Čo je verejný záujem o dopravu?

Zlučovanie len medzičlánkom pred nevyhnutnou privatizáciou Začiatok augusta rozhýbal diskusiu o zlučovaní štátnych podnikov Slovenskej autobusovej dopravy do väčších celkov. Nielen priamo zainteresovaní, ale aj širšia verejnosť si kládla otázku, či bolo toto zlučovanie potrebné, či sa nemohlo hneď prikročiť k plánovanej privatizácii. O súčasných problémoch autobusovej dopravy na Slovensku sme sa porozprávali s generálnym riaditeľom sekcie cestnej a mestskej dopravy Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ing. Jaroslavom Hnatičom. V akej situácii sa vlastne nachádza slovenská autobusová doprava, sú všetky podniky stratové? - V posledných rokoch sa ekonomická situácia podnikov Slovenskej autobusovej dopravy (SAD) zhoršuje. Podniky hospodária v ekonomickom prostredí neregulovaných cien vstupov (nafta, pneumatiky, náhradné dielce a pod.) a regulovanej výšky cestovného. Dotácie zo štátneho rozpočtu v plnom rozsahu nepokrývajú straty z výkonov vo verejnom záujme. Od roku 1995 boli zastavené investičné dotácie určené na obnovu vozidlového parku. V dôsledku toho väčšina štátnych podnikov SAD vyčerpala možnosti
rozvoja a nedokáže výrazne zlepšiť svoju ekonomickú situáciu. Odkladanie systémových opatrení a nepokrytie výkonov vo verejnom záujme spôsobuje stratovosť podnikov a aj znižovanie hodnoty majetku. Podniky nevytvárajú zdroje na potrebnú obnovu vozidlového parku. Navyše, rezortný program obnovy vozidlového parku v minulom roku (dva až tri autobusy na jeden podnik) podstatne úverovo zaťažil majetok podnikov. Zlučovanie štátnych podnikov SAD ešte oddialilo okamih privatizácie. Malo až taký veľký zmysel? - Pri riešení organizačných zmien sa vychádzalo zo súčasného stavu v autobusovej doprave. Donedávna uprednostňovaný model organizačného usporiadania nezodpovedal požiadavkám na efektívnu organizáciu pravidelnej autobusovej dopravy na území republiky. Niektorým štátnym podnikom už hrozila exekúcia. Boli to najmä podniky na Považí, na severnom Slovensku a hlavne na východe. Najhoršia situácia je teraz vo Svidníku a exekúcia prebehla aj v štátnom podniku Humenné. Predali majetky s vyššou hodnotou za menej peňazí ako exekučný zákon povoľuje. Preto bol dôvod, aby sme podniky koncentrovali a oddialili proces, aby tie silnejšie, zdravšie celky ešte podržali tie slabšie podniky na periférii. Navrhovaná koncentrácia podnikov vychádza z potreby zabezpečovania dopravnej obslužnosti územia, rešpektuje záťažové prúdy a pohyby obyvateľstva v regiónoch. Následne po stabilizácii novovzniknutých subjektov na relevantnom trhu sa do konca roku 1999 začne príprava transformácie a privatizácie. Nehrozí situácia, že po privatizácii (súkromná autobusová doprava) bude vyhľadávať iba atraktívne linky a ostatné nechá „padnúť“? - Do transformácie a privatizácie vstúpia zlúčené štátne podniky SAD s celým majetkom. Pokiaľ sa v niektorých štátnych podnikoch vytvoria podmienky na odčlenenie mestskej hromadnej dopravy alebo staníc technickej kontroly, bude možné tento majetok samostatne privatizovať. V súlade s programovým vyhlásením vlády bude MDPT pri zmene vlastníckych vzťahov venovať pozornosť zabezpečeniu garancie štátu pri úhrade straty za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme. Preto navrhuje ponechať v transformovaných obchodných spoločnostiach účasť štátu.
Aká bude konkrétna forma tejto majetkovej zmeny?
