|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
Špecifický prístup k reformámTatarstanská oáza na ruskej ekonomickej púšti Dosť bolo rečí o postupnom ozdravovaní - musíme nakoniec užiť liek a vyzdravieť. Pretože inak budeme postupne, ale trvalo chorí. Slová prezidenta ruskej republiky Tatarstanu M. Šamijeva boli pred vyše rokom nasmerované na kritiku centra a zároveň opozície pokúšajúcu sa na jednej strane spamätať sa, na druhej strane vyťažiť zo situácie čo najviac. Čierny augustový utorok z minulého roka len stransparentnil rozdiel medzi Moskvou a regionálnou perifériou. Napriek tomu Tatarstan, ležiaci na sútoku Volgy a Kamy, je jednou z ekonomicky najvyspelejších republík Ruska. Ako jedna z mála republík má upravené svoje zákonodarstvo s centrom tak, aby navonok mohla vystupovať takmer ako plnoprávny subjekt a obchodovať so širokým zahraničím. Vďaka výhodnej polohe (spojenie oblasti Ruska so Zavolžím a Uralom), prírodným zdrojom, priemyslu, stabilnému poľnohospodárstvu, špecifickým prístupom k ekonomike je na neuverenie, že leží na území tej RF, kde sa nevyplácajú mzdy niekoľko mesiacov. Minimálna mzda je 350 000 RUR, čo je 4-krát viac, ako je uzákonené v Rusku. Nejde o populistický krok, zodpovedá to životným záujmom ľudí, pretože táto mzda nesmie byť nižšia, ako je životná úroveň obyvateľov, uviedol pre časopis Business Class bývalý predseda vlády a súčasný predseda parlamentu F. Muchametšin. Presne pred piatimi rokmi vymedzila dohoda medzi orgánmi štátnej moci Ruska a Tatarstanu aj riadenie a vzájomné delegovanie právomocí a zároveň sa vypracoval aj balík 12-medzivládnych dohôd. Dnes je Tatarstan viazaný takmer 50 dohodami s regiónmi Ruska a niekoľkými s krajinami SNŠ a zahraničím. Po prvý raz v histórii Ruska sa totiž dopracoval mechanizmus medzirozpočtových vzťahov, čím sa zreteľne vymedzila zodpovednosť centrom a republikami v rozpočtovej a daňovej oblasti. Tak sa Tatarstan stal napr. plnoprávnym vlastníkom bohatstva, ktoré leží na jeho území a patrí mu 3. miesto v RF v objeme zahraničných investícií. Medziregionálna výmena tovarov dnes iba na oblasť Veľkej Volgy pripadá viac ako 24 %, na oblasť Uralu 26 %. Aj v najostrejšej ruskej kríze si dokázal Tatarstan udržať pozície v oblasti politiky cien, dôchodkov a minimálnej mzdy, dokonca vytvoril systém sociálnej ochrany (Program sociálno-ekonomického rozvoja z roku 1995), aby nedošlo k lavínovému pádu životnej úrovne obyvateľstva. Pre štát však zostali prioritné smery rozvoja ako ropná chémia, výroba automobilov, letecký priemysel, jemná mechanika, poľnohospodárstvo či sféra podnikania a služieb a zároveň vytvorenie finančno-priemyselných skupín (FPS) ako letecké združenie Gorbunova (FPS Ruské aviačné konzorcium), kam je začlenený výrobca lietadiel KB nesúci meno Tupoleva, výrobca motorov Permskije motory, Promstrojbank Ruska, Aerofirma - Ruské medzinárodné aerolínie atď. Podiel energetického priemyslu v štruktúre priemyselnej výroby sa zväčšil trikrát, elektroeneretiky takmer dvakrát a vzrástol aj podiel chémie a ropnej chémie. Pokiaľ ide o privatizáciu, podľa Muchametšina sa štátne a komunálne vlastníctvo odovzdávalo najprv bezplatne a teraz za ceny určované trhom. Tým sa majú prilákať strategickí investori, pričom podiely sa predávajú po 25 % základného kapitálu v spojení s portfóliovými predajmi akcií hlavne veľkých podnikov. Tatarstan je určitou oázou na ruskej ekonomickej púšti, no všetky kroky ekonomickej prestavby sú v súlade so základným smerom federálneho reformného kurzu, avšak oveľa cieľavedomejšie, s maximálnym využitím existujúcich možností. (sb) |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |