|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 27.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
Protest či nábor?Keď odborári politizujú Hoci predstavitelia odborov ešte niekoľko dní pred uskutočnením sobotňajšej celoslovenskej protestnej akcie upozorňovali, že míting nebude mať politický charakter, transparenty v rukách účastníkov hovorili o inom. Ľupták do parlamentu, Preč s vládou, ktorá nedáva prácu robotníkom ZRS alebo Nechceli ste Slováci Mečiara - máte tu Bugára a tiež účasť J. Ľuptáka sú toho jasným dôkazom. A tak napriek upozorňovaniu typu nenecháme sa vyprovokovať k žiadnym politickým šarvátkam, budeme dodržiavať nadstraníckosť, niektoré politické subjekty evidentne situáciu zneužili vo svoj prospech. A tak nielen slová viceprezidenta KOZ E. Machynu, ktorý protestnú akciu označil jednoznačne ako odborársku, ale aj samy požiadavky odborárov ustúpili do pozadia. Okrem iného saktorovci žiadajú zabezpečiť rast miezd, riešenie nezamestnanosti a znížiť dane. Míting mal rôzne podoby, len nie tú, pre ktorú ho zvolali, vyznel skôr ako nábor nových členov. Svedčia o tom aj letáky, ktoré sa tu rozdávali - Ak budeš členom, odbory ti môžu pomôcť. Na druhej strane sa oživil výrok V. Mečiara, ktorý na september avizoval prvé nepokoje proti súčasnej vláde. Zaujímavým vstupom bol charakteristický prejav prezidenta KOZ I. Saktora, ktorý si zrejme pod vplyvom miesta konania akcie (Námestie SNP v Bratislave), zaspomínal na zašlé časy - revolúcia spred desiatich rokov priniesla len návrat chudoby na Slovensko alebo za týchto desať rokov sa rozobral náš spoločný majetok. Viac pozorností zo strany médií - ako sami odborárski predáci - si vyslúžila jediná predstaviteľka vlády, ministerka financií B. Schmögnerová (hoci účasť by sa skôr očakávala od ministra práce P. Magvašiho). Na akcii sa vraj zúčastnila preto, aby odborárom položila otázku, prečo neprotestovali už pred dvoma rokmi, keď sa ešte čo-to dalo zachrániť. Jej odvaha bola ocenená spŕškou vulgarizmov od občanov a tiež zákazom od odborárskych lídrov vystúpiť na tribúne. Protestná akcia sa skončila tak, ako sa začala (so 45-minútovým meškaním) - teda fraškou. I. Saktor uložil vláde, aby zasadla s odborármi do 14 dní za rokovací stôl a naplnila ich požiadavky. Aj napriek tomu, že deň predtým s vládou rokovali a dohodli sa na istých ústupkoch. Ako povedal: Ak vláda nie je hluchá, má šancu prežiť, inak jej vyslovíme nedôveru odborárskym bojom až do konca. Ingrid Stránska Katarína Šelestiaková |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |