Clintonovo dedičstvo - plusy a mínusy viceprezidenta USA Vládny tandem viceprezidenta USA Al Goreho s prezidentom Billom Clintonom sa čoraz viac ukazuje nepriaznivým pre Goreho prezidentskú kampaň November 2000. Podľa prieskumu denníka Washington Post a stanice NBC News, Američania sú už unavení Clintonom. Je to na jednej strane prirodzená reakcia po takmer 7 rokoch v úrade, a na strane druhej je to spôsobené škandálmi okolo prezidenta. Osemdesiattri percent z opýtaných budúcich voličov pripúšťa, že by nebolo férové obviňovať z prezidentových chýb Al Goreho. Napriek tomu za posledných 6 mesiacov prudko narástol počet ľudí, čo by chceli nový smer vo vedení krajiny. Dokáže im to Albert Gore splniť? Dokáže presvedčiť ľudí, že je schopný to docieliť? Clintonovo dedičstvo sa stáva ostro sledovaným fenoménom kampane. Gore musí útočiť na dve strany: ukázať skeptickým voličom, že má potrebné schopnosti, ale zároveň obhajovať administratívu, ktorej je ešte stále členom. Ani jedno ani druhé nie je ľahké, aj keď prosperita, ktorá Američanom teraz nechýba, je jednoznačným plusom pre terajšie vedenie v Bielom dome. Al Gore so sedemročným pôsobením u Clintona má oveľa viac skúseností ako hociktorý iný kandidát na prezidenta, čo voliči uznávajú. Aj táto palica má však dva konce. Gore je absolútne v tieni svojho šéfa. Ani nie tak preto, že by bol neschopný, ale v porovnaní s takou politickou šelmou akou Clinton je, má každý problém obstáť. Gore sa preto snaží čím skôr zviditeľniť a odlíšiť od prezidenta. Ako tvrdia jeho poradcovia, Al Gore nekandiduje ako pokračovanie Clintona. Nevedieme kampaň, čo vraví ďalšie štyri roky, tvrdia. Prieskum ďalej ukazuje, že Američania majú vysokú mienku o Clintonovej práci a výsledkoch v rámci ekonomiky. Čo im však najviac prekáža, je škandálmi poznačená serióznosť Bieleho domu. Viceprezident sa stavia práve proti tomuto a často zdôrazňuje, že je typom rodinne založeného muža: je 29 rokov ženatý, má 4 deti a je už starým otcom. Pokiaľ to okolnosti dovoľujú, vždy vystupuje po boku svojej ženy Mary Elizabeth Tipper, ktorá nahodila imidž opaku Hillary. Ľudia neobviňujú Goreho z Clintonových činov, prekáža im však, že nemá imidž silného muža. Takého, čo by sa nebál skritizovať svojho šéfa za to, čo neskôr viedlo k impeachmentu. Clintonovo dedičstvo je určite jedným z dôvodov, prečo prieskumy uvádzajú ako favorita volieb George Busha jr. A to aj napriek tomu, že ho ľudia ešte dobre nepoznajú. Podľa prieskumu chce 7 z 10 ľudí vedieť o ňom viac. V hypotetických voľbách Gore-Bush by 56 percent volilo guvernéra Texasu a iba 37 percent viceprezidenta. Obaja kandidáti sú pre 70 percent voličov morálne a eticky vhodní za prezidenta, ale Bush má navrch čo sa týka udržania ekonomiky, nových myšlienok, efektivity a hlavne zmeny vo Washingtone. Postrachom pre demokratov je fakt, že Bush podľa istých prieskumov boduje tam, kde odjakživa bola domáca pôda pre demokratov: u žien a starších ľudí. Al Gore však nie je človekom, čo by sa tak ľahko vzdal niečoho, čo je na dosah ruky. Hmotné a psychické úsilie, ktoré vynakladá už vyše roka, sa stelesňuje do silnej, strategicky vybudovanej siete podpory vysokopostavených úradníkov a dobre vedenej kampane. Náklady už teraz stúpli do vyše 9-miliónovej hladiny (dvakrát viac než jeho rival Bill Bradley) a to je ešte päť mesiacov do primáriek... Stratégia, ktorú Gore zvolil, je ukázať, že sa veciam rozumie. Je špecifický, podrobný v horúcich otázkach kampane a vždy prichádza s hŕbou myšlienok. Ako viceprezident zaujíma postoj ku všetkému, takže ľudia poznajú jeho agendu oveľa lepšie ako ostatných kandidátov. Tandem s Clintonom môže byť pre Goreho odrazovým mostíkom pri získavaní nominácie v rámci Demokratickej strany, ale tiež aj kameňom na krku pri finálnom súboji s mladším Bushom. Zostáva ešte sledovať, ako Al Gore dokáže využiť triky a politickú šikovnosť, ktorým sa určite u svojho majstra priučil. Valér Zetocha New York
