|
|
||||||||||||||||
| Streda 29.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Tak zle, ako sa len dáBombardovanie prestalo, neistota zostala Ozbrojený konflikt v Kosove bude stáť Juhosláviu takmer 40 miliárd libier, resp. 65 miliárd amerických dolárov a posunie krajinu vo vývoji späť o niekoľko desaťročí, konštatuje správa ekonómov z britskej asociácie Economic Intelligence Unit . HDP Juhoslávie tento rok v dôsledku vojny klesne o 40 percent a bude pokračovať v zostupnom trende do takej miery, že jeho hodnota bude trvale oveľa nižšia ako bola pred 10 rokmi. JZR sa zároveň stane najchudobnejšou krajinou Európy a svojou hodnotou HDP bude hlboko pod súčasnou úrovňou Albánska, ktoré bolo až do dnešných dní najchudobnejšou krajinou starého kontinentu, píše sa ďalej v správe. Prehnaný pesimizmus? Zrejme áno. Je možné, že v jednotlivých makroekonomických ukazovateľoch Juhoslávia klesne až na úplné európske dno, je však málo pravdepodobné, že sa tu v najbližších rokoch bude žiť horšie ako v Albánsku. Príjmy a úspory Juhoslovanov sa síce každým dňom redukujú, no historický náskok, ktorý majú pred Albáncami v kategóriách, akými je napríklad kvalita bývania či spôsob života, je stále výrazný. Ekologické škody No pre priemerného Srba takéto porovnávania nemôžu byť nijakou útechou. V súčasnosti je v Juhoslávii bez práce okolo 2 miliónov ľudí, pričom asi pol milióna z nich je na platenej dovolenke. Ďalším stotisícom výplaty meškajú celé mesiace. Zamestnaní, ako aj nezamestnaní pritom tušia, že vzduch, ktorý dýchajú a voda, ktorú pijú, nie sú práve najčistejšie. Hovorím tušia, lebo celá záležitosť je stále zahalená rúškom tajomstva. Úrady v Belehrade tvrdia, že znečistenie nepresahuje povolené hranice. Medzinárodné organizácie naopak volajú na poplach. Juhoslávia bude čeliť ekologickej katastrofe v súvislosti s leteckými útokmi NATO, ak sa neprijmú naliehavé opatrenia v najviac postihnutých oblastiach, uviedli predstavitelia medzinárodnej humanitárnej organizácie Focus. Tím ruských, rakúskych, gréckych a švajčiarskych odborníkov navštívil v júli Juhosláviu a vykonal chemickú a rádiologickú analýzu v mestách, ktoré počas bombardovania utrpeli najviac škôd. V predbežnej správe medzinárodných expertov sa uvádza, že najvážnejšie ekologické následky malo bombardovanie priemyselného komplexu v Pančeve, ropnej rafinérie v Novom Sade, palivových skladov v Smedereve a Prištine a transformačných staníc v mestách Niš a Bor. Únik toxických a karcinogénnych látok predstavuje vážne ekologické nebezpečenstvo. Prenikanie škodlivých látok a umelých hnojív do pôdy a vodných nádrží spôsobilo znečistenie okolitých miest, dedín a riek vrátane Dunaja. To by mohlo viesť k narušeniu ekologickej rovnováhy v oblasti a k mutácii rastlín a živočíchov. Výsledky ďalšieho výskumu, ktorý v JZR robil nezávislý tím expertov OSN, by mali byť zverejnené začiatkom októbra. Jeho čiastkové informácie pritom pripúšťajú negatívny dosah bombardovania na životné prostredie, no odmietajú katastrofické scenáre. Všetky správy o znečistení však zatiaľ treba brať s rezervou, keďže výrazne ovplyvňujú každodenné politické dianie. Úradný Belehrad tak zrejme nechce odhaliť celú pravdu v obavách pred panikou a nepokojmi. Na druhej strane ani krajinám NATO by nevyhovovalo odhalenie, povedzme, že v Kosove, kde sú rozmiestnené desaťtisíce vojakov krajín aliancie, je zvýšená radiácia. Zima a tma No občania Juhoslávie sa skôr starajú o každodenné problémy. Benzínu je nedostatok už teraz. Odhady zasa hovoria, že aj v prípade ideálnej priazne počasia, tejto zimy budú nevyhnutné výrazné reštrikcie elektrického prúdu. Ako uvádza belehradský týždenník Nin, pri využití všetkých kapacít bude Srbsku do marca chýbať asi 1 480 miliárd kilowatthodín elektrickej energie. Noviny dodávajú, že nedostatok sa zrejme nebude dať nahradiť dovozom, keďže srbské elektrárne (EPS) nemajú finančné prostriedky na import. Ďalšou možnosťou je požičať si elektrickú energiu počas zimy s tým, že by ju EPS vracal počas nasledujúceho leta. Odborníci však upozorňujú, že aj v takejto kombinácii Srbsko v lete bude schopné vrátiť len okolo 500 miliónov kilowattov. Ruka v ruke s ekonomickými prichádzajú aj politické neistoty. Brusel a Washington po skončení bombardovania postavili pred občanov JZR jasnú rovnicu. Buď sa zbavíte režimu prezidenta Slobodana Miloševiča, alebo vás čaká ešte väčšia izolácia a bieda. Keď sa ho zbavíte, zapojíme vás do síce nekonkrétneho, ale pekne znejúceho Paktu stability pre Balkán. V takejto situácii sa rozhádaná opozícia snaží o zrušenie Miloševiča no účasť v protestoch je, aspoň zatiaľ, pre ňu sklamaním. S oslabením medzinárodného postavenia Belehradu sú však čoraz výraznejšie separatistické a odstredivé tendencie v štáte. Menšia federálna jednotka Čierna Hora hrozí samostatnosťou, vojvodinskí Maďari a sandžackí moslimovia žiadajú autonómiu. Kosovo je minulosťou, čo príde zajtra? |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
