|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
Spolu proti dotáciámDobré vzťahy APEC a Latinskej Ameriky V novozélandskom hlavnom meste Aucklande sa nedávno skončilo zasadnutie hláv štátov Ázijsko-tichomorského fóra pre ekonomickú spoluprácu (APEC). Desať rokov existencie politicko a hospodársky rôznorodej zmesi štátov situovaných okolo Tichého oceánu potvrdilo, že napriek často kritizovanej pompéznosti a protokolárnosti, zohráva APEC významnú úlohu v uvoľňovaní obchodnej výmeny a na poslednom zasadnutí preukázal aj schopnosť politickej reakcie na podmienky vo Východnom Timore. Dvadsaťjeden členov APEC v súčasnosti reprezentuje až 46 percent svetového obchodu a hrubý spoločný produkt dosahuje úctyhodných 16 biliónov USD a každé rozhodnutie, medzi nimi aj to hlavné - vytvoriť do roku 2010 tichomorskú zónu voľného obchodu, treba brať vážne. S futuristickou víziou významu ekonomickej zóny okolo Tichého oceánu si aj Latinská Amerika si našla svoje miesto v APEC. Zastúpená je 3 štátmi, Mexikom, Chile a po prvý raz na Novom Zélande aj Peru. Ich vstup medzi silné národné ekonomiky nebol ani jednoduchým, ani zdvorilostným gestom. Museli vyhovieť kritériám makroekonomického charakteru, potrebnej liberalizácie obchodu a, samozrejme, geografickým prístupom k Tichomoriu. Pre Mexiko, Chile a Peru je spolupráca s ázijskými, austrálskymi a severoamerickými partnermi zastúpenými v APEC dnes už životne dôležitá. Podiel vývozu až do prepuknutia ázijskej krízy bol v ustavičnom vzostupe a blížil sa k 30 percentám, v prípade Chile dokonca až 36 percentám. Chile, Mexico a Peru dosiahnu v tomto roku zvýšenie vývozu v rámci krajín APEC v priemere o 7 percent a umiestnia sa s týmito výsledkami na popredných miestach. Okrem obchodnej perspektívy priťahuje Latinskú Ameriku aj známa opozícia APEC na udržovanie poľnohospodárskych dotácií, neoblomne presadzovaných ekonomicky a politicky silným integračným blokom Európskej únie. Práve dohody o spoločnom postupe tichomorskej dvadsaťjednotky, v rámci novembrového kola rokovaní Svetovej obchodnej organizácie o tejto problematike, sú službou nielen pre Chile, Mexiko a Peru, ale pre celý latinskoamerický kontinent. Už dlhé roky vedú poľnohospodárske kolosy ako Brazília a Argentína márny boj o odbúranie dotácií a vzájomné otvorenie trhov s EÚ a pomoc poskytnutá tichomorským integračným blokom je v tomto smere viac ako vítanou pomocou. Preto neudivuje, že aj politická iniciatíva Austrálie na vyslanie medzinárodných vojenských jednotiek do Východného Timoru, ako jeden z hlavných bodov rokovaní na Novom Zélande, našla rýchlu, ba až okamžitú podporu v Brazílii. Kontingent brazílskej vojenskej polície je už potvrdený a v zálohe čaká ďalších 1000 vojakov pre prípadné zvýšenie brazílskeho kontingentu. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |