Prvá penzijná - meno je meno

Stanislav Žofčák hovorí, že najlepšie ľudí presvedčila priama skúsenosť s nimi

Jednou z možností, ako si uložiť a aj zhodnotiť peniaze, sú podielové fondy. V akých prípadoch je to najlepšie riešenie, sme sa porozprávali s riaditeľom správcovskej spoločnosti Prvá penzijná, a. s., Stanislavom Žofčákom.

Môžete predstaviť vašu spoločnosť?

- Prvá penzijná ako správcovská spoločnosť spravuje 41 fondov. Z toho 39 je uzavretých a 2 sú otvorené. Momentálne predávame podiely piatich uzavretých podielových fondov a, samozrejme, oboch otvorených. Všetky ostatné fondy sú vo fáze zhodnocovania majetku. Tie fondy, ktorých podielové listy predávame, majú obdobie zhodnocovania stanovené od troch do desať rokov.

Podľa štatistík väčšina ľudí u nás ani netuší, že je aj iná možnosť, ako dať peniaze do bánk. A ak áno, tak skôr vedia o firmách označovaných ako nebankové subjekty, ktoré masívnou reklamou ponúkajú vysoké zhodnotenie úspor.

- Spomínaným firmám sa dosť nešťastne hovorí nebankové subjekty. Pod pojmom nebankové subjekty treba chápať subjekty, ktoré nepodliehajú žiadnemu orgánu štátneho dozoru (napr. ministerstvo financií , Úrad štátneho dozoru nad kapitálovým trhom a pod.). Zabehnuté firmy, medzi ktoré počítame aj nás, nepotrebujú tak masívne inzerovať. Teraz sa sústreďujeme v rámci našej obchodnej siete na to, aby sa klientmi stávali najmä ľudia, ktorí majú aspoň základné informácie o kolektívnom investovaní. Ale je fakt, že ľudia u nás skutočne nie sú informovaní o tejto forme investovania. A ak áno, tak iba v súvislosti s nejakými negatívnymi prejavmi, ktoré sa stanú. Takže, predsa len sme rozhodli robiť informačnú kampaň, či už samostatne alebo v rámci asociácie.

Jedna vec je informovať, iná presvedčiť. Keby ste mali presvedčiť ľudí, aby investovali peniaze do podielových fondov, čo by ste im povedali?

- Vo všeobecnosti môžu získať vyšší výnos, ale s ním ide ruka v ruke aj vyššie riziko. Konkrétny výnos im garantovať nemôžeme. To je hádam jediný rozdiel oproti peňažných ústavom. Ďalšia vec, možno pre klienta menej dôležitá, je tá, že investičná spoločnosť, pokiaľ to nie je nejaký organizačný moloch, je schopná pružnejšie reagovať na trh. Tým, že sa špecializuje na určitú oblasť podnikania, môže v nej dosahovať lepšie výsledky a vyššie výnosy. To sú vari najpodstatnejšie rozdiely. Drvivou väčšinou vonkajších prejavov sú viac-menej marketingovo-reklamné záležitosti. Banka dá klientovi vkladnú knižku, my mu dáme do rúk podielový list. V tom však podstata nie je.

A keby sme z toho prešli priamo na vašu firmu, čím podľa vás oslovujete vašu klientelu?

- Na trhu sme už od roku 1995. Nezaznamenali sme zatiaľ žiadne problémy takého charakteru, ktoré by nejakým spôsobom mohli naštrbiť povesť našej spoločnosti. Začínali sme s uzavretými fondmi. Neskôr, v roku 1996, sme zriadili otvorený podielový fond Bonus. V minulom roku sme zriadili otvorený podielový fond Eurofond. Vo svojej podstate nie sú medzi nimi výrazné rozdiely, ale čo sa týka možnosti nakladania s peniazmi, resp. možnosti preukázania sa tým, že človek vlastní nejaký podielový list, tak sme priniesli vždy niečo nové. Po rokoch máme zaujímavý poznatok. Aj keď ľudia vrátia podielové listy jedného nášho fondu, získané prostriedky zasa vložia do iného nášho fondu, ktorý sa im zdá vhodnejší. A nejdú inam. Našich podielnikov teda asi najviac presviedča ich vlastná skúsenosť s nami. Nie reklama iných subjektov v médiách.

Predsa len je dosť dôležité, aby ľudia o vás vôbec vedeli. Inak volia iba medzi tým, čo poznajú.

- Dá sa povedať, že ľudia sú už na nás zvyknutí. Aj posledný prieskum nás v podstate uspokojil. Pozná nás asi jedna tretina z tých, ktorí boli dopytovaní. Nehovorím teraz o type poznania, či vedeli o čo ide, ale

minimálne ak povedali náš názov „Prvá penzijná“, tak vedeli, že to je nejaká spoločnosť, ktorá je na finančnom trhu, Z tohto hľadiska je to tiež dobrá devíza. Okrem toho, samozrejme, sa snažíme prinášať minimálne raz za rok niečo nové tak, aby to oslovilo ďalšiu časť potenciálnej klientely.

Čo nové teda teraz pripravujete?

- Chystáme sa zasa predstaviť nové produkty. Také, ktoré by už neboli len z oblasti kolektívneho investovania, ale zasahovali by aj do nejakej ďalšej oblasti. Mala by to byť obdoba toho, čo poskytujú poisťovne. Napríklad ponúkajú poistky s tým, že určitá časť vložených peňazí je sporenie, resp. investičná zložka. Radi by sme nejakým spôsobom nadviazali spoluprácu so subjektmi, ktoré by sa v prvej fáze nejakým spôsobom spolupodieľali na predaji produktov a v druhej fáze by sme mali spoločných klientov, ale formy podnikania by boli samostatné, pretože zákon nepripúšťa, aby sme podnikali aj v inej oblasti.

Názov Prvá penzijná evokuje nie investičnú spoločnosť, ale skôr dôchodkové poistenie. Prečo takýto názov?

- Názov vychádzal z toho, že slovo penzia neznamená len dôchodok, ale aj renta či ešte širšie výnos. Ľudia, existujúci i potenciálni klienti, nás poznajú pod týmto názvom a už ho nebudeme meniť. Zvolenie tohto názvu je historický moment, ale meno je meno. Napokon meno i názvy fondov máme zaregistrované a chránené ochrannou známkou.

Vláda si menej požičiava, za menšie úroky, a teda aj v bankách klesli úroky z úverov. Zo štátnych dlhopisov sú tiež nižšie výnosy. V tejto hospodárskej situácii a v značnom útlme na kapitálovom trhu je zrejme ťažké teraz dosahovať vysoké výnosy. Aký dosah to má na kolektívne investovanie?

- Investujeme možno do menej známych slovenských cenných papierov. Ale výsledky interných analýz a informácie, ktoré o nich máme, by viac-menej mali dávať záruku toho, že minimálne sa neznehodnotia. To je jedna časť našich investícií. Druhou časťou sú, samozrejme, ešte stále termínované vklady v bankách. Tam momentálne máme viac ako polovicu majetku, či už v korunách alebo v inej mene. Ďalší krok, na ktorom v súčasnosti pracujeme, sú investície do zahraničných cenných papierov. Je to však spojené s tým, že výnosy nie sú až také veľké, ako by sme radi ponúkli našim klientom. Takže to treba robiť citlivo a postupne, nemôžeme naraz investovať veľké prostriedky. Predpokladám, že v najbližšom čase výnosy nebudú v takej výške, na akú boli naši klienti zvyknutí. Technicky to nie je možné. Ak je podielnik zvyknutý na 15 - 20 percent z posledných päť - šesť rokov, tak teraz v blízkej budúcnosti budú výnosy z investícií dosahovať možno okolo desať percent. Neviem, či to však podielnikov uspokojí. Otázkou je, koľko ponúknu iné subjekty. Rozhodnúť sa v konečnom dôsledku musí klient.

Vzhľadom na to, že tu boli už aj bankroty bánk, istenie vkladov v bankách je tiež vlastne len do určitej miery a aj tu existuje isté riziko. Neprivedie táto skúsenosť viac ľudí k investovaniu do podielových fondov tak, ako je to v zahraničí?

- Určite áno. Kolektívne investovanie je kategória sama osebe, predpokladám, že aj u nás so slušnou budúcnosťou. Musia sa však zlepšiť legislatívne podmienky. Ak nie, bojím sa, že zatiaľ zostane na úrovni,

aká je u nás.

Aká je vaša osobná investičná filozofia?

- Zákon , ktorým sa riadi naša činnosť, je dosť striktný. V zásade nás ani nepustí do akcií, ktoré by niesli privysoké riziko. A za hranice zákona v Prvej penzijnej nechodíme. V každom prípade však isté riziko pri investovaní tu vždy bolo a bude. Ja osobne sa v investovaní riadim tým, že ak by sa aj vyskytli nepriaznivé okolnosti, tak klient by nemal prísť o vložené peniaze. Nanajvýš by nezískal žiadny výnos. Teda preferujem opatrnosť, riziko len v rozumnej miere. Určite nie hazard.