Poučenie z minulosti

Ministerstvo pôdohospodárstva SR spracovalo novú koncepciu transformácie štátnych podnikov a vodární a kanalizácií a po medzirezortnom pripomienkovom konaní je pripravené predložiť ju na rokovanie vlády SR. Táto nová koncepcia sa „poučila“ z predchádzajúcich komplikácií a nevyriešených otázok a ku zmenám pristupuje komplexne, rešpektujúc nielen povinnosti a práva územnej samosprávy a občanov, ale aj podmienky technologicko-prevádzkovej funkčnosti vodárenských systémov, efektívnosť a princíp vodárenskej ucelenosti. Oproti predchádzajúcim prístupom je najväčší rozdiel v tom, že do transformácie budú zahrnuté všetky obce, teda aj tie, ktoré sú toho času bez vodovodu a bez kanalizácie. Druhým je fakt, že transformovať sa bude všetok majetok podnikov vodární a kanalizácií. Vodné toky a podzemné vody pritom zostávajú vlastníctvom Slovenskej republiky. O aký majetok ide?
Celkový hmotný investičný majetok podnikov vodární a kanalizácií mal ku koncu roka 1997 hodnotu takmer 36 miliárd korún. Zahŕňajú sa do neho budovy, haly, stavby, stroje, prístroje a zariadenia, dopravné prostriedky, pozemky. Celý tento majetok vrátane pohľadávok a záväzkov by teda postupne, pravdepodobne však do 1. júla budúceho roka prešiel na mestá a obce. Novovzniknuté vodárenské subjekty by v tom čase mali na seba prevziať zodpovednosť za zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, odkanalizovanie a čistenie odpadových vôd. Nové subjekty
Dovtedy je potrebné, samozrejme, vykonať ešte viacero krokov. Po prerokovaní koncepcie transformácie vo vláde SR sa začne pripravovať vznik nových subjektov. Po rozhodnutí vlády o bezodplatnom prevode majetku štátu v správe súčasných podnikov vodární a kanalizácií na nové spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu budú akcie odovzdané akciovým spoločnostiam, ktoré založia mestá a obce. Tým zanikne majetková účasť štátu. Začiatkom roka 2000 by sa mal uskutočniť audit majetku v štátnych podnikoch, potom sa vykoná výpočet akcií a ich odovzdanie obciam. Hodnota jednej akcie sa vypočíta podielom majetku v novovytvorených spoločnostiach podľa počtu obyvateľov bývajúcich na danom území. Počet akcií pre jednotlivé obce sa určí podľa počtu obyvateľov. Jednou z najdôležitejších úloh bude príprava stanov jednotlivých spoločností, pretože budú určovať spôsob prevádzky a rozvoja, formy zvyšovania základného imania či podmienky na vstup domáceho a zahraničného kapitálu. Napriek tomu, že tvorba stanov ostáva základným právom každej vznikajúcej akciovej spoločnosti, Ministerstvo pôdohospodárstva SR by malo do októbra tohto roka pripraviť vzorové stanovy. Pred novými vodárenskými spoločnosťami, ktorých by malo byť minimálne deväť oproti terajším piatim, budú stáť mnohé povinnosti. Najviac vari „postarať“ sa postupne o to, aby sa zvýšil počet obcí s kanalizáciou a vodovodmi. Ku koncu minulého roka bolo z celkového počtu obcí 2871 bez verejného vodovodu 953 obcí, v ktorých žije asi milión obyvateľov, avšak bez verejnej kanalizácie bolo až 2460 obcí s približne 2,5 milióna obyvateľmi. Percento obcí bez kanalizácie je teda veľmi vysoké - až 85 percent. Základné ciele
ZMOS za základné ciele transformácie považuje zlepšenie prevádzkovej efektívnosti vodárenských spoločností, zlepšenie dohľadu a kontroly nad základnými službami, zlepšenie prístupu k investičnému kapitálu a zníženie závislosti od štátu pri kapitálovom financovaní. Najväčšie investičné potreby sú v oblasti odkanalizovania a čistenia odpadových vôd, pričom väčšina týchto systémov je zastaraná. Možno predpokladať, že vo vzťahu k zamýšľanému členstvu v Európskej únii sa tieto problémy ešte zvýraznia a potreby rozšíria. Preto je jediným dlhodobým riešením vytvorenie takých spoločností, ktoré na pokrytie týchto potrieb dokážu pritiahnuť kapitál. Pri transformácii je potrebné zachovať princíp dobrovoľnosti, čiže riešenie by mestám a obciam nemalo byť vnucované. O prevod majetku budú môcť mestá a obce požiadať aj na kolektívnej báze. Prevodom majetku štátnych podnikov vodární a kanalizácií získajú obce majetok veľkého rozsahu, ale zároveň na seba prevezmú prevádzkovanie vodárenských systémov a priame zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou. Občania majú právo na vodu ako na prvok výživy, ale aj právo na zdravé životné prostredie. Pri transformácii vychádzalo ZMOS z toho, že zásobovanie vodou a odvádzanie odpadových vôd je kompetencia, ktorá patrí na miestnu a regionálnu úroveň. Štát má vo vzťahu k nej iné funkcie: stanovovať štandardy, monitorovať využívanie vôd, monitorovať dosahy na životné prostredie, plniť regulačnú, prípadne motivačnú úlohu. Výkon kompetencie je v krajinách Európskej únie v zodpovednosti komunálnej sféry, prípadne sa napĺňa aj za účasti súkromného sektora. Oľga Gáfriková
ZMOS