|
|
||||||||||||||||
| Piatok 24.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Nezrovnalosť zákonaPri poskytnutí čiastočného stravovania počas pracovnej cesty, logicky zo zákona č. 119/1992 Zb. vyplýva, že sa cestovná náhrada (výška stravného) musí úmerne krátiť. Čo však znamená v tomto prípade úmerne? Máme tu v podstate nezrovnalosť zákona o cestovných náhradách, resp. jeho ustanovenia § 5 ods. 4, ktoré si každý vykladá po svojom. Keďže spôsob krátenia stravného v zákone uvedený nie je, možno ho vykonať dvoma spôsobmi (ani jeden zo zákona nie je vylúčený): - buď sa výška stravného percentuálne kráti (napr. na raňajky pripadne 15 %, obed 60 % a večeru po 25 % z hodnoty stravného za celý deň pracovnej cesty alebo v inom pomere) alebo - výška stravného sa zníži o konkrétnu hodnotu poskytnutého stravovania. V praxi sa vyskytujú často prípady, ak v poplatku za ubytovanie v hoteli je zahrnutá aj hodnota raňajok, že niektorí zamestnávatelia z hodnoty stravného odpočítajú hodnotu poskytnutých raňajok. V niektorých prípadoch sa však táto metóda javí ako pomerne tvrdá a možno povedať i nespravodlivá pre zamestnanca (i keď je nutné poznamenať, že zamestnanca nemôžu v hoteli nútiť zaplatiť nocľažné vrátane raňajok). Občerstvenie Možno súhlasiť s názorom, že za bezplatné stravovanie by sa nemalo považovať bežné občerstvenie poskytované usporiadateľom, resp. obchodným partnerom, napr. na rôznych školeniach, poradách, predstavujúce napr. minerálku, kávu a pod. Okrem toho zákon hovorí o preukázateľnom poskytnutí stravovania, čo v týchto prípadoch asi nie je možné dodržať. Rovnako, ak by si zamestnanec uhradil (kúpil) obed napr. v závodnej jedálni v podniku, kde je na pracovnej ceste, nejde o zabezpečenie stravovania, pretože výdavok je na strane zamestnanca. Hodnota stravovania V praxi je možné stretnúť sa s názormi, že ak hodnota poskytnutého (zabezpečeného) stravovania na pracovnej ceste je vyššia, ako by bolo poskytnuté stravné (náhrada), rozdiel je potrebné zamestnancovi zdaniť. Podľa mňa ide o mylný názor, pretože v tomto prípade sa neposkytuje nenárokové stravné (v hotovosti), ale poskytuje sa hodnota stravovania ako nepeňažné plnenie. Je preto nelogické, ak z hodnoty takto poskytnutého stravovania fiktívne zamestnávateľ odpočíta hodnotu stravného, na ktoré by mal zamestnanec nárok, ak by sa mu stravovanie neposkytlo. Nemožno preto zamestnancovi rozdiel zdaniť. Zamestnanec nedostáva v tomto prípade stravné (v hotovosti). Zákon jednoznačne hovorí, že sa stravné v týchto prípadoch neposkytuje (nemôžeme hovoriť o nejakej výške, resp. túto výšku porovnávať). Ak by však zamestnávateľ zamestnancovi na pracovnej ceste poskytol (zaplatil) popri zabezpečenom stravovaní aj stravné ako cestovnú náhradu, išlo by o nenárokové plnenie, ktoré by bolo potrebné zamestnancovi zdaniť. Zdaniteľným príjmom by bolo poskytnuté stravné, ktoré by zamestnanec dostal v hotovosti. Školenia V súvislosti so školeniami je potrebné si uvedomiť, že podľa § 6 ods. 8 písm. a) zákona č. 286/1992 Zb. sú sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov, (ktoré súvisí s jeho činnosťou alebo podnikaním) príjmom od dane oslobodeným. Zákon v tomto ustanovení tieto sumy nešpecifikuje, resp. neobmedzuje. To znamená, že ak má zamestnanec zabezpečené na školení aj bezplatné stravovanie, nemalo by sa mu zdaniť. Potom však logicky nemôže dostať stravné v hotovosti ako cestovnú náhradu. Ak zamestnanec dostane súčasne uhradené od zamestnávateľa aj stravné, toto plnenie predstavuje zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Ďalej v § 6 ods. 8 písm. b) zákona č.286/1992 Zb. je ustanovené, že hodnota stravovania poskytovaného ako nepeňažné plnenie zamestnávateľom zamestnancom na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov je u zamestnanca príjmom od dane oslobodeným. Keďže cit. ustanovenie hovorí o pracovisku všeobecne, možno ním rozumieť nielen pravidelné pracovisko, ale aj pracovisko pri výkone práce na pracovnej ceste. Z oboch ustanovení vyplýva, že poskytnuté stravovanie zamestnancovi nemožno zdaniť ak ide o nepeňažnú formu. Príklady - školenia a stravné V príkladoch ide vždy o zamestnanca, ktorý je na školení mimo svojho pravidelného pracoviska, kam ho vyslal jeho zamestnávateľ. Ide o pracovnú cestu.  Zamestnanec má na školení zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu (faktúra za školenie obsahuje i toto plnenie). Súčasne mu zamestnávateľ zaplatí aj stravné vo výške pripadajúcej na každý deň podľa počtu hodín. Zamestnancovi je povinný zdaniť celú hodnotu poskytnutého stravného, ktoré dostal v hotovosti ako nenárokovú cestovnú náhradu. Zamestnanec mal na školení zabezpečené bezplatné celodenné stravovanie vrátane ubytovania. Z faktúry vyplynulo, že stravovanie bolo poskytnuté v hodnote 250 Sk. Zamestnávateľ zamestnancovi neuhradil stravné ako cestovnú náhradu (na čo ani nemal nárok) vo výške 144 Sk (ak išlo o celý deň), ale mu chcel zdaniť rozdiel medzi 250 Sk (hodnotou zabezpečeného stravovania) a možným stravným (144 Sk), t. j. 106 Sk za deň. Zamestnávateľ mu nemôže túto sumu zdaniť, pretože mu neposkytol stravné v nenárokovej výške, ako sa domnieval (v hotovosti). n Zamestnanec si na školení sám kupoval lístky na obedy za 50 Sk. V tomto prípade má nárok v plnej výške na to, aby mu zamestnávateľ zaplatil stravné (144 Sk, ak pracovná cesta trvala viac ako 18 hodín denne). V tomto prípade nemal zamestnanec zabezpečené bezplatné stravovanie. Podobne by sa postupovalo i v prípade, ak by si napr. zamestnanec kupoval stravu v bufete. n Zamestnanec si na školení kupoval sám obedy a večere. Raňajky tam mal zabezpečené (v rámci vložného). Hodnota raňajok bola 35 Sk. Zamestnávateľ mu poskytol plné stravné za každý deň (144 Sk). V tomto prípade, keďže mal zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, mal mu zamestnávateľ poskytnuté stravné krátiť. Problémom je, koľko je v tomto prípade potrebné považovať u zamestnanca za príjem zdaniteľný. Sú v podstate dve možnosti. Buď mu zdaní 35 Sk (cenu raňajok), alebo ak mal v pravidlách (smerniciach), vydaných na tento účel, stanovené pravidlo pomernej časti krátenia stravného, zdaniteľným príjmom by bolo príslušné ento, ktoré si v týchto pravidlách určil (napr. na raňajky 25 % zo stravného, t. j. zo 144 = 36 Sk). Vidíme, že veľký rozdiel nám nevyšiel. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
