Hospodársky denník
USD41,208 Sk
EUR43,225 Sk
CHF26,99 Sk
CZK1,203 Sk
  Pondelok  27.Septembra 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Slovenskí manažéri sú so svojím ERP spokojní

…a miera ich spokojnosti rastie s komplexnosťou riešenia

Podľa odpovede na kľúčovú otázku prieskumu, ktorý pripravila a publikovala spoločnosť Andersen Consulting, pociťuje deväť z desiatich manažérov slovenských podnikov celkovú spokojnosť so svojím podnikovým informačným systémom (ERP - Enterprise Resource Planning). Táto spokojnosť je pritom vyššia vo firmách, kde je pokrytých viac funkčných oblastí a riešenie je teda komplexnejšie.

Štúdia bola vypracovaná na základe dotazníkov vyplnených vrcholovými manažérmi z 32 zo 72 oslovených slovenských firiem zo všetkých podnikateľských odvetví (s výnimkou finančných inštitúcií). Touto štúdiou sa rozhodla slovenská pobočka firmy Andersen Consulting prispieť do diskusie o hodnote ERP systémov v období, v ktorom už bolo možné po uskutočnených implementáciách posúdiť ekonomické prínosy ERP systémov v podnikoch. Zároveň tak nadviazala na svojich amerických kolegov, ktorí na prelome minulého a tohto roka v spolupráci s časopisom Chief Executive Magazine oslovili 200 generálnych manažérov najväčších a najziskovejších firiem na americkom trhu, aby zistili ich názory na používaný ERP systém a na podobný prieskum uskutočnený na jar tohto roku v Českej republike pražskou pobočkou Andersen Consulting.

K zisteniam, ktoré podľa štúdie mali jednoznačnú podporu väčšiny manažérov, patrí okrem už spomenutej celkovej spokojnosti s ERP systémom aj:

- chápanie investície do ERP systému ako iniciatívy podnikateľskej, nie technologickej,

- spokojnosť so svojou znalosťou ERP systému,

- zhoda v nevyhnutnosti implementácie ERP systému, resp. jeho podpory pri realizovaní firemnej stratégie, ako aj zhoda vo funkcii hlavného sponzora projektu implementácie ERP systému, ktorým je podľa vyjadrení slovenských aj amerických manažérov častejšie funkčný manažér (generálny, finančný, výkonný riaditeľ) ako manažér IT.

Hlavné faktory na dosiahnutie úspešnej implementácie má podľa vyjadrenia slovenských aj českých manažérov podnik vo svojich vlastných rukách. Úspešná implementácia ERP systému je podľa slovenských manažérov závislá od jasne formulovanej vízii a cieľov programu, od zaistenia aktívnej účasti funkčných útvarov a od viditeľnej podpory najvyššieho vedenia spoločnosti.

Ako ďalej vyplýva z výsledkov štúdie, viac ako polovica firiem používa ako svoj ERP systém zahraničný softvérový balík, niekedy doplnený aj iným domácim či zahraničným softvérom, pričom medzi používanými softvérovými balíkmi jednoznačne dominuje systém SAP R/3.

Z ďalších, už nie tak jednoznačných zistení o. i. vyplýva, že podľa takmer polovice manažérov implementácia ERP systému priniesla ich podniku konkurenčnú výhodu. O opaku je presvedčená iba štvrtina manažérov, zvyšok manažérov sa domnieva, že je ešte príliš skoro na posúdenie. Medzi hlavné obavy v súvislosti s implementáciou ERP uviedla polovica manažérov nadmerné náklady, tretina sa obáva nedosiahnutia podnikových prínosov, zatiaľ čo približne pätina manažérov má strach zo skutočnosti, že riešenie môže skoro zastarať. Podiel manažérov hodnotiacich náklady na implementáciu ERP ako primerané, prevyšuje podiel manažérov, ktorí považujú náklady za príliš vysoké (pri nulovom podiele manažérov považujúcich náklady za relatívne nízke). Súvislosť medzi názorom, že implementácia bola finančne príliš náročná a výskytom SAP R/3 v úlohe implementovaného softvéru sa nepreukázala a softvér SAP R/3 sa vyskytuje rovnomerne v obidvoch skupinách.

