Utícha eufória z Paktu stability

Na sarajevskom summite Paktu stability už nezabudol dodať, že „krajiny Balkánu nesú zodpovednosť za urýchlenie ekonomických reforiem a zlepšenie investičného prostredia“ a že „najväčší podiel na obnove regiónu by mali niesť krajiny Eړ. Dnes na túto tému hovorí len sporadicky. Svet má iné problémy. Nefunkčnosť
Rozprávať však začínajú v balkánskych krajinách. Ich slovám však chýba pôvodné Clintonovo nadšenie. „Skepsa bulharskej vlády vzhľadom na skutočnú realizáciu Paktu stability rastie. Ak rýchlo nenastane nový vývoj, skepsa sa zmení v sklamanie,“ vyhlásil prednedávnom bulharský premiér Ivan Kostov na stretnutí s macedónskym náprotivkom Ljupčom Georijevskim. „Obe naše krajiny majú niekoľko spoločných projektov, ktoré majú byť realizované v rámci paktu. Problém je v tom, že Pakt stability ešte nefunguje. Zatiaľ nie sú žiadne výsledky,“ doplnil ho Georgijevski. Pred minulotýždňovým stretnutím s nemeckým kancelárom Gerhardom Shröderom sa posťažoval aj rumunský prezident Emil Constantinescu: „Rumunsko utrpelo škody 800 mil. USD. Zo západu sme zatiaľ nedostali adekvátnu náhradu.“ Skepsu k západnej pomoci cítiť aj v Záhrebe. Zvýraznili ju najmä ťahanice medzi Chorvátskom a tribunálom pre vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii okolo vydávania obvinených Chorvátov a usvedčujúcich dokumentov. Čoraz častejšie sa v Chorvátsku objavujú špekulácie, že haagsky tribunál je iba prostriedkom na presadenie ekonomických záujmov západných krajín (častým argumentom je, že spor so súdom prichádza v čase privatizácie jadranských hotelov). Takáto atmosféra iba podporuje podozrenia, že pomoc na obnovu bude skôr symbolická. Zrejme najironickejšia zo všetkých je však sťažnosť zo Sarajeva. Údajne na organizácii summitu Paktu stability mesto prerobilo milióny mariek. Dunaj
Hádam najlepším príkladom prepojenosti záujmov a pomoci je blokáda Dunaja. Vodná doprava na druhej najväčšej európskej rieke je zastavená od jari, keď lietadlá aliancie zbombardovali tri novosadské mosty. Podľa Dunajskej komisie, ktorá sídli v Budapešti, bude odstránenie ruín troch mostov blokujúcich rieku v Novom Sade trvať štyri mesiace a stáť 40 miliónov EUR. Na vybudovanie dočasných mostov bude potrebných ďalších 10 miliónov EUR. A napokon, vystavanie nových mostov za 63 miliónov EUR zaberie štyri roky. Hoci nejde o závratné sumy, vyčistenie Dunaja je stále v nedohľadne - z politických a ekonomických dôvodov. Juhoslávia nedovolí nikomu, aby odstránil betón a železo z rieky, kým sa európske krajiny nezaviažu, že vystavajú aj mosty. Brusel zasa považuje vystavanie mostov za ekonomickú pomoc a známe je ich stanovisko, že pokiaľ je Miloševičov režim pri moci, Srbsko má nároky výlučne na humanitárnu pomoc. Východisko zo začarovaného kruhu by sa však zrejme hľadalo ľahšie, ak by blokáda výraznejšie ovplyvňovala ekonomiku západných krajín. „Ak by šlo o Rýn, nastala by celkom iná situácia,“ tvrdí pre Wall Street Journal Europe politický analytik v Sarajeve James Lyon. Noviny ďalej uvádzajú, že Dunaj nie je až tak dôležitý pre obchod v Európskej únii. V roku 1987 dosahoval náklad prepravený po Dunaji vrchol, avšak už vtedy išlo len o tretinu nákladu prepraveného po Rýne. V dôsledku balkánskej krízy sa tento pomer ešte zvýraznil v neprospech Dunaja. Nemecké a rakúske riečne nákladné spoločnosti preto ešte dávno pred začiatkom bombardovania JZR presunuli väčšinu svojich trás na západ. Niektoré výrobné spoločnosti majú väčšie problémy, no vynachádzajú sa. Napríklad rakúska Voest Alpine Stahl, ktorá asi polovicu železa dováža z Ukrajiny, po zrúcaní novosadských mostov prepravuje túto surovinu vlakom do Bratislavy alebo Budapešti a odtiaľ Dunajom do Linzu.

Krajiny na dolnom Dunaji sú na tom podstatne horšie. Bulharsko odhaduje škody od marca tohto roka na 100 miliónov amerických dolárov, Ukrajina na 70 miliónov a Rumunsko na 80 miliónov. Aj pred začiatkom konfliktu tieto štáty bojovali s ekonomickou krízou , ako aj kvótami a clami EÚ. Po tom, čo zdražel transport v dôsledku bombardovania NATO, bulharský, rumunský a ukrajinský tovar sa cenovo stáva nekonkurencieschopný na európskych trhoch.

Bulharské lode sú pritom už od marca odstavené v Maďarsku a nemôžu sa dostať na miesto určenia. Juhoslávia im, podobne ako aj rumunským a ukrajinským, odmieta poskytnúť na dopravu kanál, ktorým sa dá obísť Nový Sad. Hlavný dôvod: spolupracovali s agresormi. Nezostáva im nič, iba čakať. Na zmenu režimu v Belehrade alebo na zmenu politiky EÚ. Spolu s vodou Dunaji im však cez ruky pretekajú milióny dolárov. Perspektívy
Treba povedať, že v týchto dňoch zasadali prvé pracovné skupiny Paktu stability. Na budúci rok sú naplánované aj väčšie schôdzky. Bude preto zaujímavé sledovať, aké konkrétne výsledky prinesú. Zaujímavé to bude aj pre nás na Slovensku. Asi 40 domácich podnikateľských subjektov nahlásilo škody spôsobené vojnovým konfliktom v Juhoslávii. Spolu sa ich straty pohybujú okolo 1,16 miliardy slovenských korún. Straty im vznikli v súvislosti s ropným embargom uvaleným na JZR zo strany EÚ a zákazom exportu tovarov, služieb, technológií a zariadení umožňujúcich vláde JZR viesť politiku vnútorných represií. Samozrejme, celkové škody pre slovenské hospodárstvo budú ešte väčšie. Podľa Ministerstva hospodárstva SR sa najreálnejšou možnosťou kompenzácie strát ukazuje zapojenie slovenských subjektov do obnovy Kosova a balkánskej oblasti vôbec. Ak však Pakt stability nesplní očakávania, kompenzácie zostanú niekde vo hviezdach.