|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
Radšej budú bez práce, ako by šiliVzor môže slúžiť ako vzor pre naše družstvá Keď je reč o družstvách, zväčša máme na mysli poľnohospodárske družstevníctvo. Existujú však aj vynikajúce spotrebné a výrobné družstvá, ktoré zamestnávajú tisíce ľudí na celom Slovensku. Jedným z nich je Vzor, výrobné družstvo Zvolen, ktoré vzniklo ešte v roku 1945. V súčasnosti v ňom pracuje takmer 700 ľudí. Zaujímavý nie je len jeho ročný obrat, ktorý predstavuje 7,5 mil. DEM, ale aj skutočnosť, že na jeho čele stojí šarmantná mladá žena Ing. Anna Kulichová. Morí ich PN Vyrábajú dámsku konfekciu pre zákazníkov na Slovensku, v ČR a Rakúsku. Približne 75 - 80 percent výroby tvoria pracovné odevy, ktoré vyrábajú vo mzde pre nemeckých a belgických odberateľov. Pre zaujímavosť - patria medzi ne napríklad aj odevy pre automobilových pretekárov firmy BMW. Do ich výrobného programu patrí aj výroba priemyselných kartónov a luxusných poťahovaných výrobkov v Detve, kde je aj ďalšia odevná prevádzka, podobne ako v Brezne, kde majú 210 zamestnancov. Vo Zvolene by sme mohli otvoriť aj dvojzmennú prevádzku, ale nie sme schopní naplniť ani tú, ktorú máme. Vždy nám k tomu niekoľko ľudí chýba, sťažuje si Ing. A. Kulichová. Získať dostatočné množstvo pracovníkov, najmä kvalitných šičiek, to je vôbec náš najväčší problém. Druhým je vysoká práceneschopnosť. Tá by podľa mňa odpadla, keby naše odvetvie bolo zaradené do vyššej mzdovej kategórie, pretože dnes, keď žena zostane na maródke, dostane len o niečo menší nemocenský príspevok, ako keď pracuje na plný výkon. Textilný priemysel však u nás vždy patril medzi odvetvia s najnižšími mzdami. V našom družstve predstavovala vlani napríklad hrubá mzda 7100 Čudné zákony Napriek tomu, že na nedostatočný počet šičiek sa sťažujú na celom Slovensku, len máloktorá nezamestnaná je ochotná sa na túto profesiu rekvalifikovať, a keď to aj urobí, dlho pri tejto práci nezostáva. Svedčí o tom aj to, že v celom Zvolene a na jeho okolí sa nenašlo toľko žiakov, aby mohli v Stredisku praktického vyučovania otvoriť ďalší ročník na profesiu šičky. Mladé dievčatá radšej odchádzajú za neistými zárobkami do zahraničia, ako by si zvolili záruku stabilnej práce, a teda aj istého zárobku doma. V stredisku sa učnice učia tri roky, po ktorých dostanú výučný list šičky. Teoretickú prípravu absolvujú na príslušnom strednom odbornom učilišti. My im teda zabezpečíme dobrú praktickú prípravu, ale nemáme nijakú možnosť, tak ako to bolo donedávna, prinútiť ich, aby za to u nás odpracovali aspoň určitý čas. Napríklad z vlaňajších dvanástich učníc nám nezostala ani jedna. Je škoda, že odchádzajú preč, často do celkom iných profesií, lebo u nás prejdú všetkými prevádzkami, poznáme ich, takže problémy v praxi by sme s nimi asi nemali, hovorí Napriek tomu, že za vlaňajší rok predstavoval obrat družstva približne 136 mil. Sk a zisk 2,5 mil. Sk, majú s odbytom a hlavne reálnymi platbami za výrobky dámskej konfekcie v poslednom období veľké problémy. Aj tu cítiť klesajúcu kúpyschopnosť obyvateľstva, ktorú výrobcovia ešte len očakávajú po nedávnom zvýšení cien energií a iných poplatkov. Našincom pri nákupoch, vzhľadom na zvýšené náklady v domácnostiach, prestáva záležať už aj na kvalite, keďže uprednostňujú lacnejšiu a oveľa nekvalitnejšiu konfekciu z Poľska, kam masovo odchádzajú nakupovať. Napriek spomínaným ťažkostiam Vzor investuje. Samozrejme, bez úverov by táto činnosť nebola možná. Časť prostriedkov získavajú aj prenajímaním svojho majetku. Vlani preinvestovali za celú históriu družstva najviac, bolo to 15 mil. Sk, z ktorých takmer polovica išla do strojových investícií, väčšinou na nákup značkových japonských strojov. V súčasnosti venujú veľké prostriedky na obnovu nehnuteľného majetku. Od dreva k textilu Anna Kulichová je drevárska inžinierka. Vo svojom fachu, presne vo zvolenskej Bučine, pracovala 13 rokov. Po privatizácii sa však pomery tak zmenili, že sa rozhodla odísť. Ako hovorí, získala tam skúsenosti na nezaplatenie, lebo najprv bola majsterkou, potom technologičkou, kontrolórkou kvality, pracovníčkou mzdového oddelenia a napokon vedúcou kancelárie generálneho riaditeľa. Mala som šťastie, že posledné tri roky som v Bučine pracovala s generálnym riaditeľom, ktorý bol veľmi náročný voči sebe i druhým, takže som sa pri ňom veľa naučila, hovorí. Bučina v tom čase bola ďaleko pred mnohými podnikmi a systém ISO 9000 mala zavedený už vtedy, keď o ňom iné firmy ani nechyrovali. Lenže zmeny, ktoré sa tam udiali, mi prestali vyhovovať a napriek tomu, že ma práca tešila, začala som sa obzerať po inom mieste. Bol to veľký hazard, ale nakoniec som mala šťastie: vyhrala som konkurz na asistentku riaditeľa vo Vzore, kde pracujem tretí rok a druhý rok som riaditeľkou. Aj tu sme už začali pracovať na získaní systému ISO 9001 a dúfam, že do konca roka alebo do polovice budúceho sa nám to aj podarí. Annu Kulichovú práca očividne baví a napriek tomu, že sa pohybuje väčšinou v ženskom kolektíve, na spolupracovníkov si nesťažuje. Nerada niekomu niečo diktuje či prikazuje. Je radšej, ak jej podriadení sami prichádzajú s návrhmi, o ktorých potom spolu debatujú a vyberú najlepšie riešenie. Podľa mňa topmanažér musí byť predovšetkým vynikajúci organizačný pracovník, hovorí. Odbornosť je nemenej dôležitá, ale tej sa musia venovať druhí. Ja sa teraz napríklad najviac venujem odbytu, ktorý na domácom trhu viazne pre spomínané okolnosti: ľudia nemajú peniaze. Napríklad na jarnej časti tohtoročnej výstavy Trenčín - Mesto módy sme síce spomedzi výrobcov uzavreli hádam najviac zmlúv, ale stále je to málo. Pritom sme mali, bez nadsádzky, jednu z najkrajších kolekcií. Nedostatok financií, žiaľ, vidno už aj na čoraz užšom okruhu vystavovateľov. Význam relaxu Riaditeľka nie je zástankyňou príliš dlhého vysedávania na pracovisku, ktoré zvyčajne býva výsledkom neschopnosti dobrej organizácie práce. Radšej prichádza ráno o hodinu skôr, než sa začína pracovný čas ostatným, aby si v pokoji vybavila najdôležitejšie úlohy. Za dôležité pokladá venovať sa aj rodine. Napokon dvaja dospievajúci synovia si to aj vyžadujú, pretože aj manžel má náročnú prácu, musí byť aj život doma zorganizovaný ako treba. Tvrdím, že všetko spočíva vo výchove. Pochádzam z učiteľskej rodiny a dobre si pamätám na to, ako si moja mama po celý život poctivo robila prípravy, bez ktorých by do školy neodišla. Pocit zodpovednosti sa zrejme musí dediť. Moji rodičia často hovorili o práci a my takisto, takže dúfam, že aj my sme v tomto smere príkladom pre svoje deti. Aby sa však mohol človek naplno venovať svojej práci, musí byť zdravý, a teda aj vedieť správne relaxovať. Ja rada oddychujem pri šoférovaní, ale mojou najväčšou záľubou je behanie a bicyklovanie. A celá rodina uprednostňuje hory, najmä Vysoké Tatry, pred pobytom pri mori. Marcela Zábojníková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |