Bezmocní predajcovia

Počet podvodov s automobilmi stále stúpa

Potreba vlastniť auto spojená často s nedostatkom finančných prostriedkov v hotovosti núti podnikateľov, ako aj radových občanov pristúpiť k nákupu dopravného prostriedku vo forme lízingu. Rastúci dopyt po takomto spôsobe zabezpečenia si automobilu podchytilo na trhu mnoho spoločností. Za posledných desať rokov sa počet spoločností zaoberajúcich sa lízingovými službami ustavične zvyšoval. V súčasnosti pôsobí na domácom trhu približne 60 takýchto spoločností, pričom 43 z nich je združených v Asociácii leasingových spoločností Slovenskej republiky (ALS SR). Majoritný podiel na obrate týchto lízingových spoločností tvorí práve lízing automobilov. Preto sa vzostup počtu krádeží automobilov v minulom roku negatívne prejavil v účtovnej bilancii jednotlivých spoločností.

Vrásky na čele majiteľom lízingových firiem spôsobuje najmä jednoduchý postup odcudzenia automobilu splácaného lízingovými splátkami. Podvodníkom nerobí žiadny problém preukázať sa neplatným preukazom totožnosti, a po podpise lízingovej zmluvy predať inkriminovaný automobil tretej strane. Lízingové firmy nemajú dostupné prostriedky na overenie si pravdivosti údajov uvedených v lízingovej zmluve. A ako keby toho nebolo dosť, ešte aj zákon nahráva zlodejom a tlačí postihnuté spoločnosti do slepej uličky. Ani v prípade, že spoločnosť odhalí kde sa odcudzený automobil nachádza a nárokuje si na vrátenie inkriminovaného predmetu späť do jej vlastníctva, nemá veľkú šancu na úspech.

V prospech zlodejov

Zákony týkajúce sa lízingových obchodov obsahujú rovnako, ako aj ostané naše legislatívne normy, množstvo čiernych dier. Súdy, ktoré rozhodujú na základe súčasných platných právnych predpisov sa v prípadoch, keď odcudzené vozidlo druhýkrát zmenilo majiteľa, hoci protiprávne, priklonia k záveru, že novému majiteľovi vzniká právoplatný nárok na vlastníctvo tohto predmetu. Poškodená lízingová spoločnosť odchádza z týchto súdnych sporov s dlhým nosom. Do roku 1997 bola situácia relatívne pod kontrolou. Zabezpečenie označenia v dokumentácii držiteľov a majiteľov vozidiel bola v kompetencii odboru dopravnej polície, ktorý vychádzal lízingovým spoločnostiam v ústrety pri odhaľovaní podvodných predajov automobilov. Na scénu však pred tromi rokmi vstúpila novela zákona o premávke na pozemných komunikáciách. Polícia prestala po vstupe tejto novely do platnosti zapisovať vlastníka, resp. držiteľa motorového vozidla do technického preukazu s odôvodnením, že im to terajšie znenie zákona neumožňuje. Odvoláva sa najmä na zákon č. 315/1996 Zb. na základe ktorého nie je povinná zapísať do osvedčenia majiteľa i držiteľa vozidla. Predstavitelia ALS SR však takýto postoj polície nechcú a nemôžu akceptovať. Tvrdia, že polícia sa im stavia chrbtom, pretože zákon sa dá vyložiť aj inakšie, výhodnejšie pre lízingové spoločnosti.

Čo hovorí analýza

Podľa analýzy Ústavu štátu a práva SAV zákon nezakazuje nadštandardné úkony, ktoré rozširujú práva občanov a právnických osôb. Policajti sú však vehementne presvedčení, že nesmú urobiť nič, čo im zákon vyslovene neprikáže. Nastoľuje sa otázka, či polícia robí skutočne všetko preto, aby chránila občanov i ich majetok a spolupôsobila pri tvorbe preventívnych opatrení, tak ako jej to prikazuje zákon o policajnom zbore. Veď tvrdohlavé presadzovania úzkych záujmov dopravnej polície na druhej strane prináša veľa problémov pre ostatné zložky našej spoločnosti. Nárast podvodnej činnosti v oblasti lízingu automobilov znamená viac práce pre ostatné odbory policajného zboru SR, ako aj pre súdy.

V čom je problém

Z hľadiska lízingu je počas lehoty splácania klient nájomcom vozidla. V technickom preukaze môže byť podľa momentálne platného zákona uvedená len jedna osoba. A tu vzniká spomínaný problém. Lízingová spoločnosť má dve možnosti. Prvá, menej riziková, avšak pre spoločnosť nákladná možnosť, je uviesť v technickom preukaze ako vlastníka seba. Potom však lízingová spoločnosť musí znášať i všetky náklady vzniknuté pri prevádzke, napríklad pokuty a podobne. Na záver lízingu musí spoločnosť vykonať komplikovaný prevod motorového vozidla na nového majiteľa. Druhým riešením je uviesť v technickom preukaze nájomcu ako držiteľa. To však prináša množstvo skrytých rizík. Nájomca potom môže s takýmto vozidlom nakladať ako s vlastným majetkom. A mnohí to aj zneužívajú. Najväčšie majetkové ujmy majú, samozrejme, najväčšie lízingové spoločnosti. Objem ich škôd sa pohybuje v miliónových cifrách.

Pomôž si, ako vieš

Na ochranu záujmov lízingových spoločností a na hľadanie lepšieho riešenia legislatívnych úprav vznikla v roku 1992 ALS SR. Spoločnosti združené v ALS SR si navzájom vymieňajú informácie o podozrivých klientoch. Na základe zhromaždených údajov si dokonca vybudovali tzv. čiernu listinu, v ktorej sú zapísaní všetci klienti, ktorí sa už v minulosti pokúšali podviesť jednotlivé členské spoločnosti ALS SR. Je to pre nich zatiaľ jediná možnosť, ako sa chrániť pred potenciálnymi podvodníkmi.

Ivana Sedliaková