Hospodársky denník
USD41,208 Sk
EUR43,225 Sk
CHF26,99 Sk
CZK1,203 Sk
  Pondelok  27.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Keď sa neodvádza poistné


S plným mešcom nerátajú, ale čo s prázdnym?
Podľa ministra zdravotníctva Tibora Šagáta, aktuálna situácia v poskytovaní zdravotnej starostlivosti je poznačená predovšetkým faktom, že chýba asi 20 % finančných zdrojov oproti reálnej potrebe. Pod finančný kolaps sa podpísal nielen nedostatočný prílev zo štátneho rozpočtu, ale aj kumulácia nedoplatkov za niekoľko rokov. Pokles zdrojov
Prvá kríza - ako sa uvádza v Správe o aktuálnej situácii v poskytovaní zdravotnej starostlivosti - nastala v roku 1994. Dôvodom bol prudký pokles zdrojov v roku 1993 (pozri graf) a tiež v roku 1994, keď štát platil za svojich poistencov 33,60 Sk na mesiac. Vtedajšia vláda pridelila dodatočné financie na základe uznesenia NR SR. Tá žiadala vládu vyriešiť deficit rozpočtu Fondu zdravotného poistenia vo výške 2, 99 mld. Sk z prostriedkov štátneho rozpočtu z roku 1994 a opäť v roku 1995 ďalším uznesením vlády. Vďaka týmto opatreniam prešli zdravotnícke zariadenia do roku 1995 oddlžené. Prišiel však rok 1997 a s ním v poradí druhá kríza, ktorá podľa odborníkov vrcholí v súčasnom období. Záväzky zdravotných poisťovní voči poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti stúpali v rokoch 1997 a 1998 asi o 5 mld. Sk. A to z 3,11 mld. Sk v roku 1996 na 8,296 mld. Sk v roku 1997. Ku koncu roku 1998 tieto záväzky stúpli až na 13,023 mld. Sk. Na prudkom raste záväzkov poisťovní, a teda aj na tomto konečnom čísle, sa významnou mierou podieľa aj neodvádzanie poistného, ktoré ku koncu roku 1998 predstavovalo 7,587 mld. Sk. Ide však o problém, ktorý úzko súvisí so súčasným stavom a smerovaním celého hospodárstva SR. Ďalším faktorom je rozpor medzi zdrojmi na zdravotnú starostlivosť, ktoré určovali predovšetkým zákon o štátnom rozpočte a cenové výmery Ministerstva financií SR a rozsahom starostlivosti, ktorú určuje zákon o Liečebnom poriadku. Pri predpokladanom odvádzaní poistného štátom podľa zákona v rokoch 1994 -1998 by boli zdroje zdravotných poisťovní vyššie o 27,119 mld. Sk. Samozrejme, zdravotníctvo by tak bolo v diametrálne odlišnej situácii. Je zrejmé, že od roku 1996 presahujú priemerné výdavky za zdravotnú starostlivosť na poistenca príjmy zdravotných poisťovní a objem poistného odvádzané štátom je v ostrom rozpore s priemernými výdavkami na poistencov štátu. Vláda SR sa snažila zvrátiť nepriaznivý vývoj financovania zdravotnej starostlivosti, o čom svedčí opatrenie z roku 1997 na pokračovanie a prehĺbenie procesu ekonomickej a sociálnej transformácie. Dosah na občana
Žiaľ, navrhnuté opatrenia neviedli k pozitívnemu zvratu a koncom roku 1998 dochádzalo k závažným nedostatkom pri zásobovaní špeciálnym zdravotníckym materiálom, liekmi a pod. do zdravotníckych zariadení. Vláda SR preto v novembri 1998 schválila ďalší návrh opatrení na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti a uložila ministrovi zdravotníctva predložiť návrh opatrení na zabezpečenie nevyhnutnej zdravotnej starostlivosti. Lenže v rozsahu disponibilných zdrojov, čo je, samozrejme, problém. Hoci s plným mešcom by dokázal hospodáriť každý, rezort zdravotníctva bude naďalej tomuto ideálu „plného mešca“ na míle vzdialený. Ako sa teda podarí ministerstvu zdravotníctva stabilizovať situáciu, ukážu nasledujúce kroky. Tie zahŕňajú práve kontroverzné zvyšovanie verejných zdrojov pri financovaní zdravotnej starostlivosti s nevyhnutným priplácaním občanov za niektoré zdravotnícke výkony, redukciu a reštrukturalizáciu siete zdravotníckych zariadení, rekvalifikáciu pre potreby sociálnych zariadení atď. Hoci ide o kroky, ktoré majú priamy dosah na bežného občana, stav v rezorte zdravotníctva si ich realizáciu priam vynucuje. Katarína Šelestiaková
Graf:
Výdavky na zdravotníctvo v mld. Sk:
1990 13,5
1991 17,5
1992 19,1
1993 17,8
1994 21,6
1995 31,8
1996 38,3
1997 41,8
1998 43,7
Zdroj: MZ SR

Počasie

Na východnom Slovensku predpokladáme ešte pretrvávanie nepriaznivých účinkov počasia. Zvýšená môže byť záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho, prípadne zažívacieho systému. Znížená je telesná a duševná výkonnosť a koncentrácia, častejšie sa môžu vyskytovať nervozita, podráždenosť, únava. Pozor na úrazy a nehody! Na ostatnom území očakávame ústup niektorých ťažkostí podmienených počasím, výraznejší u pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Pretrváva vyššia náchylnosť k depresii a pri ochoreniach krčnej chrbtice a k bolestiam hlavy. Intenzívnejšie sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatické bolesti.Zajtra predpokladáme od západu postupne ústup nepriaznivých vplyvov počasia. Na celom území však ešte môžu pretrvávať intenzívnejšie reumatické ťažkosti, sklon k depresii a k bolestiam hlavy. (zč)

Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené. Hmlisto, na väčšine územia občasný dážď. Ojedinele búrky. Popoludní ustávanie zrážok a ubúdanie oblačnosti. Najvyššia denná teplota 18 až 22, na horách vo výške 1500 m 12 stupňov. Slabý vietor.V utorok a stredu bude veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť. Miestami prehánky, najmä na severe územia. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, najvyššia denná 20 a ž24, na severe okolo 18 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6,47 a zapadne o 18,37 hod.

Amsterdampolojasno19
Atényjasno30
Belehradbúrky28
Berlínprehánky21
Bratislavapolojasno24
Bruselprehánky21
Budapešťoblačno23
Bukurešťoblačno27
Frankfurtoblačno20
Helsinkidážď14
Istanbulslnečno28
Kodaňprehánky17
Kyjevprehánky23
Lisabonoblačno23
Londýnprehánky19
Madridprehánky23
Milánopolooblačno24
Moskvaoblačno16
Osloprehánky13
Parížoblačno19
Prahaoblačno20
Rímbúrky23
Sofiamalá oblačnosť28
Štokholmdážď14
Varšavaoblačno18
Viedeňpolojasno21
Záhreboblačno23
Ženevaoblačno20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.