Hra na multietnické Kosovo

Ibaže štyri mesiace po skončení bombardovanie JZR na Kosove nebadať ani „d“ z demokracie. Čísla sú neúprosné. Z provincie podľa zdrojov UNCHCR odišlo okolo 120-tisíc Srbov, belehradské zdroje uvádzajú ešte vyšší počet. Niekoľko stovák ich prišlo o život, ďalšie stovky Srbov uniesli extrémistickí Albánci. Horia pravoslávne kláštory. „Nemôžeme ku každému Srbovi postaviť vojaka,“ tvrdí veliteľ mierových síl KFOR Michael Jackson. A má sčasti pravdu. Medzinárodné jednotky po príchode do Kosova ovládli väčšie mestá a komunikácie. Ostatné časti provincie doteraz kontrolovala práve UCK. Lepšie povedané jej jednotlivé frakcie, na ktoré má Thaqi často len obmedzený vplyv. A UCK vládne po svojom. Môže si to dovoliť. „Nezabudnite, nás podporil celý svet,“ hovorí Thaqi. A celý svet si jednoducho nesmie pripustiť omyl. Pred verejnosťou ani pred históriou. Hra na budovanie demokratického a multietnického Kosova musí pokračovať. A UCK v nej prischla úloha síce neposlušného, ale sympatického chlapca. Rola huncúta, ktorému sa všeličo toleruje, lebo mal ťažké detstvo. Kouchner a Srbi
„Pre Srbov sú otvorené nielen dvere a kreslá, ale aj naše srdcia,“ uviedol šéf správy OSN v Kosove Bernard Kouchner po tom, čo sa srbskí predstavitelia stiahli z Kosovskej dočasnej rady. Emotívnymi slovami tak odbil oprávnené sťažnosti Srbov, že transformácia UCK v Kosovský ochranný zbor je až príliš voľné interpretovanie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č.1244, v ktorej je jasne zakotvená úplná demilitarizácia UCK. Nikto pritom nepochybuje, že 10-tisíc kusov zbraní, ktoré UCK odovzdala v rámci dohody o odzbrojení, vôbec nepredstavuje všetok jej arzenál. Ďalší bod spomínanej rezolúcie OSN zasa predvída návrat časti juhoslovanských jednotiek do Kosova. Na otázky z Belehradu, kedy sa začne realizácia tejto časti mierovej dohody, predstavitelia medzinárodného spoločenstva v provincii už odpovedajú pragmatickejšie: „Ešte nenastal vhodný čas.“ Samozrejme, niekedy je lepšie prižmúriť oči a prispôsobiť sa situácii v teréne, ako riskovať prepuknutie násilia vo väčších rozmeroch. No v takomto prípade by sa mali vážnejšie brať návrhy kosovských Srbov na kantonizáciu Kosova. Ide totiž o vyslovene pragmatické uvažovanie: V danom momente Srbi a Albánci zrejme nie sú schopní žiť spolu, takže treba opustiť myšlienku multietnického Kosova a umožniť Srbom, aby v provincii žili aspoň izolovaní vo vlastných kantónoch. Inými slovami legalizovať súčasný stav. Kouchner je však proti. Aj ďalší predstavitelia medzinárodného spoločenstva. Veď incidentov je stále menej, takže budovanie demokratického Kosova ide správnym smerom, tvrdí generálny tajomník NATO Javier Solana. Druhú stranu mince však nespomína: Keď z provincie pod „demokratickým nátlakom“ odídu všetci Srbi a Rómovia, z kosovských ulíc zrejme zmizne aj násilie. Strata suverenity
Uvedené nedôslednosti by sa však stále dali zaradiť do kategórie „začiatočné ťažkosti mierového procesu po krutej vojne“. Ibaže v Kosove od skončenia vojny prichádza k narúšaniu jedného zo základných princípov mierového procesu. Všetky relevantné dokumenty o Kosove garantujú totiž Juhoslávii územnú celistvosť a suverenitu. Niekoľko rozhodnutí, ktoré v posledných mesiacoch urobil správca Kouchner, však úplne vytláčajú Juhosláviu z Kosova. Ruku na srdce, takýto scenár nebol neočakávaný. Málokto mohol predpokladať, že úradný Belehrad bude môcť po prehranej vojne výraznejšie ovplyvňovať dianie v južnej provincii. Avšak zaráža rýchlosť, s akou prichádza k odstraňovaniu aj toho zvyšku suverenity, ktorý Belehrad mal nad provinciou. Na hranici medzi Kosovom a Albánskom vybudovali colnicu, kde zamestnanci sú Albánci a clo sa účtuje v nemeckých markách. Na hraničných prechodoch nenájdete juhoslovanské symboly. Ako uviedol Kouchner, používanie juhoslovanského dinára sa nebude podporovať, naopak platiť možno vo všetkých menách. Pritom hodnotu dinára v Kosove určí trh. Civilná správa OSN ďalej koketuje s myšlienkou vydať nové osobné preukazy a pasy pre obyvateľov juhosrbskej provincie. Čo je však možno najdôležitejšie, srbské štátne spoločnosti sa čoraz častejšie dostávajú pod dočasnú medzinárodnú správu. Väčšina nealbánskych zamestnancov však nechodí do práce v strachu pred represáliami. Pritom stále nie je jasné, akým spôsobom môže Belehrad uplatniť nároky na vlastný majetok. „Je nemysliteľné, aby Kosovo naďalej zastupoval Belehrad. Konečným riešením pre Kosovo je nevyhnutne nezávislosť,“ neskrýva vlastné plány Thaqi. Môže si to dovoliť. Veď „ho podporil celý svet“.