosti so stravovaním. Poskytnutie stravovania len v nepeňažnej forme je príjmom od dane oslobodeným. Kolektívna zmluva
Ďalšou odlišnosťou je prípad, ak zamestnávateľ dohodne v kolektívnej zmluve odchylné podmienky na poskytnutie stravného (napr. stanovením časových pásem s nižším sadzbami). Podľa tohto ustanovenia môže zamestnávateľ poskytnúť nižšie denné sadzby stravného v prípadoch, ak ide o zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania (§ 5 ods. 3 zákona č. 119/1992 Zb.). Ide o tých zamestnancov, ktorým je možné, ako sme už uviedli, ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto bydliska. Keďže zákon v týchto prípadoch neumožňuje poskytovať stravné vyššie, ale naopak v nižšej dennej sadzbe, plnenia možno považovať za nárokové, ktoré sa u týchto zamestnancov nezdaňujú. Poskytnutie stravovania
Od poskytnutia stravného ako cestovnej náhrady (v hotovosti podľa počtu hodín trvania pracovnej cesty) je potrebné odlíšiť, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi stravovanie. Rozlišuje sa pritom, či má zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené stravovanie v plnom rozsahu alebo čiastočne (ide o nepeňažnú formu).

do rastra
Poskytnutie, resp. zabezpečenie stravovania na pracovnej ceste nemožno považovať za poskytnutie stravného. Ide o dve odlišné plnenia. Poskytnutie stravného je poskytnutie cestovnej náhrady v hotovosti. Ak má zamestnanec zabezpečené stravovanie, uvedená náhrada sa nemôže poskytnúť. Poskytnutie stravovania na pracovnej ceste sa potom neposudzuje v súvislosti so zákonom o cestovných náhradách, ale len v súvislosti s daňovým zákonom.

----------------------------------------------------------------------------------

V praxi spôsobuje problémy ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 119/1992 Zb., podľa ktorého:

„Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje; ak má zamestnanec preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ mu stravné úmerne kráti“.

Je logické, že ak má zamestnanec zabezpečené na pracovnej ceste bezplatné stravovanie, tak mu nevznikli vyššie výdavky. Z uvedeného dôvodu nie je nárok na túto náhradu.

Amsterdamprehánky19
Atényjasno30
Belehradmalá oblačnosť25
Berlínmalá oblačnosť21
Bratislavaoblačno20
Bruselpolojasno19
Budapešťoblačno21
Bukurešťpolooblačno23
Frankfurtobčasný dážď18
Helsinkiobčasný dážď15
Istanbulslnečno26
Kodaňdážď18
Kyjevoblačno20
Lisabonpolooblačno24
Londýndážď16
Madridpolojasno24
Milánopolooblačno22
Moskvazamračené16
Oslodážď11
Parížveľká oblačnosť19
Prahamalá oblačnosť20
Rímpolojasno26
Sofiamalá oblačnosť23
Štokholmveľká oblačnosť13
Varšavaprehánky18
Viedeňoblačno20
Záhrebmalá oblačnosť25
Ženevaobčasný dážď20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.