- V roku 2000 navrhuje naše ministerstvo transformovať štátne podniky na akciové spoločnosti. Štát prostredníctvom Fondu národného majetku si dočasne ponechá 51 % akcií. Zvyšné na základe výberového konania ponúkne obchodným spoločnostiam, obciam alebo iným podnikateľským subjektom. Musia preukázať skúsenosti s podnikaním vo verejnej cestnej doprave, druhou možnosťou sú kupóny na úhradu štátnych dlhopisov. Dočasná účasť štátu prostredníctvom FNM je potrebná na zabezpečenie dohľadu nad obslužnosťou územia, kontrolu tarifnej politiky a prevodov takého majetku, ktorý priamo súvisí s vykonávaním verejnej autobusovej dopravy. Poďme k horúcemu zemiaku, ktorý sa volá verejný záujem. Čo treba rozumieť dnes pod verejným záujmom v doprave a čo bude verejným záujmom po skončení privatizácie? - Pojem výkony vo verejnom záujme (záväzky verejnej službe) vychádza z legislatívy EÚ Nariadenia rady číslo 1191-69 týkajúce sa záväzkov verejnej služby v železničnej, cestnej a vo vodnej doprave v znení neskorších predpisov. Výkony vo verejnom záujme sú všetky tie záväzky, ktoré by dopravný podnik vo vlastnom hospodárskom záujme neprevzal alebo neprevzal v plnom rozsahu, alebo neprevzal za daných podmienok. Záväzkami verejnej služby je prevádzková povinnosť, prepravná povinnosť a tarifná povinnosť. Pod prevádzkovou povinnosťou sa rozumie záväzok dopravného podniku prijať opatrenia na zabezpečenie dopravnej obsluhy na autobusovej linke, na ktorú má dopravnú licenciu podľa schváleného cestovného poriadku. Pod prepravnou povinnosťou sa rozumie záväzok dopravného podniku prepraviť všetky osoby za určené cestovné a za určených prepravných podmienok. Tarifná povinnosť je záväzok dopravného podniku používať úradne stanovenú tarifu, ktorá nie je v súlade s obchodnými záujmami podniku, najmä poskytovať zľavy pre určité skupiny cestujúcich. V Slovenskej republike problematiku verejného záujmu definuje zákon Národnej rady SR číslo 168 z roku 1996. Vyskytuje sa však problém financovania výkonov. Problém spočíva v tom, že MF SR každoročne tento zákon pri tvorbe štátneho rozpočtu nerešpektuje, alebo ešte nevydalo bližšie podmienky na ich poskytovanie. Verejný záujem podľa nás je dynamická veličina, ktorá nie je raz a navždy daná. Podobne ako právo na prácu nemožno brať podľa ústavy striktne kdekoľvek, kedykoľvek, ale na konkrétnom mieste, v konkrétnej kvalifikácii uchádzača. - Význam autobusovej dopravy pre rozvoj regiónu je nesporný. Na sieť pravidelnej autobusovej dopravy je napojená každá z 2858 obcí na Slovensku. Jednotlivé obce (regióny) sa od seba však odlišujú najmä nasledujúcimi kritériami: počet obyvateľov, ich sociálne postavenie a mzdové príjmy, zloženie obyvateľov, možnosť zamestnania v obci, vybavenosť obce zdravotnými, školskými a nákupnými zariadeniami, geografická poloha k najbližšiemu významnému centru a ďalšie. Z týchto rozdielností vyplývajú aj rozdielne prepravné potreby, tzn. požiadavky na počet a časovú polohu autobusových spojov, prípadne dopravnú kapacitu,
ktorú musí dať dopravca k dispozícii na zabezpečenie prevádzky na autobusovej linke. Jednotlivé autobusové linky sa preto vzájomne od seba odlišujú štruktúrou prepravených osôb, výškou tržieb, rozdielnou rentabilitou a rozdielnou výškou dotácií potrebnou na pokrytie strát, ktoré vznikajú dopravcovi, či už zo sociálnych dôvodov (tarifný záväzok - poskytovanie zliav cestovného) alebo z prevádzkových dôvodov (prepravná povinnosť - obsluha územia s nízkou frekvenciou cestujúcich). Takže nemožno vopred definovať, ktoré linky sa „musia“ v nezmenenom rozsahu zabezpečovať aj po privatizácii? - Žiadna právna norma v Slovenskej republike, ale ani v krajinách EÚ nedáva za povinnosť štátu a ani dopravnému podniku zabezpečiť autobusovú prepravu cestujúcich. Povinnosti štátu postarať sa o takúto prepravu vyplývajú iba nepriamo, spravidla z ústavy. Pretože plnenie týchto základných práv je bezprostredne späté so zabezpečením mobility občana, vyžaduje si riešenie tohto problému zladenie záujmov občanov, reprezentovaných obecnými a krajskými úradmi pri zostavovaní cestovných poriadkov so záujmami a možnosťami autobusových dopravcov. Ide teda hlavne o to, aby sa našlo optimálne riešenie z hľadiska výšky tržieb (vrátane dotácie zo strany štátu, čiže podľa možnosti aj zo strany obce). Zákonne stanoviť spoločenskú objednávku, teda počet spojov na jednotlivých autobusových linkách, je už teoreticky nemožné a vo svete nezvyčajné. Napríklad smernica EÚ hovorí len o „vytvorení dostatočnej ponuky na autobusovej linke“. Aká bude úloha krajských úradov v procese privatizácie a neskôr pri presadzovaní verejného záujmu? - Krajské úrady, ktoré vydávajú dopravné licencie na autobusové linky, môžu aj nariadiť zabezpečovanie výkonov vo verejnom záujme, teda dostatočnú dopravnú obsluhu. V tomto prípade musia však hľadať také riešenie, ktoré je možné uskutočniť s najnižšími celospoločenskými nákladmi. Pri stanovení požiadaviek na dostatočnú obsluhu
prihliadajú úrady na záujem cestujúcej verejnosti a na možnosti použiť iné dopravné prostriedky. Musím podotknúť, že v porovnaní so susednými štátmi máme na Slovensku (Česká republika, Poľsko, Maďarsko) ešte nadštandardné zľavy cestovného, politického a sociálneho charakteru. Ich nedostatočná úhrada (kompenzácia) zo strany štátu je práve príčinou hospodárskych problémov dopravných podnikov. Tak to vyzerá, že bude čoraz menej anonymných kompenzácií nákladov na dopravu a čoraz viac adresných, účelových. - V záujme zabezpečenia dopravnej obsluhy so zreteľom na sociálne otázky, na problémy ochrany životného prostredia alebo z dôvodu poskytovania osobitnej tarify určitej skupine cestujúcich, úrady uzatvárajú s dopravnými podnikmi zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Zmluvy môžu obsahovať najmä nasledujúce: - dopravné služby, určité požiadavky na kontinuitu, pravidelnosť, kapacitu, - dodatočné dopravné služby,
- dopravné služby za osobitnú tarifu a za osobitných podmienok, - cenu za zmluvne dohodnuté dopravné služby, ktorá tržby vyrovnáva, - platnosť zmluvy a sankcie za neplnenie.
Okrem toho pri financovaní výkonov vo verejnom záujme budú musieť vo vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní obe strany rešpektovať zásady prevzaté zo Smernice rady 93-38-EHS zo 14. júna 1993 o koordinácii verejného obstarávania na úseku zásobovania vodou, energiou, v doprave a telekomunikáciách. Ministerstvo dopravy navrhuje, aby zákon č. 168/1996 Z. z. bol upravený a jasne sa definoval. Okrem základnej dopravnej obsluhy a účasti štátu na nej bude v novom znení zákona aj jasné vymedzenie preukázanej straty. Krajské úrady alebo obce musia pri objednávaní výkonov vo verejnom záujme rešpektovať všeobecné pravidlá hospodárnosti. Zrozumiteľne povedané, bude čoraz viac takých prípadov, keď samosprávne orgány sa budú môcť samy rozhodnúť, v rámci nových podmienok financovania, či chcú ďalší spoj, novú knižnicu alebo park či výstavbu bytov. Ivan Klačanský
Snímka autor