Štatistiky nie sú vždy zrkadlom vzájomného obchodu

Mark Bocchetti: Slovensko je dobré miesto na investície, len vysiela stále slabý signál

Obchodné oddelenie Veľvyslanectva USA v Bratislave predovšetkým aktívne asistuje americkým firmám, ktoré sa snažia na Slovensku nájsť partnera, distributéra, resp. niekedy priamo len spotrebiteľa. Ako však potvrdil v nasledujúcom rozhovore jeho ekonomický tajomník Mark Bocchetti, niektoré firmy sa tu snažia nájsť aj možný výrobok pre americké firmy, k čomu pomáha informačné stredisko na veľvyslanectve. V neposlednom rade ekonomické oddelenie pomáha americkým firmám aj s problémami v oblasti legislatívnej bázy. Podľa neho je Slovensko veľmi dobré miesto na investície, avšak stále nevyslalo taký výrazný signál ako susedné krajiny.

Štatistiky vzájomného obchodu v roku 2000 ukázali značný rast slovenského exportu do USA a naopak pokles importu zo Spojených štátov. V čom vidíte príčiny tohto stavu?

- Hneď na začiatku musím povedať, že všeobecne nedávame až taký veľký dôraz na čísla vzájomného obchodu. Dôvodov je niekoľko. Predovšetkým slovensko-americký obrat je v celosvetovom meradle - s porovnaním napr. Číny, kde obrat dosahuje 60 mld. USD - značne nízky. Okrem toho väčšina firiem aj tak neobchoduje priamo so Slovenskom, ale najmä s EÚ, odkiaľ sem americký tovar prichádza. Aj takýto vzájomný obrat čísla nikdy nezohľadňujú, preto ukazovatele nie sú pre nás presné.

Dobre, ale ako vnímate slovenských exportérov v kontexte konkurencie?

- Mnohí slovenskí exportéri aktívne pracujú na zlepšení exportného trhu. Dokonca si uvedomili aj fakt, že z dlhodobého hľadiska je trh v USA pre nich lukratívny. Samozrejme, vyžaduje to prekonanie prekážok súvisiacich s náročnosťou trhu a všadeprítomnou zahraničnou konkurenciou a domácimi firmami. Napríklad: Kým sa Kinex Bytča, ktorého vlastníci vlastnia aj HTC holding, pevne usadil na americkom trhu, vyžadovalo to veľa, najmä exportovať tovar aspoň takej, ak nie lepšej kvality, ako vyžaduje americký trh.

Ak by sme to teda zobrali z tohto hľadiska, ktoré slovenské tovary majú najväčšiu šancu sa na trhu USA presadiť?

- Myslím, že takmer všetky. Trh v USA je totiž značne otvorený, pričom vládna regulácia dovozu je skutočne nízka, pričom clá sa vyrubujú podľa Harmonizovaného colného sadzobníka. Obmedzenia sú nízke, s výnimkou textilného priemyslu a potravín, kde sú obchodno-technické predpisy dosť striktné a podobne je to aj v prípade dovozu liekov. Napríklad existujú obmedzenia na niektoré druhy poľnohospodárskych výrobkov, a to napríklad slovenský syr či mäso a mäsové výrobky - slovenské klobásy či salámy rovnako potrebujú pred vstupom na americký trh certifikáciu ministerstva poľnohospodárstva USA. Obmedzenia sú aj pri textilných výrobkoch, ktoré už pocítili napríklad firmy vyrábajúce pánske obleky v Trenčíne a vo Svidníku. No a, samozrejme, podobne je to aj v oblasti dovozu ocele a hutníckych výrobkov. V tejto oblasti sú opatrenia vo forme antidumpingového konania.

Akú vážnosť pripisujú americkí investori faktu, že Slovensko sa stalo členom OECD?

- Výhoda členstva je v prísľube väčších a početnejších investícií. A to aj pokiaľ ide o Slovensko. Vysiela tým signál, že trh je stabilný a liberalizovaný. Poviem otvorene, že americké spoločnosti viac ako čísla vzájomného obchodu zaujíma ekonomické prostredie. Whirphool napríklad investoval značné prostriedky do výroby v Poprade, ale v celkových číslach americko-slovenského obchodu sa to neukáže, keďže výrobky budú smerovať na trhy Európy, Ázie či Blízkeho východu.

Aké formy podnikania a investícií preferujú americké spoločnosti?

- Najmä odkúpenie podniku, ako v prípade VSŽ a Sklo Plastu, a investície na zelenej lúke. Len zriedka sú naklonené forme joint ventures, a to v dôsledku toho, že nemajú plnú kontrolu nad podnikom, resp. často je predmetný podnik zadlžený. V poslednom čase však zaznamenávame zvýšenú aktivitu amerických investorov. Nielen v investovaní do výroby, ale aj do služieb. Máme informácie o dvoch amerických spoločnostiach, ktoré by chceli podnikať v oblasti telekomunikácií, siete bezdrôtového prenosu, a už sa uchádzajú o získanie licencie. Ďalšia spoločnosť sa orientuje na investovanie a výroby v oblasti Nového mesta nad Váhom, kde, ak by sa všetko vydarilo, by spoločnosť mohla do štyroch rokov zamestnávať už okolo troch stoviek zamestnancov. S investíciami chce vstúpiť na trh aj jedna stredne veľká elektronická firma.

Ak by ste teda mali zhodnotiť minulý rok, ktorých investorov považujete - okrem U.S. Steel - za strategických, a v prípade amerického exportu, do ktorej oblasti smeroval najviac?

- Pokiaľ ide o investície, popri spomínanom U.S. Steel by som vyzdvihol aj investície John Manfield do Sklo Plastu. Na zelenej lúke bol minulý rok azda najväčší Johnson Controls, s. r. o., pôsobiaci v oblasti automobilového priemyslu, s dvoma prevádzkami v Bratislave a Martine pre Volkswagen. V americkom exporte najväčšiu položku predstavovali vybavenia zariadeniami v priemysle, elektronické, meracie a optické komponenty, ako aj zariadenia pre elektrárne. Ani v prípade exportu však nie je zrejmé, či ide o export tovaru alebo služieb. Napríklad lízing Boeingov 737 pre Air Slovakia nepovažujeme za nákup tovaru, ale služieb v leteckom priemysle. Všeobecne chcem však zdôrazniť jedno, Slovensko je veľmi dobré miesto na investície, dokonca aj s výrobou pre tretie krajiny, avšak stále nevyslalo taký výrazný signál ako susedné krajiny.

Slávka Blazseková