Minulosť a budúcnosť ekonomík juhovýchodnej Ázie a Číny

O problémoch ekonomík juhovýchodnej Ázie, tzv. ázijských tigroch, sa už napísalo dosť. Vznik ázijskej krízy a jej dôsledky na tento región a sprostredkovane aj na ostatné ekonomiky sveta sme opísali už v minulosti. Medzi analytikmi panovala nezhoda najmä v tom, ako dlho budú pretrvávať dôsledky tejto krízy a či bez návratu kapitálu budú schopné zaujať rovnaké postavenie ako v minulosti. V tejto súvislosti však treba povedať, že je možné vysloviť určitú pochybnosť o tom, či sa vráti pôvodný kapitál do tohto prostredia po skúsenostiach z krízového obdobia. Ukázalo sa, že bankový systém v tomto regióne podľahol nekritickému a zovšeobecnenému názoru o bezpečnom a efektívnom využívaní vložených investícií. Dôsledkom sú problémy v bankovom systéme, ktorý bude musieť prehodnotiť pôvodné prístupy a zvýšiť bezpečnosť svojich operácií. Táto situácia mala v podstate dosahy na financovanie domácich výrobcov, ale zvyšovala aj neistotu zahraničných investorov.

Pozrime sa s odstupom času, aký bol vývoj v minulom a tomto roku a aké možno očakávať vývojové tendencie v ekonomike týchto krajín v nasledujúcom období.

Dynamické ázijské ekonomiky (DAE) tiež nazývané ázijské tigre vykázali v 2. polroku minulého roka pozitívne tendencie v hospodárskej aktivite, v dôsledku čoho sa ich hospodárska situácia stabilizovala. Dovozy, ktoré v tomto regióne klesli celoročne o 19 %, sa začali v posledných mesiacoch viditeľne zvyšovať. Miera nezamestnanosti však ešte stále rastie a tiež absentujú presvedčivejšie dôkazy a fakty podporujúce tvrdenie, že oživenie rastu vyrábanej produkcie je jav trvalý.

Súčasné podmienky sú pre oživenie hospodárskej aktivity pozitívne. Fiškálna politika, orientovaná na udržanie dôchodkovej úrovne a tvorbu pracovných príležitostí, nadobúda od polovice roku 1998 účinnosť, zdrojom sú fondy poskytnuté japonskou vládou v rámci plánu MIAZWA. Brazílska kríza sa v podstate nedotkla finančných podmienok v DAE. Miera inflácie sa rýchle spomaľuje a vytvára tak priestor na rýchlejšie znižovanie úrokových sadzieb na pôvodnú úroveň. Banky sú však v súčasnej situácii veľmi opatrné a objem poskytovaných úverov buď stagnuje, alebo klesá. Napriek tomu fiškálne stimuly spolu s obnovou zásob by mohli v tomto roku zabezpečiť obnovu hospodárskeho rastu. Prispeje k tomu aj oživenie vývoznej aktivity, predovšetkým v ekonomikách, ktoré disponovali najväčšou konkurencieschopnosťou, ako napr. Malajzia, Singapur a Taiwan, ktoré môžu očakávať prínosy z oživenia svetového dopytu po elektronike.

Z dlhodobého hľadiska bude však rast závislý na oživení domáceho dopytu, ktorý sa však neobnoví v dôsledku narušenia príjmovej fázy skôr ako v budúcom roku. V budúcom roku je možné očakávať určité obmedzenia v oblasti finančných stimulov, pretože schodok verejných rozpočtov dosiahne hranicu únosnosti, zvýšia sa aj náklady na reštrukturalizáciu bankového sektora a zahraničné e, ktoré boli uvoľnené na financovanie schodku, nedosiahnu už úroveň z minulého roka. V Indonézii, Malajzii a na Filipínach sa rast vývozu zníži, pretože sa už značne vyčerpali efekty zlepšenej konkurenčnej schopnosti. Vzhľadom na nízke využitie výrobných kapacít a obmedzenej dostupnosti úverov, väčšina kapitálnych výdavkov sa sústredí na racionalizačné akcie a do vývozného sektora. Rastúca nezamestnanosť a klesajúce reálne mzdy sa budú podieľať v tomto a s najväčšou pravdepodobnosťou aj v roku 2000 na znížení príjmov domácností.

