|
|
||||||||||||||||
| Piatok 24.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kedy sa problémy s rokom 2000 objaviaMnoho alternatívnych plánov a plánov obnovy po havárii vypracovaných na rok 2000 zahŕňa len krátky čas havárií okolo 1. januára roku 2000. Predpokladá sa však, že väčšina zlyhaní sa neobjaví v tomto čase. (Na účely tohto článku budeme za zlyhanie považovať produkciu nesprávnych údajov, neschopnosť vykonať danú operáciu, alebo neschopnosť pokračovať v bezporuchovej prevádzke.) Organizácie, ktoré limitujú svoje snahy alternatívneho plánovania na rok 2000 len na úzke obdobie prechodu storočí, môžu zanedbať širšie súvislosti, ktoré zaručia bezproblémové fungovanie v budúcnosti. Počet zlyhaní spojených s rokom 2000 stúpne v 2. polovici 1999 a bude pokračovať v stúpajúcom trende až do konca tohto roka. Z grafu tiež vyplýva, že hlavné obdobie chýb a zlyhaní s rokom 2000 spojených, a teda aj najnebezpečnejšie obdobie pre organizácie s fiškálnym rokom zhodným s kalendárnym rokom bude tretí kvartál 1999 až štvrtý kvartál 2000. Zlyhania v roku 1999 budú spôsobené: - už ošetrenými a otestovanými systémami, keďže 5 % až 9 % upravovaných programových kódov je stále chybných aj po otestovaní, - transakciami používajúcimi veľké množstvo kalkulácií s dátumom v budúcnosti, - neopravenými symbolmi reprezentujúcimi dátum v zdrojovom kóde programu, ktoré sa používajú pri spracovaní dát, - spoločnosťami, ktoré ešte neskončili prípravu na rok 2000, ale napriek tomu pokračujú vo vykonávaní čoraz viac transakcií používajúcich dátum presahujúci rámec roku 1999, - veľkým počtom spoločností pracujúcich s dátumom po roku 2000, a tým spracúvajúc viac a viac 00 dátumov. Zlyhania v roku 2000 budú spôsobené: - pri bežných obchodných operáciách fungujúcich na neošetrených systémoch. Niektoré aplikácie budú spustené prvýkrát v rôznych časových obdobiach po 1. januári 2000, - zmrazené aplikácie spustené po prvý raz v roku 2000, - niektoré komerčné programy, ktoré sa preukážu, že nie sú pripravené na rok 2000, - nesprávne ošetrenie programu použitím okien (windowing - pozri slovník), alebo vypršaním časovej lehoty okna, - používaním neošetrených archivovaných dát na ošetrených systémoch, - používaním ošetrených programov, ktoré však nestihli byť otestované. Problémy vzniknuté v roku 2000 budú mať menší dosah na podniky, ako problémy vzniknuté v roku 1999, keďže je predpoklad, že v roku 2000 už budú nejaké skúsenosti s podporou pri riešení vzniknutých problémov, a tým by sa mal skrátiť čas nápravy do pôvodného stavu. Odporúčané opatrenia Do októbra 1999 by mali organizácie vypracovať odhady zlyhaní až po prvý kvartál roku 2001, prepracovať alternatívne plány pre prípady zlyhania a vymyslieť plány obnovy po havárii. Všetko by malo byť zosynchronizované s obdobím, v ktorom sa tieto zlyhania predpokladajú. Ďalej by mali firmy vytvoriť časový plán operácií, v ktorom by bolo vidno, kedy ktorá operácia bežne prebieha. Pri vytváraní týchto analýz a plánov môže byť nápomocný graf č. 11, ktorý nás informuje o tom, kedy sa zlyhania uskutočnia. Graf vyjadruje odhad celkového počtu všetkých zlyhaní a kedy by sa mali vyskytnúť. Mnoho spoločností sa domnieva, že na ošetrených systémoch bude mať minimum zlyhaní. Nezávisle overovacie analýzy naznačujú, že 8 % až 15 % ošetrených systémov a 5 % až 9 % ošetrených a otestovaných systémov má ešte stále chyby, ktoré môžu spôsobiť vyprodukovanie nepresných údajov, alebo môžu nejakým iným spôsobom zlyhať. Ak sú tieto čísla hoci len spolovice presné, objaví sa nezanedbateľné množstvo zlyhaní na systémoch, ktoré mnohé spoločnosti považujú za 100 % pripravené na rok 2000. Mnohé operácie budú uskutočnené v roku 1999 používajúc kalkulácie s dátumom do budúcnosti (po 1. januári 2000), s blížiacim sa rokom 2000 bude takýchto operácií stále pribúdať. Začínajúc preto októbrom 1999 budeme svedkami značného vzrastu zlyhaní. Problémy systémov súvisiace s rokom 2000 sa objavia v najväčšom počte od 3. štvrťroku 1999 po 1. štvrťrok 2001, s vrcholom počas 4. štvrťroku 1999 a medzi 1. a 3. štvrťrokom roku 2000. Menej ako 10 % zlyhaní sa vyskytne v období dvoch týždňov okolo 