|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
PVC ekologickou hrozbouMasové dožívanie plastov nastoľuje otázniky Jedným z najstaršie vyrábaných a najviac používaných plastov je polyvinylchlorid (PVC). Vzhľadom na rozsah jeho spotreby sa zaraďuje medzi tzv. masové plasty. Na rozdiel od väčšiny plastov do procesu jeho výroby a štruktúry vstupuje anorganický prvok chlór. Ako surovina je PVC v samostatnej forme prakticky nepoužiteľný a musí byť vhodne upravovaný podľa účelu rôznymi prísadami, stabilizátormi, zmäkčovadlami, mazadlami atď. PVC je ako materiál surovina určená hlavne pre výrobky dlhodobej spotreby (rúry, okná, podlahoviny, káble, hydroizolačné fólie), ale i na výrobky krátkodobej spotreby (fľaše, fólie, rôzne obaly) a tiež na výrobky prichádzajúce do styku s potravinami a bezprostredne s ľudským organizmom (obaly, fólie, ale i rúry, hračky, obrusy). Tlak neškodnosti Najväčší rozvoj aplikácií PVC bol v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. S neskorším rozvojom spotreby PVC sa začali ozývať varovné hlasy hygienikov, zdravotníkov i ekológov. Z hľadiska hygieny a ochrany zdravia bol rizikovým faktorom voľný vinylchlorid, ale i vylúhovateľné zmäkčovadlá a stabilizátory. Tie sa v minulosti používali hlavne na báze olova. Paralelne s týmito tlakmi však silnel výskum a vývoj v oblasti znižovania rizika a zvyšovania zdravotnej neškodnosti PVC ako celku. Takmer celosvetovo sa pristúpilo k náhrade stabilizátorov, na báze olova sa technickými riešeniami minimalizoval obsah voľného vinylchloridu. Niektoré PVC výrobky boli z trhu úplne vytlačené a nahradené výrobkami na báze iných plastov (obaly na kyslomliečne výrobky, ryby atď.). Z trhu sa prakticky vytratili PVC obalové fólie, zmrašťovacie fólie. Masové aplikácie PVC sa začali postupne sčasti meniť na špeciality. Ako paradox potom vyznieva fakt, že v čase najväčších tlakov proti používaniu PVC zo strany ekológov, zdravotníkov a hygienikov najväčší nárast zaznamenalo používanie PVC v zdravotníctve hadičky, infúzne a transfúzne súpravy, sterilizovateľné prípravky atď. Táto skutočnosť môže nasvedčovať tomu, že vývoj, výroba a použitie PVC sa prispôsobili náročným požiadavkám a kritériám hygienikov a zdravotníkov. Ako odpad Ostáva však ekologické hľadisko. To ešte v súčasnosti až tak nebolí, lebo výrobky krátkodobej spotreby sa minimalizovali, zdravotnícke aplikácie i napriek nespornému nárastu spotreby nie sú kvalitatívne určujúce, navyše majú svoj osobitný režim zneškodňovania. Výrobky dlhodobej spotreby sú ešte v plnej funkčnosti. Ale problémy s PVC odpadom určite raz prídu a môžu byť ozajstnými problémami. Známe dioxínové aféry ešte obavy zvýšili a i u nás a začali aktivizovať združenia proti PVC napríklad proti spaľovaniu. O čo tu ide. Z hľadiska recyklácie nie je PVC práve obľúbený a vyhľadávaný materiál. Pri opätovnom spracovaní je veľmi citlivý na spracovateľské teploty a pri ich prekročení môže prísť k degradácii materiálu a k uvoľňovaniu agresívneho chlóru či chlorovodíka. Preto ani pri spracovaní zmesného (napríklad komunálneho) plastového odpadu spracovatelia výrobky z PVC nevidia radi. Technologický, priemyselný PVC odpad sa spracúva priamo vo výrobe napríklad na niektoré typy rúr, medzivrstva pri výrobe podlahovín. V minulosti časť zberového PVC centrálne v ČSFR spracúvali Zberné suroviny Olomouc na dopravné pásy pre bane. Časť PVC z kabelárskych odpadov sa spracúva ešte v ČR v zmesi s gumou na rôzne dlaždice, zákrytové dosky, podstavce pre dopravné značky atď. Slovensku kapacita na spracovanie zberového PVC chýba. Často diskutované, odporúčané i zatracované spaľovanie PVC tiež nie je víťazstvo. Najmä ak nie je spaľovanie regulované a prispôsobené na PVC. Pri nedokonalom a neregulovanom spaľovaní PVC môžu vznikať dioxíny, furány, prípadne silne korozívny chlorovodík. Ten svoje negatívne účinky môže preniesť i do cementu pri spaľovaní PVC v cementárenských peciach. Čas tiká Vo svete sa začínajú viac presadzovať a rozvíjať chemické spôsoby recyklácie PVC, aby sa eliminovali už uvedené negatíva. Tlak na riešenie silnie v nadväznosti na očakávané masové dožívanie aplikácií s dlhou životnosťou, ako sú rúry, okná, rôzne profily. Nie je to len lokálny problém a ani v SR by sa nemal týkať len firiem vyrábajúcich PVC a výrobky z neho. Výrobca NCHZ Nováky síce je i výrobcom systému okenných profilov, ale oveľa väčšie množstvo PVC profilov na výrobu okien sa do SR dováža z Rakúska a Nemecka. Rúry z PVC sa síce robia i na Slovensku, ale sa dovážali a dovážajú i zo zahraničia. Fólie PVC sa na Slovensku nikdy nevyrábali, ale sú ešte stále predmetom nemalého dovozu. Možno pokračovať ďalej, ale treba si položiť i otázku, či je zhodnotenie, recyklácia PVC odpadov len problém slovenských subjektov? Nemali by sa na riešení a financovaní problému spolupodieľať (finančne, know-how) zahraničné subjekty, ktoré pomáhajú problému narastať? František Matei |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
