K súčasným problémom odvetvia stavebníctva SR

Skôr než by sme bližšie analyzovali súčasný veľmi problematický stav v odvetví stavebníctva v SR, uvedieme niektoré fakty o vývoji stavebnej výroby v okolitých postsocialistických krajinách.

Najvýraznejší prepad stavebnej výroby posudzovanej stálymi cenami v 1. štvrťroku 1999 sa prejavil v slovenskej a rumunskej ekonomike. V porovnaní s rovnakým obdobím v roku 1998 predstavoval pokles indexu stavebnej výroby v SR o 27,1 %, v Rumunsku o 20,3 %, v Českej republike o 16 % a v Poľsku o 0,8 %. Stavebná výroba naopak vzrástla v Maďarsku o 5,7 % a v Slovinsku o 6,1 %. Medzi jednotlivými krajinami existujú výrazné rozdiely už od roku 1996. Trvale zostupný trend indexu stavebnej výroby v období rokov 1996 - 1999 sa prejavoval v ČR a čiastočne od roku 1997 v Rumunsku a od roku 1998 aj v SR. Trvalý rast najvýraznejšie dosahovalo Maďarsko, Poľsko a Slovinsko.

Ako vidieť, vo všeobecne pozitívnejšie vnímaných ekonomikách (Poľsko, Maďarsko, Slovinsko) pretrváva permanentný rast stavebnej výroby, pričom v Maďarsku priemerné ročné tempo rastu dosiahlo úroveň 8,5 %, v Poľsku 12,9 % a v Slovinsku 8,2 %.

Pozrime sa však podrobnejšie na súčasné trendy v odvetví stavebníctva a jeho problémy. Ak posudzujeme toto odvetvie k 30. 6. 1999 vidieť, že v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka síce výrazne klesla stavebná výroba o 25 %, ale takmer sa zrútila vo verejnom sektore. Napríklad v júni z celkového objemu stavebnej produkcie v SR (v stálych cenách z roku 1995) 2 577 mil. Sk, čo je menej o 30 % ako bol dosiahnutý objem rok predtým, len 388,6 mil. Sk výkonov bolo realizovaných v stavebných organizáciách štátneho sektora. Príčinou poklesu stavebnej výroby popri už dlhoročne prebiehajúcom zostupnom trende stavebných výkonov v zahraničí bol pokles dopytu najmä v tuzemsku. Súčasné zahraničné stavebné aktivity klesli tak, že z hľadiska odvetvia stavebníctva SR nepredstavujú významnejší dopyt - trh.

Pokles stavebnej produkcie prebiehal takmer rovnomerne tak v novej výstavbe, ako aj v opravách a údržbách. Medziročne klesla nová výstavba o 24,1 % a pokles opráv a údržby predstavoval 24,6 %. Ak však posudzujeme celé obdobie 1. polroku 1999 s rovnakým obdobím v roku 1998, vidieť zreteľný rozdiel, keď pokles novej výroby bol oproti údržbe a oprave väčší o 8 percentuálnych bodov. Potvrdzuje sa skutočnosť, že v tomto roku výraznejšie klesol domáci dopyt, a to predovšetkým v štátnom sektore. Dlhodobo stagnujúce príjmy obyvateľstva tiež nevytvárajú podmienky na rast súkromného dopytu v odvetví stavebníctva. Nedostatok zdrojov vo verejnom a v súkromnom sektore je základnou prekážkou udržania alebo rastu stavebnej produkcie v SR.