1. januára 2000. Organizácie by preto nemali plánovať stratégie obnovy havárií a alternatívne plány len na úzke obdobie okolo 1. januára 2000. Zlyhania systémov so vsadenými čipmi Systémy so vsadenými čipmi (angl. embedded systems) majú odlišné problémy týkajúce sa Y2K ako systémy informačné. Problémy informačných systémov ovplyvňujú väčšinu obchodných operácií a vyžadujú prekontrolovanie a opravenie značného množstva programových kódov. Je ľahké pochopiť, prečo informačné systémy pracujú s dátumom a prečo teda majú problémy. A nakoniec, problémy s IS sa už začali a budú pokračovať počas určitého dlhšieho obdobia. Kontrast so systémami so vsadenými čipmi je zjavný. Problém roku 2000 ovplyvní len malé množstvo týchto systémov. Veľa ľudí nechápe, prečo systémy so vsadenými čipmi pracujú s dátumom, a preto nechápu, ako môžu byť v tomto smere zraniteľné. Ďalšou vlastnosťou týchto systémov je, že sú to systémy pracujúce s reálnym časom, preto sa problémy s týmito systémami ešte nezačali objavovať v štatisticky významnom počte. Tie, ktoré budú mať problém, budú ho mať okolo polnoci 31. decembra 1999. Takmer v každom podniku sa uvedomenie si Y2K a začiatok konania začína v informačnom systéme. To zvádza k tomu, že podnik začne veriť, že oddelenie IS je vo všeobecnosti zodpovedné za riešenie problému roku 2000. Skutočnosť je však taká, že pracovníci IS majú len malé skúsenosti so systémami pracujúcimi len v reálnom čase, a tam, kde bola oddeleniu IS zverená zodpovednosť za aktivity s ošetrením systémov so vsadenými čipmi, zamrzli skoro vždy projekty na nejakom mŕtvom bode. Na zdôraznenie toho, že pracovníci IS vo väčšine prípadov nie sú schopní výrazne prispieť na vyriešenie problému vsadených systémov, vydefinovala analýza vsadené systémy ako každé zariadenie s elektronickým systémom, ktoré nebolo nadobudnuté z rozpočtu IS. Hodiny reálneho času Hoci existuje veľa rôznych elektronických zariadení, ktoré môžu byť považované za systémy so vsadenými čipmi, všetky ohrozené problémom roku 2000 spája jedna spoločná črta, ktorou je prístup k stálemu zdroju informácií o dátume. Tým sú skoro bez výnimky hodiny reálneho času (angl. Real-Time Clock, skratka RTC). Hodiny reálneho času sú zariadenie, ktoré používa batériu na kmitanie kryštálom. Tieto kmitania potom počíta a pomocou toho vie udržať a určovať čas a dátum. Systém so vsadeným čipom môže mať svoje vlastné hodiny reálneho času, alebo môže túto informáciu získavať od iného zariadenia, ktoré tieto hodiny má a je s pôvodným zariadením nejakým spôsobom prepojené. Žiadne zariadenie, ktoré hodiny reálneho času nemá, ani nie je so žiadnym takýmto zariadením prepojené, nemôže mať problém s rokom 2000. Väčšina hodín reálneho času počíta s dvojciferným dátumom roku. Tento fakt sám osebe nie je problémom. Funkciou hodín reálneho času je poskytovať informáciu o dátume a čase, aby však bola týmto urobená nejaká užitočná činnosť, informácia musí byť spracovaná programom. Program môže prečítať dvojciferný rok a celkom správne určiť 00 ako rok 2000. Rovnako sa môže program čítajúci štvorciferný rok rozhodnúť, že mu stačia posledné dve číslice na získanie potrebnej informácie a interpretovať 00 chybne ako 1900. Rozhodujúce je uvedomiť si, že s hodinami reálneho času, ktoré poskytujú dátum len v dvojcifernom zápise roku, nie je nič zlé. Mikroovládače (Microcontrollers) Najväčší počet systémov so vsadenými čipmi tvorí skupina mikroovládačov. Charakteristickou črtou týchto zariadení je, že sa nedajú programovať. Program je vypálený do čipu pri výrobe. Existujú milióny týchto zariadení, ktoré sú také jednoduché, že nie sú schopné produkovať také zložité informácie, ako sú dátum a čas. Keď ľudia hovoria, že v domácich spotrebičoch, ako sú napr. kávovary, hriankovače alebo žehličky, sú čipy, myslia tým, že sú tam mikroovládače. Na ne sa problém roku 2000 nevzťahuje. Na základe informácií poskytnutých klientmi, ktorí vykonali v tejto oblasti rozsiahle výskumy, veríme, že na rozhraní storočí zaznamenajú samostatne fungujúce mikroovládače mieru zlyhania menšiu ako 1 zo 100 000 (pravdepodobnosť 0,8). |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
