|
|
||||||||||||||||
| Piatok 3.Septembra 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Úspech za každú cenuPodľa najnovšieho prieskumu mladí ľudia a ľudia v strednom veku majú pocit, že každý od nich čaká úspech, a tak niektorí neváhajú pre kariéru urobiť skutočne všetko. A keď už konečne úspech dosiahli, začne ich kváriť problém oveľa zložitejší - ako si úspech uchovať. Nie každý si však uvedomí, že dosiahnutie vysnívanej méty neznamená zastavenie sa. Práve naopak - musíte tempo zdvojnásobiť. A naraz sa ocitnete v situácii, ktorú psychológovia pomenovali jednoducho: Prebytok informácií Nadbytok informácií pohlcuje nielen počítačové systémy, ale aj mozgy ľudí. Mnohí odborníci hovoria o strese z informácií. Niektoré dni pozorujem, ako mi hromada papierov na stole rastie priamo pred očami, ako keď vo filme ukazujú rýchlo rozkvitajúce kvetiny, sťažuje sa Peter G. hovorca jednej finančnej spoločnosti. Nemá však obavy iba zo zmätku na svojom pracovnom stole: rovnako ho občas znepokojuje zmätok v jeho vlastnom mozgu. Všetky tie papiere obsahujú nespočetné slová, čísla a diagramy príliš mnoho informácií na to, aby ich stačil prečítať, nieto ešte vstrebať a zapamätať si ich. A keď už sa mu podarí prebrať všetky dokumenty na svojom stole, počítač naňho vyleje plné priehrštie ďalších. Internet doslova hýri databázami, v ktorých by Peter G. mohol nájsť užitočné informácie, len keby sa k nim včas dostal. Rovnako ako väčšina úradníkov, manažérov, podnikateľov i ďalších profesionálov má aj Peter G. čoraz zreteľnejší pocit, že trpí prebytkom informácií. Symptómy tohto epidemického ochorenia môžu zahŕňať napätie, občasnú podráždenosť a častý pocit bezmocnosti všetko príznaky bežné u človeka trpiaceho stálym stresom. Vedomosti sú sila, ale informácie vôbec. Je to ako drvina, ktorá zostane v site zlatokopa, keď ryžuje zlato, hovorí Dr. David Lewis, britský psychológ, ktorý presadzuje termín syndróm únavy z informácií, o ktorom sa domnieva, že už čoskoro bude zaradený na zoznam uznávaných ochorení. Mať príliš mnoho informácií je rovnako nebezpečné, ako ich mať málo, argumentuje. Informácie by mali urýchľovať biznis, ale podľa Lewisa, ktorý ako prvý študoval vplyv šírenia dát na túto sféru, vedú často iba k upchatiu trubiek. Vo svojej provokatívnej štúdii Smrť z informácií uvádza, že ich prebytok priamo dusí mnoho podnikateľských firiem a vyvoláva u manažérov na všetkých úrovniach duševné problémy alebo dokonca fyzické ochorenie. S rozširovaním siete internetu problém pravdepodobne ešte porastie. Tento záver vyplýva z prieskumu medzi 3000 manažérmi a podnikateľmi v Británii, USA, Singapure Austrálii a Nemecku. Dve tretiny respondentov uviedli, že stres vyvolaný príliš veľkým množstvom informácií narušil ich osobné vzťahy, viedol k zhoršeniu vzťahu ku kolegom a prispel k menšiemu uspokojeniu z práce. Viac ako 40 percent z nich malo dojem, že množstvo informácií vedie k odkladaniu dôležitých rozhodnutí a že náklady na získavanie ďalších a ďalších informácií prevyšuje ich skutočnú hodnotu. Jedna tretina uviedla, že zdravotné problémy, ktorými trpí, sú priamym dôsledkom stresu spôsobeného prebytkom informácií. U nás sa síce podobný prieskum takéhoto rozsahu nerobil, ale skúseností z ambulancií potvrdzujú, že podobné problémy majú aj naši podnikatelia. František S., konzultant brokerskej firmy, bol postihnutý symptómami únavy, bolesťami žalúdka a zhoršujúcim sa zrakom. Prvá vec, pre ktorú som sa rozhodol, bolo žiadať informácie, ktoré potrebujem, oveľa presnejšie, hovorí. Naučil som sa byť asertívnejší tak pri vyžadovaní potrebných informácií, ako aj pri odmietaní tých, ktoré nepotrebujem. Lewis k tomu dodáva: Veľa informácií prosto mozog zaťažuje. Predpovede, že elektronika povedie ku vzniku kancelárie bez papiera, sa ukázali falošné, pretože počítače umožňujú tlačenie informácií v takej miere, ako doteraz nikdy predtým. V prostredí dnešných kancelárií a biznisu prichádzajú informácie v podobe listov, odkazov, obežníkov, faxov, technických správ, grafov, tabuliek, štatistík a v mnohých ďalších podobách. Kým podnikatelia a manažéri niekedy mali možnosť odrezať svojich rivalov od rozhodovania v podniku tým, že im neposkytovali informácie, môžu dnes zvoliť inú stratégiu: informáciami ich bombardujú. Informačný stres nastáva, keď ľudia disponujúci veľkým množstvom dát musia dokončiť svoju prácu k určitému termínu, keď od ich rozhodnutia závisia veľké peňažné sumy. Ľudský organizmus v takýchto situáciách reaguje rovnako, ako kedysi primitívny človek, keď si chcel ubrániť holý život. V prípade informačného stresu však oslabuje výkon a sťažuje myslenie i rozumné konanie. Nastáva stav nadmerného vzrušenia, ktoré vedie k tomu, že bláznivé rozhodnutia a chybné závery sa stávajú nevyhnutnými. Mozog, ktorý prepadne panike, nedokáže informácie správne interpretovať. V takejto vypätej situácii sa potom môžu profesionáli dopustiť osudovej chyby. Ale aj keď nie sú v stávke ľudské životy, môže informačná explózia urobiť z procesu rozhodovania stresovú záležitosť. Experti z Európskej komisie v Bruseli odporúčajú vládam, spoločnostiam, malým i veľkým firmám, aby sa cvičili v zaobchádzaní s informáciami. Poradiť si s bremenom informácií je jednou z najnaliehavejších úloh, s ktorým sa biznis bude musieť vyrovnať, varuje Lewis. Pokiaľ nenájdeme spôsob ako v prúde informácií, ktoré nás zaplavujú, zostať nad hladinou, môžeme sa v nich jednoducho utopiť. (buj) Dáta, faxy, slová... Svet strávil v roku 1995 takmer 60 miliárd minút na telefóne hovorom, vysielaním faxov a odovzdávaním dát. V roku 1985 to bolo iba 15 miliárd minút, v roku 2000 to má byť už 95 miliárd minút. Každý deň je zaznamenaných približne 20 miliónov slov technickej informácie. Človek schopný čítať 1000 slov za minútu by na prečítanie tohto množstva potreboval osem hodín denne po obdobie 1,5 mesiaca a na konci tohto obdobia by bol 5,5 roka pozadu za informáciami, ktoré sa medzitým objavili. Za posledných 30 rokov bolo vyprodukovaných viac informácií ako za 5000 rokov predtým. V USA vychádza viac ako 9000 periodík a na celom svete je denne vydaných asi 1000 nových kníh. Vydanie denníka The New York Times v bežný deň obsahuje viac informácií, než koľko ich priemerný človek žijúci v Anglicku v 17. storočia dostal za celý život. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
