|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
Príde zemetrasenie storočia?Juhoamerickí seizmológovia čakajú katastrofické repete V tieni tragédie ktorá postihla Turecko a najnovšie aj Grécko, zostali večné problémy amerického kontinentu s totožným prírodným faktorom zemetrasením. Len počas augusta sa triaslo územie Kolumbie, Nikaraguy, Peru, Chile a Bolívie. Okrem prebudenia sa sopky Cerro Negro, jednej z dvadsiatich, tvoriacich reťaz vulkánov pretínajúcich Nikaraguu z východu na západ, do pohybu sa dalo aj južné územie Peru. Už v auguste v okolí mesta Arequipa zaznamenali 10 otrasov v priebehu jedného dňa. V Santiagu 4. augusta došlo k trom otrasom v rozpätí od 3 do 4 stupňov Richterovej stupnice. Len za minulý rok bolo zaznamenaných 1772 otrasov na 4 tisíc km dlhom území Chile, z ktorých však ľudskými zmyslami bolo možné zaznamenať len 99. Dôvodom obávaného javu je ustavičný pohyb tichomorského dna, narážajúceho na kontinentálnu pevninovú dosku, čím vzniká obrovské množstvo energie hromadiacej sa v kritickom pásme dotyku pod celým tichomorským pobrežím Južnej Ameriky. Seizmológovia spočítali, že každý rok sa juhoamerická pevnina posunie o 10 centimetrov po dne Tichého oceánu, pohybujúceho sa v protismere. Existujúce seizmologické mapy a pozorovania špecialistov, dovoľujú len zmapovať najrizikovejšie miesta. V Južnej Amerike sa rozprestiera medzi mestami Nazca v Peru a Antofagasta v Chile s epicentrom okolo peruánskeho mesta Tacna a čílskeho Arica. Tam sa vytvára povestný oblúk smrti, pozorovateľný už pri zbežnom pohľade na mapu Južnej Ameriky, v ktorom sa podľa seizmológov koncentruje tlak tichomorského dna na masu juhoamerického kontinentu. Tu došlo v roku 1868 k poslednému katastrofálnemu zemetraseniu o sile takmer 10 stupňov Richterovej stupnice, z ktorého sú zachované záznamy a výpovede svedkov. Aj keď veľa expertov sa snaží vytvoriť kalendár uvoľnenia akumulovanej energie v podzemí, žiadny z nich nie je dokonalý a spoľahlivý. Jedným z nich je čílsky profesor Armando Cisternas, ktorý už 10 rokov čaká na opakovanie ničivého zemetrasenia v peruánsko-čílskom pohraničí. Dlhá, už viac ako 100-ročná prestávka a pokračujúca akumulácia energie v podzemí, je základom znepokojujúcich predpovedí. Zemetrasenia patria na celom tichomorskom pobreží Južnej Ameriky k životu jej obyvateľov. Prenieslo sa to aj do ich jazykovej kultúry. To čo je pre nás jednoducho zemetrasenie, má v španielčine tri výrazy - otrasy pôdy v mori (maremoto), na pevnine (temblor) a presah kritickej hranici ničivosti spojenú s pádmi budov a inými tragédiami (teremoto). Dávno pred Krištofom Kolumbom mali staré americké národy premyslené metódy, ako eliminovať následky zemetrasení. Inkovia stavali všetky steny kamenných stavieb so sklonom dovnútra a okenné a dverové otvory zužujúce sa smerom hore. Takto posilnená statika zachovala ich kolosálne kamenné diela, prežívajúce stáročia vo vysoko exponovaných oblastiach juhoamerických Ánd. Aj dnešní architekti sa snažia o rôzne technické zlepšenia statiky výškových stavieb, tzv. plávajúcimi základmi a čoraz dokonalejšími metódami. Výsledkom je podstatné zvýšenie odolnosti výškových budov, až po hranicu 7 až 8 stupňov Richterovej stupnice. Podľa osobného zážitku zo zemetrasenia v Lime o sile 5,7 stupňov v roku 1995, ktoré sme prežili na 14 z 22 poschodí budovy, usudzujem, že znalci nepreháňajú. Okrem rozhýbaných lustrov a posunutých obrazov k iným škodám nedošlo. Jana Šípková, Santiago |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |