|
|
||||||||||||||||
| Streda 29.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ani na jednoduchú reprodukciuStratovosť poľnohospodárskej výroby pretrváva Poľnohospodárske podniky za prvý polrok 1999 síce znížili stratu o 32 % (681 mil. Sk), ale boli naďalej vysoko stratové a objem straty dosiahol spolu 1 448 mil. Sk, pričom boli stratové všetky právne formy podnikania. Hospodárenie so ziskom skončilo len 32,53 % podnikov. Najvyššie percento ziskových podnikov dosiahli obchodné spoločnosti (41,49 %), ktoré v tomto podiele ostali takmer na úrovni identického obdobia. Je potrebné poznamenať, že ziskovosť obchodných spoločností, vzniknutých privatizáciou štátnych majetkov, bola do značnej miery pozitívne ovplyvnená opravnými položkami k nadobudnutému majetku (rozdielom medzi kúpnou a účtovnou cenou hmotného investičného majetku), započítanými pätnástinou do prevádzkových výnosov. Hra cien Zníženie straty sa prejavilo nárastom ziskových (23,31 %) a poklesom stratových podnikov (13,98 %). Počet ziskových podnikov najviac zvýšili poľnohospodárske družstvá (36,20 %), ktoré aj najvýraznejšie znížili stratu (22,7 %). Objem zisku, vytvorený ziskovými podnikmi (852 mil. Sk), nestačil na vykompenzovanie straty vytvorenej stratovými podnikmi (2,3 mld. Sk). Poklesom straty sa zlepšila aj nákladová rentabilita poľnohospodárstva z mínus 7,52 % na mínus 5,5 %, ale jej dlhodobá záporná úroveň negatívne ovplyvňuje vývoj intenzitných a reprodukčných parametrov výroby. K zníženiu celkovej stratovosti poľnohospodárstva prispel rýchlejší pokles nákladov (7,04 %) ako výnosov (5,02 %), čím sa znížila aj nákladová náročnosť výnosov zo 108 Sk na 106 Sk. Výnosy nestačili na úhradu nákladov, čo bolo spôsobené pokračujúcimi tendenciami v roztváraní cenových nožníc medzi vstupmi do poľnohospodárstva a poľnohospodárskymi výrobkami. Kým ceny vstupov zaznamenali nárast (2,5 %), ceny poľnohospodárskych výrobkov klesli (2 %). Napriek pozitívnej tendencii znižovania straty takmer väčšina ukazovateľov mala degresívny charakter, čo svedčí o skutočnosti, že poľnohospodárstvo zaznamenalo útlm výroby. Podniky pokračovali v obmedzovaní výrobných činností a objem ich produkcie sa znížil o 1,7 mld. Sk (8,68 %). Toto bolo výraznejšie najmä v poľnohospodárskych družstvách, ktoré zredukovali produkciu takmer o 1,2 mld. Sk. Pokles výroby ovplyvnil aj tvorbu pridanej hodnoty. Pridanú hodnotu (4,6 mld. Sk) vytvorili na 64,74 % poľnohospodárske družstvá, ktoré dosiahli aj najvyšší podiel pridanej hodnoty na výrobe (28,23 %). Pokles tvorby pridanej hodnoty (8,99 %) svedčí o nestabilnej materiálno-technickej základni, ako aj pretrvávajúcej cenovej disproporcii medzi cenami vstupov a poľnohospodárskych výrobkov. Vplyv majetku Z vývoja hodnoty hmotného a nehmotného investičného majetku, ktorý zaznamenal najvýraznejšie zníženie zo všetkých ukazovateľov, a to až o 6 275 mil. Sk, možno dedukovať, že výpadok z poklesu výroby bol čiastočne kompenzovaný predajom majetku, čo ovplyvnilo aj zníženie straty. Úbytok majetku môže byť spôsobený jeho postupným vyraďovaním, odpredajom , či exekúciou), likvidáciou v dôsledku obmedzovania výrob, prípadne bezodplatným prevodom a tiež v dôsledku škôd. Každoročný pokles majetku je tiež dôkazom jeho nedostatočnej obnovy a prehlbujúcej sa opotrebovanosti, dosahujúcej až 46,77 %. Opotrebovanosť majetku bola výraznejšia v poľnohospodárskych družstvách (48,83 %) ako v obchodných spoločnostiach (41,03 %). Napriek klesajúcim tendenciám väčšiny ukazovateľov finančný majetok, teda disponibilné peniaze na účtoch v bankách, mierne vzrástol (3,13 %). Jeho objem (1,9 mld. Sk) nebol dostatočný o čom svedčí aj znížená investičná aktivita a pokles obstaraných investícií (26,25 %). Do budov sa investovalo o 30,57 % a do strojov o 48,42 % menej ako v porovnateľnom období. Mierny nárast zaznamenali len investície do základného stáda a záprahových zvierat (3,12 %), ktoré dosiahli aj najvyšší podiel (47,81 %) na celkových obstaraných investíciách. Investičná aktivita bola obmedzená nielen nedostatkom vlastných zdrojov, ale aj cudzích, predovšetkým z bankovej sféry. Úvery neletia Bankové úvery a výpomoci zaznamenali 23,81-percentný pokles a dosiahli objem 8,3 mld. Sk, čo bolo o 2,6 mld. Sk menej ako v prvom polroku 1998. Pokles úverovej zaťaženosti sa dosiahol splatením časti úverov, ale najmä nižším objemom novoposkytnutých úverov z komerčných bánk. Financovanie poľnohospodárskej výroby úvermi zo strany bánk bolo znížené v dôsledku obáv bánk o návratnosť úverov. Pretrvávajúca platobná neschopnosť, značná stratovosť väčšiny podnikov a nesplácanie úverov pomohli k zníženiu bonity podnikov, a tým k obmedzeniu dosiahnutia možností na poskytnutie nových úverov. Okrem týchto odvetvových príčin to bol všeobecný nedostatok peňazí v národnej ekonomike, a tým aj v bankovej sfére, čo v súčinnosti s nárokmi bánk na ekonomickú bonitu podnikov nevytvára predpoklady na pokrytie úverovej potreby poľnohospodárstva. Nezanedbateľná je aj skutočnosť, že príčinou poklesu môže byť aj znížený záujem z podnikovej sféry o bankové úvery, pretože ďalšie zadlžovanie úvermi je pre podniky, pri dosahujúcej rentabilite, ekonomicky značne náročné. Výrazným problémom bol aj vysoký stav zásob (18,7 mld. Sk), dosahujúci až 75,12-percentný podiel na výnosoch. Tento bol výraznejší v poľnohospodárskych družstvách (85,78 %) oproti obchodným spoločnostiam (57,08 %). Objem zásob (18,7 mld. Sk) prevýšil objem produkcie (10,53 %). Pretože ide o údaje za prvý polrok, je predpoklad, že po vytvorení podmienok odbytu (skladiskové listy, ŠFTR, dotácie) dôjde k ich poklesu aj keď určitý objem zásob je, vzhľadom na charakter výrobného procesu (sezónnosť) v poľnohospodárstve, nevyhnutný k chodu hospodárskej činnosti podnikov. Sezónnosť v poľnohospodárskych podnikoch sa prejavila v ukazovateľoch obratovosti. Ide predovšetkým o ukazovateľ doby obratu zásob, ktorý vykázal vysoké hodnoty. Dedičstvo dlhov Nízky objem finančného majetku, čiže nedostatok hotovostných priebežných finančných zdrojov, spôsobil neuhrádzanie záväzkov. Aj keď sa celkové záväzky znížili takmer o 2,4 mld. Sk (8,46 %) ich objem (26,2 mld. Sk) bol 2,33-násobne vyšší ako objem pohľadávok (11,2 mld. Sk). Mierny pokles nastal v záväzkoch po lehote splatnosti (5,32 %), ale tieto o 41,36 % prevýšili pohľadávky po lehote splatnosti, čiže na 100 Sk pohľadávok po lehote splatnosti pripadalo 141 Sk záväzkov po lehote splatnosti. Aj napriek pozitívnej tendencii poklesu celkových záväzkov ako aj záväzkov po lehote splatnosti, poľnohospodárstvo sa nepretržite nachádza v prvotnej platobnej neschopnosti a lehota splácania záväzkov prevyšuje obdobie jedného roka. Vysoký objem celkových záväzkov zotrváva aj z dôvodov zdĺhavého vyrovnania majetkových náležitostí v zmysle zákona č. 42/1992 Zb., ako aj administratívnych problémov registrácie družstevných podielnických listov v Stredisku cenných papierov, hoci časť družstiev má už vo vlastnom imaní kapitálový fond podielnických účastín, ktoré boli účtovne evidované v záväzkoch. Tomuto nasvedčuje aj skutočnosť, že hodnota vlastného imania nezaznamenala nárast, ako by to prináležalo z navýšenia kapitálových fondov, ale pokles (3 %). Menej úspešné sa prejavilo aj vymáhanie pohľadávok po lehote splatnosti zo strany poľnohospodárskych podnikov k odberateľom, čo potvrdila aj tendencia pomalšieho poklesu pohľadávok po lehote splatnosti (0,32 %) v porovnaní so záväzkami po lehote splatnosti (5,32 %). Predražená Nitra Ekonomicko-finančná situácia z krajského pohľadu bola značne rozdielna. Stratu znížili všetky kraje okrem Trnavského, kde došlo k jej prehĺbeniu (25 %). Najvýraznejší objem straty, až 30 % znížili podniky Banskobystrického kraja (203 mil. Sk). Pozoruhodné je, že iba jeden kraj (Žilinský) dosiahol zisk. Najvyššiu stratu na podnik vytvorili v Nitrianskom kraji. Z toho možno dedukovať, že príčiny vysokej stratovosti boli nielen v prírodných a ekonomických podmienkach, ale aj v rezervách manažmentov, čo potvrdzuje, že na každý podnik okrem všeobecných príčin pôsobili aj subjektívne vplyvy. Úroveň vynaložených nákladov na 100 Sk výnosov potvrdzuje, že najdrahšie vyrábali podniky v Nitrianskom (110 Sk) a v Košickom kraji (109 Sk) a najlacnejšie v Bratislavskom (100 Sk) a Žilinskom (100 Sk) kraji. Podniky produkčnejších krajov vytvorili v prepočte na podnik dvoj- až trojnásobne vyššiu pridanú hodnotu v porovnaní s podnikmi menej produkčných oblastí. Najvyššiu pridanú hodnotu na podnik vytvorili podniky Bratislavského kraja a najnižšiu podniky Prešovského a Košického kraja. Rozhodujúcim problémom vývoja a úrovne hospodárskeho výsledku poľnohospodárstva, ktorý sa týkal všetkých krajov, aj tých najproduktívnejších je, že v dôsledku dlhodobého roztvárania nožníc v neprospech poľnohospodárstva, poklesu reálnej hodnoty dotačnej podpory a vysokou cenou úverov nedokázali zabezpečiť zdroje ani na jednoduchú reprodukciu, čo negatívne ovplyvňuje stabilitu Ing. Zuzana Chrastinová VÚEPP Bratislava |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
