|
|
||||||||||||||||
| Piatok 3.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Koľko pozornosti, toľko úrodyK niektorým problémom poľnohospodárstva Na základe oficiálnych údajov ŠÚ SR v prvom štvrťroku 1999 pokračoval spomalený rast ekonomiky. HDP podľa predbežného odhadu vzrástol v porovnaní s rovnakým obdobím roku 1998 o 1,8 % (v stálych cenách) a o 7,2 % v bežných cenách. Tvorbu HDP ovplyvnil hlavne medziročný pokles produkcie stavebníctva, podstatne nižší výber dane z pridanej hodnoty a daní zo zahraničného obchodu. Na strane dopytu sa vo vývoji HDP premietol pomalší rast zahraničného dopytu a pokles domáceho dopytu (nižšia bola tvorba hrubého fixného kapitálu a konečná spotreba štátnej správy). Objem pridanej hodnoty bol vyšší o 4,2 % (v bežných cenách o 9,1 %). Miera inflácie bola 6,9 %, nezamestnanosť sa zvýšila o 2,7 bodu na 15,3 %. Obdobne, ako sú prezentované výsledky za národné hospodárstvo, sú známe aj výsledky z odvetvia poľnohospodárstva. Medzi jeho hlavné problémy patria: - pomalá obnova vlastníckych práv, hlavne práva užívania a disponovania pozemkovým vlastníctvom, čo brzdí zásadnejšie reštrukturalizačné procesy v podnikateľskej sfére, - platobná neschopnosť podnikateľskej sféry, čiastočne prenášaná do sféry prvovýroby z nadväzujúcich článkov potravinovej vertikály (spracovanie, obchod), - zotrvačnosť v uplatňovaní dotačnej politiky, hlavne pokiaľ ide o účinnosť a diferencovanosť podpory, - nízka efektívnosť a netransparentnosť obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami a vstupmi pre poľnohospodárstvo, - nedostatočná previazanosť a koordinácia štátnej vodohospodárskej, environmentálnej, poľnohospodárskej a regionálnej politiky, - nedostatočne rozvinutá finančná infraštruktúra. Tanec peňazí Pri úvahách o riešení platobnej neschopnosti by sa malo vychádzať z dôkladnej analýzy štruktúry aktív a pasív a ich optimálneho pomeru k výkonnosti. V prvom rade bude potrebné zaoberať sa opatreniami, ktoré pribrzdia ďalšie zhoršovanie likvidity podnikateľských subjektov, pričom opatrenia musia byť vzájomne konzistentné a systémové. Z národohospodárskeho hľadiska len dôsledná reštrukturalizácia podnikov spolu s uplatňovaním efektívnych postupov v konkurznom konaní môžu vytvoriť predpoklady na zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a do budúcnosti i prípadnej možnosti zvýšenia dotácií (pri dodržaní záväzkov WTO). Problematika financovania poľnohospodárstva je veľmi aktuálna nielen u nás, ale takmer vo všetkých krajinách sveta. Je spojená so schopnosťou agrárneho sektora a potravinárskeho priemyslu zabezpečiť svoju reprodukciu z vlastných zdrojov. Názory odborníkov na mieru financovania najmä rozvoja agropotravinárstva z verejných zdrojov sa značne líšia a pohybujú sa od odmietania akýchkoľvek špecifík tohto odvetvia a teda i odmietania subvencovania, až po zvýrazňovanie špecifík a obhajobu nevyhnutnosti prísunu verejných zdrojov na zabezpečenie reprodukčnej činnosti. Vplyvy stratovosti Efekt práce poľnohospodárov je potrebné organickejšie spájať s pridanou hodnotou, ktorá by mala byť zdrojom reprodukcie všetkých výrobných faktorov. V prvom štvrťroku poľnohospodári vytvorili o 3,9 % nižší objem pridanej hodnoty (v bežných cenách) ako v rovnakom období roku 1998. Za predaj rastlinných a živočíšnych výrobkov (vrátane osív a sadív) poľnohospodári získali o 2,7 % vyššie tržby, pričom tržby z predaja rastlinných výrobkov sa zvýšili o 14,8 %, tržby za predaj živočíšnych výrobkov zostali na rovnakej úrovni ako v roku 1998. Objemovo klesol predaj jatočných zvierat o 12,1 %, pri náraste jatočnej hydiny o 21,8 % a pokles konzumných vajec o 3,4 %. Podľa ŠÚ SR právne subjekty v poľnohospodárstve zamerané na tvorbu zisku vyprodukovali o 4,9 % nižšiu stratu a táto dosiahla objem - 1083 (v mil. Sk, bežné ceny). Z toho 275 nestratových podnikateľských subjektov dosiahlo zisk 368 mil. Sk a 811 podnikateľských subjektov vyprodukovalo stratu - 1451 (v mil. Sk). Zníženie stratovosti môže vyplývať z viacerých momentov, z ktorých za rozhodujúce považujeme efektívnejšie využívanie výrobných kapacít v živočíšnej výrobe, zvyšovanie dodatočných vkladov do rastlinnej výroby, zmenu štruktúry výroby a jej optimalizáciu a pod. Stratovosť spôsobuje, že poľnohospodárstvo, aj vzhľadom na nedostatočnú výnosovosť kapitálu, je stále závislé okrem priamej dotačnej podpory od cudzích finančných zdrojov, predovšetkým od bankových úverov, ktoré sú neprimerane drahé. Dotácie štátu Domnievame sa, že bez urýchlenia konkurzov a likvidácie neschopných podnikateľských subjektov nemožno postúpiť v reštrukturalizácii. Na najbližšie roky bude potrebné účelne stimulovať štrukturálne zmeny, ktoré pomáhali znižovať nákladovosť poľnohospodárskej výroby a zvýšiť konkurencieschopnosť produkcie. Jedným z negatívnych dosahov na stratovosť poľnohospodárskych podnikov je aj cenová disparita medzi vývojom nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov a cien rozhodujúcich vstupov. Stratovosť významne súvisí aj s nevyužívaním produkčného potenciálu pôdy a hospodárskych zvierat, čo sa premieta v raste nákladovosti na základné komodity. V priemere za prvý štvrťrok sa ceny poľnohospodárskych výrobkov znížili o 2,7 bodu (ceny rastlinných výrobkov vrátane zeleniny a ovocia sa znížili o 7,3 bodu a ceny živočíšnych výrobkov o 1,7 bodu). Ceny priemyselných výrobkov, stavebných prác, stavebného materiálu sa zvýšili o 1,2, ale aj 10,3 a 1,9 bodu. Treba zdôrazniť, že dôležitým zdrojom financovania poľnohospodárstva je štát, čo možno dokumentovať skutočnosťou, že najväčší objem dotácií podľa odvetvového členenia štátneho rozpočtu smeroval do agrokomplexu. Napriek uvedenému treba konštatovať, že slovenskí poľnohospodári dostávajú nižšie dotácie ako poľnohospodári v EÚ a okolitých reformných štátoch, čo do určitej miery znižuje ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch. Vzhľadom na skutočnosť, že v súčasnosti sa vo všetkých fázach rozpočtového procesu kladie hlavný dôraz na efektívnosť a racionálnosť rozpočtových výdavkov (východiskom výdavkovej politiky v najbližšom období je reštriktívna finančná politika, zameraná na znižovanie deficitu vládnych výdavkov), preto aj v tomto odvetví bude potrebné prekonať paušálny prístup distribúcie finančných zdrojov bez ohľadu na skutočnú účinnosť ich využívania vo výrobnom procese. Napriek zámerom dotačnej politiky, ktorým bolo kombinovať objem finančných prostriedkov a štruktúru účelového zamerania podpory tak, aby sa na jednej strane zvyšovala úroveň dôchodkovotvorného efektu podnikateľských subjektov a na druhej strane podporoval komplexný rozvoj vidieka, sme boli neraz svedkami určitej zotrvačnosti v uplatňovaní dotačnej politiky, hlavne čo sa týka účinnosti využívania dotačných zdrojov a ich diferencovanejšej podpory. Účinnosť dotácií nebola v plnej miere adekvátna ich rozsahu, preto je potrebné, aby aj podnikateľské subjekty efektívnejšie pristupovali k vlastným problémom a prispeli k zvýšeniu účinnosti a efektívnosti tohto ekonomického nástroja. Postupne by mala slabnúť pasívna uhradzovacia funkcia dotácií a prevážiť by mala ich funkcia produktívnostná, podporujúca rast intenzity, pokles nákladovosti a rast efektívnosti poľnohospodárskej výroby. Viac by sa mala akcentovať požiadavka na väčšiu objektivizáciu a trhovú konformnosť dotačných titulov a obmedzovanie subjektívnych vplyvov do ich rozdeľovania. Ing. Milan Mičulík Ing. Pavol Krnáč |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
