|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
Pod kolesami globalizácieRozvojové krajiny strácajú ročne na exporte 700 mld. USD Liberalizácia svetového obchodu podľa globalizačných pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pripravuje každý rok rozvojové krajiny o exporty vo výške 700 miliárd dolárov. Také je najnovšie zistenie Konferencie OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD), ktoré obsahuje jej výročná správa, uverejnená v uplynulom týždni. Jasnými výhercami v tejto hre o trhy sú bohaté priemyselné štáty. Práve zahraničný obchod im daroval vlani vynikajúci priemerný rast ekonomiky 2,2 percenta, zatiaľ čo preľudnený tretí svet vykázal len 1,8-percentný pohyb HDP, menší, ako bol jeho populačný prírastok. Ak z rozvojového sveta odrátame Čínu, potom mu vlani vzrástla ekonomika len o jedno percento. Tento katastrofálny vývoj sa odohráva na pozadí sľubov univerzálnych výhod ekonomickej globalizácie. Tie sa však dostavujú len v ekonomických bilanciách priemyselného sveta. Rozvojové krajiny nemôžu udržať krok s razantným tempom globalizácie a sú tými, čo evidentne prehrávajú, píše nemecký denník Handelsblatt. Finančné a hospodárske krízy, úpadok exportov a vzrastajúca závislosť na špekulatívnom kapitále, taký je všedný deň rozvojového sveta. Pohľad do štatistík ukazuje, že rovnako zle sú na tom postkomunistické, transformujúce sa štáty východnej Európy. Podľa UNCTAD padlo otvorenie medzinárodných trhov a finančnej sféry dobre predovšetkým priemyselným štátom, v treťom svete to naopak rozpútalo rozvojové krízy a rozsiahle platobné deficity. UNCTAD uvádza ako hlavnú príčinu nákazlivý protekcionizmus bohatých krajín, ktorý znemožňuje tretiemu svetu využiť jeho komparatívne výhody surovinovú bázu, agrárne komodity a lacnú pracovnú silu. Bohaté krajiny OECD, ktoré sú veľmi citlivé na obchodné bariéry pre ich vývozy, pokojne ich sami používajú kedykoľvek sa im to hodí. Navyše, praktikujú dumping subvencovaním svojich agrárnych sektorov v rozsahu 350 miliárd dolárov, konštatuje správa UNCTAD. Je to dvojnásobok sumy, ktorú predstavuje agrárny vývoz rozvojového sveta. Podľa organizácie OSN je načase, aby bohatý svet obmedzil svoje colné a kvantitatívne bariéry na dovozy obuvi, koženého tovaru, textilu a odevov, hračiek a športového výstroja, drevených, papierenských a plastických výrobkov. Zámienkou na protekcionizmus v týchto komoditách slúžia často dubiózne argumenty o antidumpingu, technických a zdravotných normách, ale aj dobrovoľné obmedzenia exportov rozvojových štátov. Obchodné bilancie slabých krajín poškodila nielen vlna liberalizovaných importov, ale aj známe terms of trade, cenové nožnice medzi vyvážanými surovinami a dovážanou technikou. Práve ochranárstvo bohatých, hovorí UNCTAD, sa vlani podpísalo pod najväčší pokles svetového obchodu od roku 1982, keď sa jeho objem znížil medziročne o dve percentá. Najviac to postihlo práve rozvojový svet. Juhovýchodná Ázia, Latinská Amerika a Afrika zaznamenali mínusové hodnoty. Kríza vývozov potom zvýšila závislosť týchto regiónov od súkromného zahraničného kapitálu, ktorý sa podľa správy UNCTAD málo obzerá na rozvojové potreby tretieho sveta. Keďže krajiny OECD vôbec neplnia svoje sľuby kapitálovej podpory tretieho sveta z verejných zdrojov, nadišiel čas zmeniť medzinárodnú finančnú architektúru a pravidlá kapitálových trhov. Panuje pocit, že konferencia WTO, ktorá sa pripravuje v Seattle, tzv. rokovacie kolo milénia, by sa mala skôr zamerať na potreby rozvoja tretieho sveta a menej na žiadostivosť USA. Tie by sa rozšírením liberalizácie do bankovej, poisťovacej a informatívnej sféry chceli vo svete zmocniť týchto odvetví. Teda namiesto Clintonovho kola by sa mal odštartovať rokovací maratón kola rozvojového. Jaroslav Brabec Prognózy MMF (Reálne prírastky HDP v %) 1998 1999 Svetový rast 2,5 3,0 Priemyselné krajiny 2,4 2,6 USA 3,9 3,7 Rozvojové krajiny 3,2 3,5 Afrika 3,4 3,1 Ázia 3,7 5,3 Čína 7,7 6,6 Asean* -9,8 1,4 Blízky východ 3,2 1,8 Latinská Amerika 2,2 0,1 Brazília 0,1 -1,0 Transformujúce sa štáty -0,2 0,8 Rusko -4,6 0,0 (*Len Thajsko, Indonézia, Malajzia, Filipíny) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |