Obchodná výmena nezodpovedá možnostiam

Od roku 2001 colné zvýhodnenie len na poľnohospodárske produkty

Česká aj Slovenská republika majú deklarované vzájomné nadštandardné vzťahy, napriek tomu by sa u oboch kandidátskych krajín do EÚ mohli nájsť oblasti zintenzívnenia spolupráce. Bližšie sme sa na túto tému porozprávali s novým obchodným radcom ČR v SR Josefom Tomanom.

Za minulý rok dosiahla Česká republika v obchode so Slovenskom obrat 136 059 mil. Kč. Je to postačujúce? Ako dnes možno charakterizovať naše ekonomické vzťahy?

- Slovensko je po NSR stále druhým najväčším obchodným partnerom Českej republiky. Vzájomná blízkosť prameniaca z dlhotrvajúceho spoločného štátu, jazyková príbuznosť, podobné možnosti a podmienky podnikania, geografická príbuznosť a veľa ďalších vzájomne využiteľných výhod sú takmer istou zárukou, že vzájomné obchodné vzťahy sa budú rozvíjať i naďalej. Dôkazom toho je aj množstvo otázok tak od českých, ako aj slovenských podnikateľov, výrobcov či distributérov na nadviazanie nových kontaktov v príbuzných alebo i celkom odlišných odboroch činnosti.

Nezanedbateľným faktom je, že od roku 1993 v obidvoch krajinách prevláda jednoznačná orientácia ich obchodu na trh Európskej únie, pričom doterajší vývoj obidvoch krajín ukázal, že orientácia ich ekonomík na trh EÚ je nezvratná. Takže možno očakávať, že podiely EÚ na zahraničnom obrate ČR (66,7 % rok 1999) a SR (55,5 %) budú ďalej narastať. Slovensko ako významný obchodný partner ČR sa na celkovom tohtoročnom obrate ČR za január až júl podieľalo 6,7 %. Veľkú mieru na tom má aj sedem rokov existencie colnej únie, ktorá potvrdila svoju funkčnosť a opodstatnenosť, zároveň však poukázala i na niektoré citlivé miesta v rámci vzájomnej obchodnej výmeny.

Na základe vývoja vzájomného obchodu podľa Českého štatistického úradu (ČSÚ) je však zrejmé, že v priebehu existencie colnej únie sa obrat vzájomného obchodu vyvíjal nerovnomerne.

- Áno, ale v poslednom období dochádza k jeho výraznejšiemu zníženiu. V roku 1998 sa zaznamenal pokles o 4,8 % zo 165,4 mld. Kč na 157,4 mld. Kč a v roku 1999 vzájomný obrat medziročne klesol o 13,5 %. Česká republika dosahuje v obchode so Slovenskou republikou aktívne saldo obchodnej bilancie, a to tak v skupine priemyselných výrobkov (s výnimkou v roku 1995), ako aj v skupine agropotravinárskych produktov. Pokles vo vzájomnom obchode však nie je možné posudzovať len z hľadiska objemu vzájomného vývozu, dovozu a podielu na celkovom obrate. Vzájomný obchod medzi oboma štátmi je do určitej miery totiž ovplyvňovaný aj vývojom menového kurzu slovenskej koruny oproti českej korune a vývojom menového kurzu českej koruny oproti hlavným svetovým menám, t. j. EUR a USD. Oproti českej korune sa kurz slovenskej koruny koncom roku 1999 oproti decembru 1998 síce mierne posilnil (o 2 %), ale v priebehu roka oscilovalo oslabovanie slovenskej koruny v priemere o 15 %. Česká koruna na druhej strane patrila v roku 1999 k dominantnej menovej jednotke pri devízovom inkase slovenského vývozu. Celkovo vývoj menového kurzu slovenskej koruny oproti českej korune i vývoj českej koruny oproti euru a USD pôsobil ako faktor podporujúci slovenský vývoz do ČR a ako istá brzda pre český vývoz na trh SR.

Aký je teda vzájomný obrat za prvý polrok?

- Počas siedmich mesiacov 86 785 mil. Kč, pričom medziročne vrástol o 13,7 %. Slovenský dovoz do ČR medziročne vzrástol o 23,5 %. Slovensko sa na českom vývoze podieľalo 7,4 % s medziročným rastom 6,2 %. Aj napriek tomu, že štatistické údaje ČSÚ naznačujú v tomto roku určité zlepšenie vo vzájomnom obchode, je v možnostiach obidvoch ekonomík zvýšiť vzájomnú obchodnú výmenu.

Svoju úlohu i v tomto roku zohráva kurz slovenskej koruny oproti českej korune a výmenný kurz českej koruny oproti USD. Výmenný kurz slovenskej koruny oproti českej korune sa v tomto roku (január až júl) v priemere posilnil o 1,85 %, zároveň sa však výrazne oslabil jej kurz oproti USD (o 7 %). Vzhľadom na to, že v tomto roku sa oslabila oproti USD aj česká koruna, môže tento fakt prispieť k zvýšeniu cenovej konkurencieschopnosti českých výrobcov na domácom i zahraničnom trhu a posilniť tak český vývoz.

Vstup do EÚ je prioritou nielen pre ČR, ale aj pre SR. Napriek určitému náskoku nášho suseda má ČR záujem o súbežné prijatie aj Slovenskej republiky. Čo sa tým pre obe krajiny v ich vzájomných ekonomických vzťahoch zmení? Najmä pokiaľ ide o osud colnej únie?

- Prístupový proces do EÚ prebieha tak v ČR, ako aj v SR. V súvislosti s existenciou colnej únie možno dodať, že Rada colnej únie sa na svojom zasadnutí v máji tohto roka zaoberala aj otázkou fungovania colnej únie po vstupe ČR a SR do EÚ. Zároveň však konštatovala, že od roku 2001 by sa v obchode medzi ČR a SR malo colné zvýhodnenie týkať len poľnohospodárskych produktov. V rámci obchodovania s priemyselným tovarom bude z hľadiska asociačnej dohody platiť od roku 2001 nulová colná sadzba. Vzájomné výhody poskytované colnou úniou by sa tak mali týkať len obchodovania s poľnohospodárskymi produktmi, pričom prijaté opatrenia by mali prispieť k tomu, aby pre vybratú skupiny poľnohospodárskych a potravinárskych produktov boli i po roku 2000 zachované výhody poskytované colnou úniou.

Hoci ČR nemá obdobu slovenských certifikácií, s akými problémami (v rámci aj licenčného režimu a pod.) sa môžu stretnúť slovenskí podnikatelia pri obchodovaní s ČR?

- Dovozný a vývozný režim ČR je liberalizovaný a vychádza z princípov asociačnej dohody s EÚ a ďalších medzinárodných zmluvných záväzkov. Vzťahy so Slovenskou republikou v tejto oblasti upravuje Zmluva medzi ČR a SR o vytvorení colnej únie, ktorá zakotvuje vo vzájomnom obchode voľný pohyb tovaru a služieb bez množstevných obmedzení, koordináciu zhodnej obchodnej politiky voči tretím krajinám, zhodné predpisy v oblasti colnej legislatívy, koordinované riadenie colnej štatistiky, uplatňovanie rovnakých pravidiel o pôvode tovaru. Špecifické problémy v oblasti agropotravinárstva rieši Dohoda medzi vládou SR a ČR o vzájomných vzťahoch a zásadách spolupráce v poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a vo vodnom hospodárstve a v podmienkach colnej únie.

Česká republika uznáva pri dovoze tovaru doklady a osvedčenia o kvalite a neškodlivosti dovážaného tovaru v súlade s normami EÚ. Zároveň musím povedať, že neuplatňuje systém certifikácie používaný na Slovensku. Pri dovoze sa uznávajú výsledky laboratórnych skúšok a osvedčenia vydané na základe predpisov EÚ. V rámci licenčného riadenia uplatňuje ČR nielen automatický, ale aj neautomatický režim. V rámci obchodu so SR sa neautomatický režim uplatňuje v obchode s trstinovým alebo repným cukrom a chemicky čistou sacharózou a izoglukózou pôvodom zo SR. V roku 2000 je dovoz trstinového cukru limitovaný množstvom 3500 ton a izoglukózy pôvodom zo SR v množstve 5000 ton. Všeobecne sa licenčný režim týka i obchodovania s osobitne nebezpečnými jedmi, omamnými látkami, výbušninami a pod.

O akú formu spolupráce majú záujem české firmy?

- V prvom rade o rôzne možnosti spolupráce so slovenskými výrobcami. Medzi najčastejšie hľadané možnosti patria kontakty na výrobcov požadovaného tovaru alebo kontakty na distribučnú sieť. Zároveň majú záujem aj o rozšírenie svojej výroby na Slovensko a zaujímajú sa preto o rôzne formy alebo možnosti podnikania. Z legislatívneho hľadiska sa firmy zaujímajú o podmienky podnikania a zaujímajú ich aj aktuálne problémy alebo prekážky súvisiace so zapísaním firmy do obchodného registra.

A pokiaľ ide o komodity?

- Tak, ako som už uviedol, obchod medzi ČR a SR zahŕňa široké spektrum rôzneho druhu tovaru - z oblasti agropotravinárstva, chémie, priemyslu - spracovateľského, ľahkého, ťažkého atď. Prospešná je spolupráca napr. pri výrobe autobusov Karosa v Detve, ale aj dovoz autobusov v rámci obnovy autobusového parku v SR. Zo slovenskej strany je napr. záujem o stavebné práce v ČR. Záujemcovia z ČR zasa hľadajú možnosti rozšírenia spolupráce v oblasti medicínskej techniky, farmácie, ale aj o možnosti spolupráce v oblasti výroby strojov a strojových zariadení.

Aké poradenstvo a služby poskytuje OBEO na Veľvyslanectve ČR v Bratislave?

- ZÚ v Bratislave poskytuje českým firmám prvotný kontakt na obdobné firmy v SR. V súlade s memorandom podpísaným medzi Veľvyslanectvom ČR v SR a Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou pomáha ZÚ pri nadväzovaní ďalších hospodárskych a obchodných vzťahov medzi ČR a SR. Na požiadanie firiem môžeme sprostredkovať rokovanie v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore alebo v novovzniknutej Česko-Slovenskej obchodnej komore. Prostredníctvom MZV ČR, MPaO ČR a Czech Trade ZÚ informuje o organizovaných výberových riadeniach v SR a o tendroch, ktoré sú vypísané v SR, napr. na dodávku spomenutých autobusov.

Spolupracujete aj pri organizovaní misií. Ako vnímate v tejto súvislosti prácu regionálnych komôr na príprave misií a na zintenzívňovaní prihraničnej spolupráce?

- Významným prínosom v rozvoji vzájomnej obchodnej výmeny sú aktívne regionálne komory a ich vzájomná spolupráca. V tomto smere sú aktívne napr. komory v Brne, Zlíne, Přerove a na slovenskej strane v Trenčíne, Žiline, Prešove. Pozitívne sa vyvíja aj prihraničná spolupráca napr. oblasť Záhoria na slovenskej strane a spádové územie Znojmo, Hodonín a Břeclav na českej strane. Aj napriek tomu, že vzájomné vzťahy regionálnych komôr sa rozvíjajú napr. medzi Žilinou a Zlínom, Trenčínom a Přerovom a pod., frekvencia vzťahov a spolupráce nezodpovedá možnostiam regionálnych komôr. Aj v rozvoji prihraničnej spolupráce prostredníctvom regionálnych komôr sú možné rezervy ďalšieho prehĺbenia vzájomných obchodných vzťahov.

Slávka Blazseková