Uvedený vývoj by sa mal odraziť v reálnych zmenách v zamestnanosti a produktivite práce v tomto odvetví. V rovnakom medziročnom porovnaní pri poklese stavebnej produkcie o 27,6 % klesol stav zamestnancov o 6,7 % a počet stavebných robotníkov o 5,6 %. Ani v štátnych stavebných firmách, kde bol prepad výroby o takmer 60 %, klesol počet zamestnancov len o 25 %. Prirodzene, pokiaľ sa rýchlejšie znižovala stavebná produkcia ako počty zamestnaných a robotníkov účastných na stavebnej produkcii, potom sa nemohla ani zvýšiť produktivita práce. Naopak, tieto trendy spôsobili výrazný pokles produktivity práce zamestnancov o 22,4 %, pričom pochopiteľne vzhľadom na väčší prepad produkcie v štátnych firmách klesla aj produktivita v týchto organizáciách až o 42,5 % (v súkromných o 17,3 %). Zároveň klesla aj produktivita práce na jedného robotníka o 23,2 %. Súbežne však s poklesom produktivity práce a objemom stavebnej výroby neklesla reálna mesačná mzda, ktorá sa udržala u robotníkov v tomto období na 8793 Sk, čo je menej oproti obdobiu z predchádzajúceho roka o 7,8 %. Tieto vzájomné súvislosti vo vývoji v podstate vylučujú, aby stavebné organizácie vo všeobecnosti mohli dosahovať dobré hospodárske výsledky. Bližšie názory na tento vývoj uvádza konjunkturálny prieskum vykonaný v stavebníctve ŠÚ SR v auguste tohto roka. Získané výsledky na reprezentačnej vzorke možno zhrnúť nasledujúco:

- stavebná produkcia síce klesla oproti roku 1998 výrazne, avšak medzi jednotlivými stavebnými podnikmi z hľadiska ich veľkosti bolo možné pozorovať výrazné rozdiely. Najväčší pokles stavebnej produkcie postihol stavebné organizácie s viac ako 500 zamestnancami (56 %), ale tiež v organizáciách do 19 pracovníkov (30 %)

- súčasná úroveň celkového dopytu po stavebnej produkcii ostáva na rovnakej, ale nízkej úrovni. Väčšina opýtaných hodnotila augustový dopyt za nižší ako normálny,

- predpokladaný vývoj zamestnaných v tomto odvetví je podmienený dopytom. Z týchto dôvodov aj v budúcich troch mesiacoch sa očakáva, že zamestnanosť bude mať klesajúcu tendenciu, predpokladá sa, že ich počet poklesne o 8 bodov. Najvýraznejší pokles by sa mal prejaviť v organizáciách, kde dochádza k najväčšiemu poklesu stavebnej produkcie,

- manažéri stavebných firiem označujú za najväčšie prekážky v ďalšej činnosti nedostatočný dopyt, ale aj finančnú situáciu podnikov. Za významný faktor sa považuje vysoká konkurencia a trvale zlý prístup k finančným zdrojom, predovšetkým úverom a v tej súvislosti aj vysokým úrokovým sadzbám. Postupne vzniká v praxi nový „fenomén“, keď veľké podniky v dôsledku nedostatku zákaziek začínajú presúvať svoj záujem o kapacity do sféry dosiaľ pokrývanej malými stavebnými organizáciami,

- ak sa v najbližších troch mesiacoch neprijmú opatrenia smerujúce k rastu najmä štátnych zákaziek, nemožno očakávať výraznejšie zlepšenie. Situáciu môžu zlepšiť zmenené podmienky v prístupe občanov k finančným zdrojom (bytová výstavba a príspevky štátu, hypotekárne úvery a pod.). Na ďalší vývoj bude nepriaznivo pôsobiť ďalší pokles dopytu v zahraničí. Problémom je aj to, že v súčasnosti firmy, ktoré majú zákazky, majú ich zabezpečené v priemere na päť mesiacov. Aj preto značná časť stavebných strojárskych kapacít je nadbytočná a, samozrejme, nedá sa prepustiť ako pracovná sila. Nevyužívanie kapacít neumožňuje vytvárať zdroje na splácanie úverov a úrokov. Výsledkom môže byť výrazné zníženie rentability, ktorá negatívne ovplyvní výdavky na technické a technologické investície.

J. A. Oberhauser