|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
Bola jedna rozprávkaPre nás, ktorí sme sa narodili v druhej polovici 20. storočia, sa televízia a rádio stali nevyhnutnosťou. Ale kedysi, pred mnohými a mnohými rokmi, sa správy šírili iba ústnym podaním. Často sa preto stávalo, že originál sa od konečnej podoby výrazne líšil. To však nikomu neprekážalo. Čím rozmanitejšie bolo rozprávanie, tým viac si získalo poslucháčov. Život človeka sa riadil východom a západom slnka. Večer po práci sa ľudia schádzali a rozprávali si príbehy skutočné i vymyslené. Najlepšími rozprávačmi boli múdri starčekovia - a potom tuláci. Tí prví preto, že mnoho zažili, tí druhí zase, že poznali vzdialené krajiny. Od tých čias uplynulo veľa času. Ľudia však so stále rovnakým zaujatím načúvajú rozprávaniu Rozprávanie o dvoch znesvárených bratoch je rovnako staré ako ľudstvo samo. Prvý známy príbeh, ktorý mal vo svojej dobe veľký úspech, pochádzal z Egypta a rozprával o bratoch Anupovi a Batovi. Originálna verzia, zaznamenaná na papyruse, je stará viac ako 3200 rokov a dočkala sa mnohých úprav. Jadro príbehu sa však nezmenilo. Do Španielska sa s príchodom Arabov dostali aj ich rozprávania. Príbehy, ktoré na arabskú tradíciu čiastočne nadväzujú, nájdeme aj v Patroniovej knihe, ktorú roku 1328 napísal kastílsky infant don Juan Manuel. Patronius bol jeho vychovávateľ. Všetky príbehy, ktoré malému kráľovskému synovi rozprával, obsahovali mravné poučenie a zároveň odpovedali na zvedavé detské otázky. Moralizujúce rozprávania boli populárne už v Starom Grécku. Známy bájkar Ezop obdaril zvieratá ľudskými vlastnosťami a prostredníctvom ich činov kritizoval nešváry svojej doby. Na jeho tvorbu neskôr nadviazal Francúz La Fontaine. Prečo sú rozprávky, ktoré vznikli pred stovkami rokov, stále obľúbené a prečo sa stále objavujú rozprávky nové? Túto otázku sa pokúsili zodpovedať už psychológovia minulých rokov a ich tvrdenia zatiaľ nikto nevyvrátil. Keď už vtedy analyzovali rozprávku Kráska a netvor, vyhlásili: Mnohé rozprávky a mýty o človeku, ktorého čary a kúzla premenili na zviera alebo netvora a vyslobodiť ho mohla iba láska mladej devy, sú akýmsi symbolom uvedomenia si svoje vlastnej vôle. Moderní stúpenci psychoanalýzy sa pokúsili ísť v ich stopách a venovali sa aj štúdiu rozprávkových bytostí, ktoré pre nich predstavovali zosobnenie ľudských tendencií a sklonov. Jedným z nich bol aj Rakúšan Brun Bettelheim (1903 - 1990), ktorý svoje myšlienky zhrnul v knihe Psychológia rozprávok. Bettelheim odpovedá aj na otázku, prečo sa väčšine detí i dospelých páčia stále rovnaké rozprávky, hoci sú občas kruté, absurdné a nemajú viditeľné morálne poslanie. Aby sa dieťa vyrovnalo s psychologickými problémami, ktoré súvisia s jeho rastom, musí pochopiť to, čo sa odohráva v jeho vedomí, a tiež sa vyrovnať so svojím podvedomím. Forma a stavba rozprávok rozvíjajú detskú predstavivosť. Pomáhajú mu preto usporiadať si svoje sny a lepšie sa orientovať v živote. Aj vnútorná stavba rozprávok sa stala predmetom mnohých štúdií. Ako jeden z prvých sa im venoval Rus Vladimír Propp. V roku 1928 vydal knihu Morfológia rozprávok, v ktorej sa zaoberá dôkladným štúdiom klasických ruských rozprávok z hľadiska štrukturalizmu. Po Proppovovi sa tejto problematike venovali aj ďalší lingvisti. Výsledky ich bádania sa dajú zhrnúť konštatovaním, že všetky rozprávky majú určité zhodné rysy. Prvá veta rozprávky je u všetkých priepustkou do sveta fantázie. Ďalšími stálicami sú úteky, tresty, cestovanie, čary, tajné posolstvá, ukryté poklady a ľudia začarovaní na zvieratá. Nemyslite si, že toto všetko sa vyskytuje iba v rozprávkach niečo podobné sa vám môže prihodiť aj v bežnom živote. Skúste teda čítať alebo rozprávať rozprávky umožnia vám pochopiť seba samého. (buj)
|
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |