Každé výrobné odvetvie príležitosťou

Očakáva sa lepšia komunikácia Slovákov s čiernohorskými partnermi

Tak Srbsko, ako aj Čierna Hora boli v minulosti dôležitým obchodným partnerom Slovenska. Desaťročie balkánskych vojen tradičnú spoluprácu výrazne poznačilo, no v posledných rokoch znova vznikajú podmienky pre jej úspešný rozvoj. O aktuálnom stave ekonomických vzťahov pre Hd hovorí veľvyslanec SR v Srbsku a Čiernej Hore Miroslav Lajčák.

Pred niekoľkými týždňami sa Juhoslávia pretransformovala na nový štátny zväzok Srbsko a Čierna Hora (SČH). Bude to mať výraznejší vplyv na vzťahy krajiny so Slovenskom?

Ústavnoprávna transformácia Juhoslovanskej zväzovej republiky na štátny zväzok Srbsko a Čierna Hora (SČH) by nemala mať výraznejší dosah na rozvoj bilaterálnych vzťahov, pričom pokiaľ ide o obchodno-hospodársku spoluprácu, domnievam sa, že by sa nová situácia mala na ich dynamike prejaviť skôr pozitívne. Tento predpoklad možno podoprieť nasledovnými argumentmi: Nové ústavné usporiadanie a prerozdelenie kompetencií medzi zväzovou a republikovými úrovňami vytvorí priestor na to, aby sa aj oficiálne orgány Čiernej Hory viac než doposiaľ zapojili do rozhodovania a preberania zodpovednosti na úrovni štátneho zväzku. Rovnako, redukciou kompetencií na zväzovej úrovni sa odstráni doterajšia, často málo prehľadná, duplicita výkonu hlavne finančných a ekonomických funkcií s republikovými úrovňami. Ústavná charta SČH taktiež obsahuje záväzok zosúladiť s ňou republikové ústavy do 6 mesiacov, čo v prípade Srbska, ktoré sa rozhodlo prijať novú ústavu, znamená nájsť odpoveď na široké spektrum otázok, vrátane definovania autonómneho statusu Vojvodiny, v ktorej žije takmer 60-tisíc našich krajanov. V nadchádzajúcom období sa bude SR usilovať o harmonizáciu svojej zahraničnej politiky smerom k Belehradu a Podgorici v duchu novej reality, čo by malo v praxi znamenať najmä intenzifikáciu kontaktov a spolupráce s Čiernou Horou, v ktorej má SR nielen svoje záujmy (účasť v procese privatizácie, cestovný ruch – v r. 2002 tamojšie prímorie navštívilo cca 12.000 slovenských turistov, čo SR zaraďuje na celkovo 4. miesto), ale aj značné rezervy. Pokiaľ ide o zloženie Rady ministrov SČH, pre SR a krajanov je nespornou výhodou, že zostalo zachované (vrátane personálnej kontinuity) Ministerstvo pre ľudské a menšinové práva.

Ako som už naznačil, pozitívny dosah ústavnoprávnych zmien v SČH by sa mal prejaviť hlavne v oblasti bilaterálnej obchodno-hospodárskej spolupráce. Predpokladá sa, že dôjde k posilneniu republikových orgánov v Srbsku a v Čiernej Hore, ale zároveň aj podnikateľského, bankového a finančného prostredia SČH. V každodennej praxi to znamená, že sa vytvoria nové a lepšie kontaktné spojenia podnikateľskému a bankovo-finančnému prostrediu. Pre slovenskú podnikateľskú sféru to na jednej strane otvára dvere pre lepšiu komunikáciu najmä s čiernohorskými partnermi, ktorá doteraz nebola na úrovni zodpovedajúcej objektívnym možnostiam oboch strán. Podobne to prináša aj nový moment vzťahov so srbskými republikovými orgánmi na úrovni ekonomických rezortov, ale i podnikateľského a bankovo-finančného prostredia. Pre slovenskú podnikateľskú sféru sa takto vytvárajú seriózne možnosti účasti v prebiehajúcej privatizácii v SČH, možnosti zapojenia sa do regionálnej spolupráce v rámci balkánskeho priestoru. Naopak, SR môže poskytnúť svoje pozitívne skúsenosti pre srbské i čiernohorské podnikateľské a bankovo-finančné prostredie z prístupových procesov do EÚ, z privatizácie a ekonomickej transformácie. SR môže taktiež využiť z jednej strany svoju dobrú znalosť tunajšieho prostredia, a zo strany druhej svoje pozície v rámci medzinárodných organizácií, o členstvo v ktorých má SČH záujem (napr. WTO, CEFTA, stabilizačný a asociačný proces s EÚ) v obojstranný prospech.

Čím je SČH zaujímavá pre Slovensko z ekonomického hľadiska? V ktorých hospodárskych odvetviach sú najväčšie možnosti spolupráce?

Srbsko aj Čierna Hora patrili a naďalej patria medzi významných obchodno-hospodárskych partnerov SR. Existujú veľké možnosti rozvoja obchodno-hospodárskej spolupráce prakticky vo všetkých výrobných odvetviach. Prioritu má samozrejme energetika, kde už vyše 30 rokov úspešne operujú lovenské energetické strojárne, a.s. Tlmače pri obnove a rekonštrukcii energetického systému. Významné miesto patrí aj MATADOR-u, a.s. Púchov, Nováckym chemickým závodom, a.s. Nováky, Duslu, a.s. Šaľa, tzn. chemickému a petrochemickému priemyslu. Konkrétna spolupráca sa rysuje v dopravnej infraštruktúre pri stavbe, obnove a rekonštrukcii železničnej, cestnej a vodnej dopravnej infraštruktúry. Vplyvom úpadku strojárskej výroby v rámci celého regiónu strednej a východnej Európy obojstranne poklesli dlhodobé výrobno-kooperačné vzťahy pri výrobe dopravných prostriedkov (poľnohospodárske a lesné traktory, kombajny, malá a veľká poľnohospodárska technika, nákladné a osobné automobily, železničné vagóny a podvozky atď.). Veľmi dobre sa darí rozvíjať hospodársku spoluprácu v čiernej metalurgii. Vstupom U.S. Steel Košice, s.r.o. do bývalých VSŽ vytvárajú sa dobré podmienky pre rozšírenie pôsobnosti na trhoch balkánskeho regiónu. Podpisom Dohody o strategickej spolupráci medzi U.S. Steel Košice, s.r.o. a SARTID-om, a.s. Smederevo z 8. marca 2002 sa položili nové základy výrobno-kooperačných vzťahov a možnosti zvýšenia výrobných výkonov, kapacít a odbytu hlavne v pozinkovaných plechoch. Predpokladá to, že sa zvýši kvalita výroby, viac sa bude investovať do výskumu a vývoja a zvýši sa tak konkurencia v rámci európskeho hospodárskeho priestoru najmä spoločnostiam z krajín tradičnej výroby EÚ (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Belgicko a pod). Okrem toho sa musí spomenúť možnosť spolupráce v agropriemysle. Myslí sa tým hlavne tradične Vojvodina a regióny Slovenska. Vojvodina má jednu z najbonitnejších pôd v Európe. Dorábajú sa tu kvalitné obilniny na potravinárske a kŕmne účely, vynikajúca zelenina a ovocie, kvalitné druhy bravčového, hovädzieho, baranieho, jahňacieho a hydinového mäsa. Napriek tomu, že ceny poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov nie sú momentálne konkurencieschopné s výrobcami z EÚ, dosahujú vysokú kvalitatívnu úroveň a sú ekologicky nezávadné. Tento moment môže byť v budúcnosti veľmi rozhodujúci z hľadiska zdravia a výživy obyvateľstva v rámci európskeho hospodárskeho priestoru. Slovinsko sa preto opäť zaujíma o Vojvodinu, lebo kedysi boli najväčšími odberateľmi poľnohospodársko-potravinárskych produktov. Veľkú perspektívu pre dynamickejší rozvoj hospodárskych vzťahov medzi SČH na jednej a Slovenskom na druhej strane bude mať regionálna spolupráca hlavne v oblasti malého a stredného podnikania. Príde doba, kedy sa tieto myšlienky potvrdia. Rozvoj ekonomických vzťahov medzi regiónmi je najdynamickejší, čo potvrdzujú konkrétne príklady z EÚ.

Akú pomoc poskytuje veľvyslanectvo SR v Belehrade slovenským podnikateľom, ktorí sa chcú dostať na trh SČH?

-Veľvyslanectvo SR v SČH v spolupráci s pracoviskom Ministerstva hospodárstva SR v Belehrade venujú rozvoju hospodárskej spolupráce medzi oboma krajinami maximálnu pozornosť. Pomáhajú pri organizácii podnikateľských misií, informujú predstaviteľov slovenskej podnikateľskej sféry o súčasnom hospodárskom vývoji v krajine, o zmenách hospodárskej legislatívy, vypisovaných tendroch a projektoch, na ktorých sa môžu zúčastňovať slovenské firmy. Sprostredkovávajú bilaterálne kontakty na úrovni podnikateľského a bankovo-finančného prostredia. Informujú prostredníctvom SOPK o možnostiach rozvoja regionálnej spolupráce, vytvárania zmiešaných spoločností, až po možnosti vyšších foriem hospodárskej spolupráce v rámci jednotlivých výrobných odvetví.

Jednou z prekážok intenzívnejšej spolupráce medzi krajinami je vízový režim. Najmä Srbi a Čiernohorci sa čoraz ťažšie dostávajú do SR. Plánujú sa v najbližšom období zmeny v tomto smere?

- Vízový režim medzi SR a SČH je realitou, ktorá je podmienená v prvom rade skutočnosťou, že SR sa po vstupe do EÚ stane súčasťou schengenského systému. Aj preto jeho budúcnosť bude závisieť predovšetkým od úspešností rokovaní SČH s EÚ na túto tému. Môžem ubezpečiť, že SR bude v tomto procese konštruktívnym prvkom. Nemôžem však súhlasiť s názorom, že srbskí a čiernohorskí podnikatelia sa dostávajú na Slovensko čoraz ťažšie. Opak je pravdou, nakoľko vízový režim SR voči SČH vykazuje tendenciu postupnej liberalizácie, ktorá má však svoje objektívne limity. SR od 1.8.2001 uplatňuje dohodu o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov lomatických a služobných pasov, a pokiaľ ide o držiteľov cestovných pasov, od 1.6.2002 SR pristúpila k zmene osobitného vízového režimu na štandardný, čo v praxi znamená značné administratívne zjednodušenie a skrátenie lehoty na vydanie víz pre občanov V odôvodnených prípadoch, a to sa týka aj podnikateľov, slovenská strana poskytuje dlhodobé víza do šesť mesiacov. Administratívne úkony spojené s vízovým režimom Veľvyslanectvo SR v Belehrade vykonáva v zmysle príslušného zákona, ale zároveň promptne a ústretovo tak, aby sme cestovanie do SR uľahčovali, nie komplikovali.

Rastislav Boldocký