Budúce vyhliadky na naštartovanie oživenia v budúcom roku sú najlepšie v Singapure a na Filipínach, kde bol pokles produkcie miernejší a kde bankový sektor neposkytol taký veľký objem rizikových a nesplácaných úverov. Aj prognóza pre Malajziu sa zlepšila oproti prognóze z jesene 1998. Určité obavy pretrvávajú z nedostatočnej kontroly nad poskytovaním nových úverov a naopak príliš výrazná regulácia pohybu kapitálu má negatívny vplyv na objem vstupujúceho kapitálu. Hongkonský bankový sektor je v podstate zdravý a aj dôvera medzinárodných finančných trhov sa viditeľne zlepšila. Určité nejasnosti a obavy však vyvoláva nízky pohyb na trhoch reálnych investícií a ťažko odhadnuteľný vývoj čínskej ekonomiky. Neisté vyhliadky na obnovu ekonomiky sú v Thajsku a Indonézii, v ktorých zvrat je vyslovene závislý od reštrukturalizácie bankového sektora, ktorá prebieha všeobecne pomalšie ako sa očakávalo.

V Kórejskej republike sa tuzemský dopyt znížil o 19 %, prudký pokles postihol tak súkromnú spotrebu (10 %), ako aj fixné investície (20 % a viac) a súbežne s tým prudko klesli zásoby. Miera nezamestnanosti, ktorá bola pred krízou dvojpercentná, dosiahla teraz úroveň asi 8,5 %. V súčasnosti však začala ekonomika rásť, na čom sa podieľa uvoľnenie makroekonomickej politiky. Od začiatku roku 1998 sa krátkodobé úrokové sadzby znížili z 23 % na súčasných 5 %. Zároveň sa však zhoršil rozpočet vlády a schodok vzrástol na 4 % hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda musela mobilizovať ďalšie „mohutné“ zdroje na rekapitalizáciu životaschopných bánk a stabilizovať bankové úvery.

Všeobecne sa dá povedať, že hospodársky rast v roku 1999 dosiahne 4,5 %. K tomu prispeje zastavenie poklesu zásob. Naproti tomu budú fixné investície stále klesať. Preto v budúcnosti nebudú rásť mzdy a miera nezamestnanosti sa ešte zvýši na 7,6 %. Spotreba domácností bude rásť približne 2,5-percentným tempom.

V Číne rast HDP vyvrcholil v polovici roku 1998 v súvislosti so značným zvýšením vládnych investícií do infraštruktúry a s uvoľnením menovej politiky. Rast bol na úrovni 7,8 %, Čína posilnila svoje obchodné postavenie na americkom trhu, ale aj v iných ekonomikách.

V prvej polovici tohto roka by sa mal hospodársky rast udržať na úrovni 8 %, ale do konca roka by sa malo toto tempo znížiť. Spotreba domácností a investície v neštátnych firmách budú rásť, avšak značne pomaly. Motorom rastu bude rad fiškálnych stimulov. V budúcom roku však ich účinok pominie, a tak sa zvýši závislosť rastu od súkromnej spotreby a podnikových investícií. Vláda pripravuje v snahe podporiť výdavky domácností na spotrebe a posilniť trhy v mimomestských regiónoch ďalší program rozsiahlych investícií do dopravnej infraštruktúry, rozvodu elektriny a vody. Vláda ďalej podporí komerčné banky k liberálnejšiemu poskytovaniu úverov jednotlivcom na nákup bytov, áut a iného tovaru dlhodobej spotreby. Tiež sa vyvíja úsilie o zvýšenie dostupnosti úverov pre neštátne podniky, ktoré sú najdynamickejšou zložkou čínskej ekonomiky, aj keď v posledných dvoch rokoch sa tempo ich rastu spomalilo.

Tlak na znehodnotenie meny je veľmi slabý, pretože vyvážané výrobky sú schopné obstáť v konkurenčnom boji. Bežný účet je prebytkový a devízové rezervy dosahujú takmer výšku čínskeho zahraničného dlhu. Vláda prijala viacero opatrení na podporu vývozu a prílevu zahraničných investícií, ktoré sú dôležitým zdrojom tvorby nových pracovných príležitostí. Istota pre zahraničných investorov je však problematická, a to najmä vďaka nepokojnému hospodárskemu prostrediu a nie „najzdravších“ finančných inštitúcií.

J. A. Oberhauser