|
|
||||||||||||||||
| Streda 29.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Jasnejšie pravidlá výrobe teplaCenu tepelnej energie zdražujú vstupné náklady Dodávky tepelnej energie v bytovo-komunálnej sfére z centrálneho zásobovania tvoria 38 percent a celková spotreba tepla na vykurovanie a prípravu teplej úžitkovej vody (TÚV) vrátane individuálnej výstavby predstavuje asi 104 PJ za rok. Na centrálne zásobovanie teplom je napojených 18,5-tisíca objektov, čo predstavuje 753,5-tisíca bytov s celkovou výmerou 39,2 milióna štvorcových metrov vykurovanej plochy. V nich žije 2,2 milióna obyvateľov, čo znamená, že dodávky z centrálnych zdrojov tepla sa týkajú až 44 percent obyvateľstva SR. Vývoj na trhu s teplom vyvoláva obavy z nepredvídateľných situácií, do ktorých sa výrobcovia a odberatelia môžu dostať po naštartovaní nového vykurovacieho obdobia. Pokles spotreby Z hľadiska kategorizácie možno výrobcov pre bytovo-komunálnu sféru rozdeliť do troch skupín. Približne 45 percent tvorí štátna energetika, 38 percent blokové kotolne v majetku miest a obcí a 17 percent priemyselné podniky. Distribučná sieť končiaca sa na vstupe objektu konečného spotrebiteľa je na 90 percent v majetku miest a obcí. Spotreba tepla na vykurovanie a prípravu TÚV závisí od klimatických podmienok a od stupňa racionalizácie výroby, distribúcie a spotreby. Z dostupnej štatistiky, ktorá zahŕňa roky 1993 1997 sa možno dozvedieť, že spotreba tepla sa v uvedenom období znížila z 39,7 na 36,6 PJ, a to na ústredné kúrenie i v príprave TÚV. Úroveň racionalizácie sa pohybuje od čiastkových riešení po systémové a sú zaznamenané aj prípady zanedbávania technického stavu tepelného hospodárstva. Celkovo sa však výsledok racionalizácie v tomto smere prejavil v medziročnom znižovaní spotreby priemerne o 5,5 percenta a možno povedať, že ďalší vývoj je podmienený pokračovaním tohto procesu. Ako najvhodnejšia sa ukázala forma zmluvných energetických výkonov a služieb (EPC), ktorú v posledných rokoch uplatnili v 18 mestách. Do konca roku 1997 mala legislatívnu oporu v cenových výmeroch Ministerstva financií SR, ktoré však boli zrušené. Predpokladá sa, že na skončenie racionalizačného procesu tepelných hospodárstiev je potrebné investovať ešte ďalších 8 10 mld. Sk a tento proces by sa mohol skončiť za 5 7 rokov. Cenové nožnice Najviac sa v posledných rokoch hovorilo o cenách tepla a dotáciách. Podstatou rozporu je roztváranie cenových nožníc medzi cenou určenou pre obyvateľstvo a cenou pre dodávateľov. V hodnotenom období nároky na štátnu dotáciu stúpali najmä preto, že zvyšovanie maximálnej ceny pre obyvateľstvo nekopírovalo nárast maximálnych cien pre dodávateľov. Cena od výrobcov stúpa vzhľadom na zdražovanie paliva a zvyšovania fixných nákladov. V sledovanom období náklady na palivo vzrástli o 15 percent, pričom výrobcovia tepla tlmili dosah vyššou hospodárnosťou a poklesom spotreby paliva. Medziročný nárast cien podľa výrobcov spôsobuje predovšetkým zvyšovanie fixných nákladov a najmä odpisov. Nezanedbateľným faktorom ovplyvňujúcim ceny od dodávateľov bol administratívny zásah zo strany štátu, novela zákona č. 286/1992 Zb., ktorou boli tepelné zariadenia preklasifikované do odpisových tried s kratším časom odpisovania. V roku 1997 existovalo u nás približne tritisíc cien tepla veľkého cenového rozptylu. O rok neskoršie sa počet cien zredukoval v súvislosti so zmenou vecne regulovanej ceny na maximálnu a s povolením priemerovania nákladov u jedného výrobcu, prípadne v regióne. V súčasnosti existuje približne desatina pôvodného počtu cien od 200 do 600 Sk a je predpoklad, že tento rozptyl sa bude ďalej znižovať (nižšie ceny budú stúpať vzhľadom na potrebu investovania), nie je však možné uvažovať o jeho odstránení. Z toho vyplýva, že je vylúčené dopredu presne stanoviť výšku dotácií na príslušný rok, pretože nebude známa cena od dodávateľov a veľkosť spotreby závislej od klimatických podmienok. Z hľadiska nákladov Cena tepelnej energie určená k jednotke za 1 GJ nie je úplne správna. Podľa predsedu predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Ing. Miroslava Obšivaného, na cenu tepelnej energie je potrebné sa pozerať z hľadiska nákladov občana na dodávku tepla za jeden rok. Pre neho je totiž dôležité, koľko za túto službu tovar zaplatí ročne a je rozdiel či 9-tisíc alebo 14-tisíc Sk. Cena za 1 GJ mu nehovorí nič. Jeho ročné náklady na vykurovanie a TÚV môžu byť pri cene 350 Sk/GJ nižšie ako pri cene 280 Sk/GJ, a to z hľadiska úspor, racionalizačných opatrení a podobne. Druhým vážnym argumentom je, že fixne určená cena za 1 GJ nezohľadňuje napríklad dennostupne, t. j. objektívne klimatické podmienky a neumožňuje premietnuť úspory, racionalizáciu výrobcu, dodávateľa. Odborníci preto hľadajú spôsob takzvanej vecne usmerňovanej ceny, ale s príslušne určenými jednotlivými položkami tejto ceny (fixné náklady, variabilné náklady) a chcú to predložiť na rokovaniach na Ministerstve financií SR. Nesystémové kroky Slovenský zväz výrobcov tepla analyzoval vznik a vývoj krízy na trhu s teplom pre obyvateľstvo. V hodnotení okrem iného uvádza, že nesystémové kroky prijaté MF SR za predchádzajúce dva roky a prvý štvrťrok 1999 v oblasti financovania trhu s teplom pre obyvateľstvo priniesli ekonomický a právny chaos. Výhrady možno zhrnúť do nasledujúcich bodov: - Oneskoreným vydávaním rozhodnutí o cenotvorbe mešká v príslušných rokoch stanovovanie maximálnych cien pre výrobcov a pre domácnosť. - Vzhľadom na nejasnosť cien a výšku štátnej dotácie sa narušili právne vzťahy medzi dodávateľmi a priamymi odberateľmi tepla pre obyvateľstvo. Do konca roku 1997, keď platila vecne usmerňovaná cena tepelnej energie, boli zmluvy na jej odber medzi zúčastnenými stranami uzavreté. Na základe zmien od 1. januára 1998 priami odberatelia tepla pre obyvateľstvo zásadne odmietajú uzatvárať zmluvy na dodávky tepelnej energie najmä vzhľadom na skutočnosť, že rozdiel medzi maximálnou cenou pre domácnosť a maximálnou cenou pre výrobcu nevykrýva v plnom rozsahu štátna dotácia. Tým dochádza k situácii, že je porušovaný zákon č. 70/1998 Zb., ktorý definuje niektoré právne súvislosti s uzatváraním zmlúv a ich obsah. Keď zmluvy nie sú uzavreté, podľa tohto zákona ide o neoprávnený odber. V takom prípade môže dodávateľ tepelnej energie obmedziť, prípadne prerušiť dodávku tepla, čo sa v podstate začína aplikovať. - Čiastočnými úhradami odberateľov a nedostatočnou a oneskorenou úhradou štátnej dotácie sa kolaps výrobcov tepla prehlbuje a dlh sa prenáša na dodávateľov primárnych energií. Výsledkom je prerušovanie ich dodávok. Prieskum ukázal, že u 42 dodávateľov tepla predstavoval ku koncu prvého štvrťroka tento dlh asi 600 mil. Sk. Samostatnou kapitolou, ktorá túto situáciu len zhoršuje, je zlá finančná disciplína orgánov a organizácií štátnej správy v platbách za dodávky tepla pre školstvo a zdravotníctvo. Výrobcovia tepla a TÚV na základe doterajších skúseností preto nevylučujú možnosť ohrozenia dodávok už na začiatku vykurovacej sezóny a konečný používateľ, občan, sa podľa nich stane rukojemníkom v riešení zložitých ekonomicko-právnych vzťahov. Sami so sebou Slovenská energetická agentúra v analýze dôsledkov a návrhu súčasného prostredia na trhu s teplom uvádza, že plošné krátenie a rozdeľovanie dotácií ukrátilo najmä tých, ktorí zabezpečovali racionalizačné opatrenia a znížili spotrebu tepla. Z hľadiska vytvárania rovnakých trhových podmienok je prvou deformáciou skutočnosť, že teplo na vykurovanie a prípravu TÚV vyrábajú a rozvádzajú operátori sústavy tepelných zariadení, ktorí sú zároveň aj správcami obytných budov. Zjednodušene vyjadrené obchodujú sami so sebou. Okrem toho teplo predávajú aj ďalším odberateľom, čím vzniklo nerovnovážne postavenie účastníkov trhu s teplom. V časti, ktorá sa rovná asi polovici trhu, nie je dodávateľ oddelený od odberateľa, pričom dodávateľ je zároveň poberateľom dotácie. Pritom však všetci odberatelia sú rovnako štátom regulovaní. K deformácii podľa tejto analýzy došlo pri prechode vlastníctva štátu do majetku obcí v období ešte nepoznaného trhového prostredia. Vo vyspelých krajinách, na rozdiel od nášho trhového prostredia, výrobca tepla dodáva a rozpočítava teplo priamo konečným spotrebiteľom. V týchto krajinách sú dodávatelia motivovaní aj na zefektívňovaní prevádzky sústav tepelných zariadení. Finančný prínos z dosiahnutia úspor tepla a efektívnej prevádzky sústavy vzniká u dodávateľa znížením potreby nákupu vstupov do procesu výroby tepla a znížením prevádzkových nákladov. (Pokračovanie) Vincent Kňazovický |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