Z ďalšej časti štúdie vyplýva, že medzi hmotné prínosy, ktoré boli na základe implementácie dosiahnuté v plánovanej výške aspoň v polovici firiem, patrí zlepšenie riadenia hotovosti, skrátenie účtovnej závierky, zníženie stavu zásob, zvýšenie produktivity práce, zlepšenie spracovania zákaziek, zníženie administratívnych nákladov a zníženie nákladov nákupu. Naopak, vzhľadom k plánovaným prínosom bola najväčšia nespokojnosť s reálne dosiahnutými prínosmi navýšenie výnosov, zníženie IT nákladov a na rozdiel od českých manažérov aj pri prínose zníženie počtu pracovníkov. Hlavné kritériá, podľa ktorých manažéri vyberajú implementátora ERP systému, je skúsenosť s implementovaným SW, dostupnosť kvalifikovaných odborníkov a s odstupom referencie. Naopak za najmenej relevantné je považované kritérium schopnosť riadiť zmenu, hneď nasledované kritériami skúsenosť vo vašom odvetví a veľkosť/povesť.

Prevažná časť firiem si síce vypracovala pred investíciou do ERP systému podnikateľský zámer, avšak iba jedna pätina všetkých firiem tento podnikateľský zámer sledovala a vyhodnocovala v priebehu implementácie. Štúdia tak empiricky nepotvrdila (ani nespochybnila) jeden z kľúčových záverov americkej štúdie, že vypracovanie podnikateľského zámeru je jedným z hlavných faktorov konečnej celkovej spokojnosti s implementáciou ERP systému.

Takmer polovica slovenských manažérov predpokladá trvanie ich ERP systému na viac ako 5 rokov. V tejto vízii sú teda rovnako ako ich českí kolegovia optimistickejší než americkí manažéri, ktorí životnosť odhadujú na menej ako 5 rokov.

Na záver štúdie o hodnote ERP systémov v SR vyjadrili dve tretiny manažérov domnienku, že hneď ako začne implementácia ERP, už sa nikdy neskončí. Môže pritom ísť o ich pesimizmus, recesiu alebo vyjadrenie myšlienky, že ERP je nevyhnutné prispôsobovať technologickému pokroku tak, ako sa mení firemná stratégia. A z komentárov slovenských manažérov, ktoré uviedli na adresu ERP systémov, je spomenutý jeden, vystihujúci zdravý prístup k ERP systémom: „ERP pre nás predstavuje jedinú možnosť, ako sa vymaniť zo zajatia bitov a bajtov a koncentrovať sa na to podstatné: optimalizáciu podnikových procesov.“

Marek Gešo

Počasie

Na východnom Slovensku predpokladáme ešte pretrvávanie nepriaznivých účinkov počasia. Zvýšená môže byť záťaž srdcovo-cievneho, dýchacieho, prípadne zažívacieho systému. Znížená je telesná a duševná výkonnosť a koncentrácia, častejšie sa môžu vyskytovať nervozita, podráždenosť, únava. Pozor na úrazy a nehody! Na ostatnom území očakávame ústup niektorých ťažkostí podmienených počasím, výraznejší u pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Pretrváva vyššia náchylnosť k depresii a pri ochoreniach krčnej chrbtice a k bolestiam hlavy. Intenzívnejšie sú ťažkosti pri ochoreniach pohybového systému, najmä reumatické bolesti.Zajtra predpokladáme od západu postupne ústup nepriaznivých vplyvov počasia. Na celom území však ešte môžu pretrvávať intenzívnejšie reumatické ťažkosti, sklon k depresii a k bolestiam hlavy. (zč)

Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené. Hmlisto, na väčšine územia občasný dážď. Ojedinele búrky. Popoludní ustávanie zrážok a ubúdanie oblačnosti. Najvyššia denná teplota 18 až 22, na horách vo výške 1500 m 12 stupňov. Slabý vietor.V utorok a stredu bude veľká, na juhu časom zmenšená oblačnosť. Miestami prehánky, najmä na severe územia. Najnižšia nočná teplota 12 až 8, najvyššia denná 20 a ž24, na severe okolo 18 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6,47 a zapadne o 18,37 hod.

Amsterdampolojasno19
Atényjasno30
Belehradbúrky28
Berlínprehánky21
Bratislavapolojasno24
Bruselprehánky21
Budapešťoblačno23
Bukurešťoblačno27
Frankfurtoblačno20
Helsinkidážď14
Istanbulslnečno28
Kodaňprehánky17
Kyjevprehánky23
Lisabonoblačno23
Londýnprehánky19
Madridprehánky23
Milánopolooblačno24
Moskvaoblačno16
Osloprehánky13
Parížoblačno19
Prahaoblačno20
Rímbúrky23
Sofiamalá oblačnosť28
Štokholmdážď14
Varšavaoblačno18
Viedeňpolojasno21
Záhreboblačno23
Ženevaoblačno20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.