|
|
||||||||||||||||
| Utorok 28.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Prípravy sú na dlhé lakteNa tričko kapitálovej poddimenzovanosti Zahraničný cestovný ruch vo veľkej miere ovplyvňuje hospodárska politika štátu. WTO 27. september vyhlásila za Svetový deň cestovného ruchu. O hlavných legislatívnych a hospodárskych prekážkach rozvoja cestovného ruchu na Slovensku hovoríme so štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva Petrom Brňom. Návrh zákona o cestovnom ruchu má doriešiť problémy koordinácie jednotlivých zložiek participujúcich na cestovnom ruchu. Ako vidíte možnosti medzirezortnej koordinácie? Ako sa doriešia zložité situácie vzniknuté zo zákona o leteckej preprave, ktorý skomplikoval podnikanie cestovných kancelárií? - Problematika leteckej dopravy je v kompetencii Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, ktoré bolo aj navrhovateľom predmetnej právnej normy. Je teda plne v kompetencii tohto rezortu riešiť aj problémy s tým spojené. Zo strany rezortu hospodárstva môžeme a musíme spolupracovať s týmto gestorským rezortom, ako aj s rezortom vnútra pri novelizácii zodpovedajúcich právnych noriem, predovšetkým v oblasti podnikania. Mám na mysli aj to, že tento problém by sme prípadne riešili aj v rámci možnosti pripravovaného zákona o cestovnom ruchu. Neexistencia zákonnej normy o repatriácii komplikuje prácu poisťovní tak, že spotrebiteľ nie je dostatočne informovaný o svojom nároku. Stalo sa, že ponuku okamžitej repatriácie odmietol a požadoval aj dočerpanie služieb. Aký je Váš prístup k problému, ktorého neriešenie môže poškodiť celkový imidž Slovenska? - V legislatívnom zámere na vypracovanie zákona o cestovnom ruchu uvažujeme o riešení problematiky zabezpečujúcej ochranu zákazníka cestovnej kancelárie, a to v prípade neposkytnutia objednaných a zaplatených služieb, ako aj pri zabezpečení návratu v rámci pasívneho zahraničného cestovného ruchu. Rokovali sme so zainteresovanými poisťovňami, ako aj s cestovnými kanceláriami prakticky počas celej prípravy tejto právnej normy. Viaceré cestovné kancelárie majú s poisťovňami takýto druh zmluvy uzatvorený. V súčasnosti, keď Hospodárska rada vlády SR vo svojich záveroch k legislatívnemu zámeru na vypracovanie zákona o cestovnom ruchu odporučila postupné riešenie problémov obsiahnutých v tomto dokumente, chceme už v prvej etape riešiť práve túto oblasť. Takúto právnu normu chceme predložiť na rokovanie vlády SR do konca toho roka. Aký je Váš pohľad na zriadenie Fondu pre rozvoj cestovného ruchu? - Sekcia cestovného ruchu, odbor medzinárodnej spolupráce na základe podpory a iniciatívy vlády SR z dôvodu reštrukturalizácie a revitalizácie národného hospodárstva vypracovala projekt na vytvorenie Fondu cestovného ruchu. Sekretariát bude podliehať riadiacej jednotke Výboru pre štrukturálne fondy EÚ pri Úrade vlády SR. Priemysel cestovného ruchu potrebuje takýto podporný program a dopyt po podpore bude veľký. Uvažuje sa o poskytnutí 150 grantov pre malých a stredných podnikateľov v cestovnom ruchu. Preto je potrebné presne definovať priority, podpora ktorých je v súlade so zámermi rozvoja cestovného ruchu na Slovensku a kde prínosy podpory prinesú najvýznamnejšie efekty. Fond je navrhnutý tak, aby bol v súlade so zásadami a s legislatívnou EÚ, čo je zabezpečené prostredníctvom projektového manažéra, ktorý je zamestnancom odboru medzinárodnej spolupráce. Fond bude fungovať na národnej úrovni, bude pokrývať celé Slovensko. Sú podľa Vás doteraz podniknuté kroky na podporu podnikania v odbore dostatočné? - Jednou z charakteristických čŕt cestovného ruchu v súčasnosti je jeho kapitálová poddimenzovanosť. Tú sa snažíme riešiť prostredníctvom viacerých opatrení. Konkrétne napríklad prostredníctvom Programu podpory rozvoja cestovného ruchu, systémom podpory malého a stredného podnikania, opatrení v oblasti prílevu kapitálu zo zahraničia. Od 1. júla 1999 je v platnosti novelizácia zákona o DPH, ktorý zvýhodňuje reštauračné stravovanie. Fond cestovného ruchu môže preto predstavovať jeden z ďalších podporných prvkov. Zároveň však by som chcel poopraviť Vašu otázku, že nie je výlučnou úlohou ústredných orgánov vytvárať finančné zdroje pre investičné zámery podnikateľov. Úlohou však je vytvárať podporné mechanizmy na ich tvorbu. Mimochodom, máte takú istotu, že je dostatok kvalitných investičných zámerov v oblasti cestovného ruchu? V priebehu rokov boli zriaďované a Sekciou cestovného ruchu MH SR podporované turistické informačné kancelárie na Slovensku. V zahraničí tieto kancelárie prirodzene spadajú pod turistické združenia. Má vláda zámer podporiť tieto turistické združenia? - Áno, vláda má záujem podporiť rozvoj turisticko-informačných kancelárií. Túto úlohu si osvojila predovšetkým v rámci opatrení na podporu zahraničného obchodu. Reagujúc na túto úlohu navrhujeme preto zahrnúť a vyčleniť v rámci štátneho rozpočtu na budúci rok aj prostriedky na postupné dobudovanie a rozširovanie siete turisticko-informačných kancelárií aj v tých oblastiach Slovenska, ktoré nie sú dostatočne týmito službami pokryté. Rudolfa Vallová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
