Uzdraví predpísaný liek pacienta?

Dôležité bude fungovanie signálnych inštitúcií, ktorými sú predovšetkým banky a daňové úrady. V prípade bánk ich privatizácia prinesie aj bankové know-how a elimináciu politických vplyvov na rozhodovanie o úverových aktivitách bánk. V prípade daňových úradov pôjde o podstatné skvalitnenie ich práce, čo súvisí aj s informačnými systémami a technológiou ich práce. Bude potrebné zmeniť motiváciu daňových úradov tak, aby mali záujem zachytiť problematický podnik skôr, než prenesie svoje finančné problémy na obchodných partnerov a financujúce banky. Nevyhnutnou podmienkou na fungovanie trhu s pohľadávkami a ich kapitalizáciu je fungovanie kapitálového trhu, zabezpečenie účinného štátneho dozoru nad subjektmi pôsobiacimi na kapitálovom trhu, legislatíva upravujúca ochranu minoritných akcionárov a jej dôsledné vynucovanie. Ide teda o komplex zmien, ktorý je predmetom ďalšieho pokračovania ekonomickej reformy a formovania inštitúcií trhu a nie je riešený v tomto projekte. Napriek tomu predstavuje nevyhnutnú podmienku toho, aby sa problém platobnej neschopnosti v budúcnosti nereprodukoval. c) Rovina procedurálna
V procedurálnej rovine vychádza mechanizmus z niekoľkých axióm. Po prvé predpokladá, že podnik nie je tvorený iba jeho aktívami (resp. fixnými aktívami), ale aj jeho výrobkom, trhom, know- how, značkou, rozvojovým potenciálom atď. V takomto prípade tento mechanizmus vytvára spôsob ako podnik zachovať ako právny subjekt. K doteraz prevažujúcej ceste predaja aktív chce posilniť možnosť reštrukturalizácie pasív podniku. Ďalšou axiómou je to, že na reštrukturalizácii podniku majú a musia mať záujem predovšetkým veritelia. Či ich záujem môže byť lepšie uspokojený predajom aktív alebo ozdravením podniku a jeho finančnou reštrukturalizáciou, môžu posúdiť iba veritelia. Predpokladá sa, že veritelia majú dostatočné informácie o dlžníkovi na to, aby sa mohli kvalifikovanie rozhodnúť pre jednu alebo druhú alternatívu. A nakoniec posledná axióma – oddlženie podnikov cestou jednorazového odpísania záväzkov je pre štát finančne nezvládnuteľné a navyše nevytvára dostatočný tlak na zmenu správania sa podnikateľských subjektov. Finančná reštrukturalizácia
Z hľadiska finančnej reštrukturalizácie, narovnanie hospodárskych vzťahov, ktoré sú deformované existujúcou platobnou neschopnosťou, je možné len v rámci majetkového vyrovnania, t. j. dôsledným uplatnením postupov bankrotu. Súčasná legislatíva takýto postup umožňuje, avšak jej uplatnenie v súčasnej podobe, ako bolo konštatované v úvodnej časti, vedie k rozvrhovému konaniu, rozpredaju aktív a následnej likvidácii podnikov. To by s veľkou pravdepodobnosťou viedlo k ďalšiemu ohrozeniu existujúcich pracovných miest v podnikoch, ktoré sú v úpadku. Je však známe, že v týchto podnikoch popri už stagnujúcich prevádzkach existujú aj funkčné prevádzky schopné rozvoja, ktoré sú však príliš zaťažené bremenom existujúcich záväzkov a úrokov. Preto program navrhuje vytvoriť v rámci režimu konkurzu a vyrovnania predpoklady na režim reštrukturalizácie pasív (v právnych úpravách fungujúcich trhových ekonomík bankrot neznamená likvidáciu, ale skôr reštrukturalizáciu podnikov.), ktorý by si kládol za cieľ zachovať ohrozené pracovné miesta, resp. vytvoriť podmienky na tvorbu nových pracovných miest a na zachovanie produktívnych funkčných jadier podniku. To by v praxi znamenalo nasledujúce:
1. Veriteľ (skupina veriteľov) podáva návrh na vyhlásenie konkurzu. Od tohto momentu platí pre orgány spoločnosti špeciálny režim (zákaz kapitálových presunov a pod.). 2. V prípade oprávnenosti návrhu súd vyhlasuje konkurz a na návrh veriteľov vymenuje správcu konkurznej podstaty (administrátora). Správca konkurznej podstaty má v tejto etape dve úlohy, a to v zákonom stanovenej lehote: ˇ zvolať radu veriteľov,
ˇ uskutočniť inventarizáciu majetku podniku a ocenenie aktív. ˇ V prípade, ak o to požiadajú veritelia, správca konkurznej podstaty dá vypracovať externý audit, ktorého cieľom je posúdiť perspektívu podniku (výrobný program, trh...) po finančnej reštrukturalizácii. 3. Veritelia spoločnosti, s ktorou bolo začaté konkurzné konanie, majú v lehote stanovenej zákonom právo rozhodnúť o tom, či bude spoločnosť pokračovať smerom k rozvrhovanému konaniu a likvidácii, alebo prejde procesom reštrukturalizácie. V prípade rozhodnutia pre reštrukturalizačný proces vymenuje správca konkurznej podstaty na návrh veriteľov dočasný manažment podniku (vo svete, ako aj na Slovensku existujú konzultačné firmy, ktoré sa profesionálne zaoberajú reštrukturalizáciou podnikov a hľadaním strategických investorov. Bolo by potrebné uvážiť zo strany vlády podporu rozvoja trhu s týmito službami), ktorého úlohou je pripraviť projekt finančnej reštrukturalizácie podniku s využitím jej rôznych foriem (odkupovanie pohľadávok, odpis úverov alebo ich častí na ťarchu vytvorených oprávok v bankách, odpredaj podniku alebo časti podniku strategickému investorovi, kapitalizácia pohľadávok, sekuritizácia aktív, reštrukturalizácia dlhu a pod.) Výber nástrojov reštrukturalizácie by mal byť pružný, individualizovateľný podľa štruktúry pasív podniku a štruktúry veriteľov. 4. Výsledkom finančnej reštrukturalizácie je na jednej strane zmena vlastníckej štruktúry, na druhej strane zníženie podielu cudzích pasív na celkových pasívach a redukcia dubióznych aktív, čo by malo vytvoriť predpoklady tak na získanie nových úverov, ako aj na vstup strategického partnera (domáceho alebo zahraničného) do podniku ako celku, resp. jeho funkčných častí. Konkurz a vyrovnanie
Uvedený postup predpokladá úpravy súčasnej podoby procedúry konkurzov a vyrovnaním, predovšetkým v nasledujúcich smeroch: ˇ v jednoznačnejšom vymedzení kritérií na začatie konkurzného konania, ˇ v posilnení sa postavenia veriteľov v porovnaní s dlžníkom, ˇ v aktívnejšej úlohe na úkor správcu konkurznej podstaty, ktorý po ustanovení rady veriteľov iba zabezpečuje kontakt medzi radou veriteľov a súdom. Posilnenie sa postavenia veriteľov oproti správcovi konkurznej podstaty môže čiastočne uvoľniť kapacity konkurzných súdov a pomôcť tak vyriešiť problém zdĺhavosti konkurzných konaní, ˇ v stanovení časových limitov pre jednotlivé etapy konkurzného konania. Aby proces konkurzov v uvedenej modifikácii bol úspešný, každá jeho etapa musí byť časovo limitovaná zo zákona. Zároveň musí byť stanovený spôsob „skratového“ skončenia etapy, ak etapa nebola v zákonom stanovenom časovom limite skončená. Otázka postavenia správcu konkurznej podstaty, resp. predbežného správcu, je podstatná. V doterajšej praxi funkciu konkurznej podstaty vykonáva zvyčajne právnik a výlučným cieľom jeho činnosti je trhové ocenenie aktív a ich speňaženie. Alternatívou je angažovanie ako správcov konkurznej podstaty špecialistov na oceňovanie podnikov, finančných manažérov, audítorov a pod. Uvedený mechanizmus by mal prinajmenšom nasledujúce pozitívne efekty: 1. Motivoval a urýchli by priebeh konkurzných konaní, pričom by umožnil jeho riadenie v zmysle hľadania alternatívnych riešení pre životaschopné podniky. 2. Vytvoril by tlak na zvýšenie finančnej disciplíny podnikateľských subjektov do budúcna. Hrozba konkurzu a prevzatia podniku veriteľmi, resp. jeho predaja, by vytvorila priestor na spoluprácu dlžníka s veriteľmi už pred vyhlásením konkurzného konania (mimosúdna reštrukturalizácia). 3. Hrozba konkurzu a prevzatia podniku veriteľmi by okamžite zvýšila finančnú disciplínu podnikateľských subjektov a urýchlila platby v tých prípadoch, keď omeškanie nie je zapríčinené insolventnosťou. Predpoklady priechodnosti
Realizácia naznačeného projektu si vyžiada rozsiahle zmeny v legislatíve, zmenu v právnom vedomí podnikateľskej sféry, aj v inštitucionálnom zázemí bankrotov. Okrem harmonizácie konfliktných zákonov a detailného rozpracovania pravidiel a postupov bankrotu - reštrukturalizácie, je potrebné rozvinúť profesiu správcov konkurznej podstaty, likvidátorov, podporiť vznik špecialistov na reštrukturalizáciu podnikov - jednotlivcov aj konzultačných firiem, odstrániť úzke miesta vo fungovaní súdov, uskutočniť informačnú a osvetovú kampaň na zvýšenie právneho vedomia podnikateľskej sféry. Realizácia projektu finančnej reštrukturalizácie podnikov si preto vyžiada čas a značné úsilie zo strany štátnej administratívy aj profesijných združení (SOPK, AZZZ a pod.). Účinný mechanizmus bankrotov však okrem riešenia existujúceho problému insolventnosti a zamrznutých finančných tokov v ekonomike vytvorí predpoklad na včasné odhalenie uzlov insolventnosti v ekonomike aj v budúcnosti. Ich včasná reštrukturalizácia alebo likvidácia znižuje transakčné náklady v ekonomike, zvyšuje efektívnosť alokácie zdrojov, a tým zvyšuje konkurencieschopnosť ekonomiky ako celku.