Čo je nezaopatrenosť

- sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo

- sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie alebo - nemôže byť zamestnané pre chorobu alebo úraz alebo

- pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo byť zamestnané.

Za nezaopatrené dieťa sa považuje aj dieťa, ktoré po skončení povinnej školskej dochádzky je vedené v evidencii nezamestnaných hľadajúcich zamestnanie na príslušnom okresnom úrade práce a od skončenia povinnej školskej dochádzky mu nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti, najdlhšie do 18 rokov jeho veku.

Nezaopatrenosť dieťaťa je teda ohraničená skončením povinnej školskej dochádzky, ďalej dovŕšením 28. roku veku a v niektorých prípadoch aj dovŕšením 18. roku veku. Výnimky

Za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok a ani dieťa, ktoré sa síce sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ale už skončilo jedno vysokoškolské štúdium a bol mu priznaný akademický titul. Za akademický titul sa nepovažuje titul bakalár (v skratke Bc). To teda znamená, že ak dieťa po priznaní tohto titulu študuje na vysokej škole, považuje sa aj naďalej za nezaopatrené dieťa, a to do dosiahnutia akademického titulu, avšak najdlhšie do 28 rokov veku.

Príklad:
a) Syn zamestnanca študoval na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. V júni 1999 úspešne absolvoval prijímacie pohovory na Právnickej fakulte UK v Bratislave, kde bol aj prijatý. Z tohto dôvodu po dvoch rokoch skončil štúdium na pedagogickej fakulte a v septembri 1999 má zápis na právnickú fakultu. Vzhľadom na to, že predchádzajúce štúdium na pedagogickej fakulte neskončil získaním akademického titulu, možno ho považovať za nezaopatrené dieťa aj počas štúdia na právnickej fakulte, avšak najdlhšie do dovŕšenia 28 rokov.

b) Dcéra zamestnankyne 30. júna 1999 skončila bakalárske štúdium a bol jej priznaný titul bakalár (Bc). Od septembra 1999 pokračuje v štúdiu na vysokej škole s cieľom získať vysokoškolské vzdelanie s titulom Mgr. V danom prípade sa dcéra zamestnankyne považuje za nezaopatrené dieťa.

SÚSTAVNÁ PRÍPRAVA DIEŤAŤA NA BUDÚCE POVOLANIE

Nezaopatrenosť dieťaťa je okrem iného charakterizovaná predovšetkým sústavnou prípravou na budúce povolanie, pričom pod pojmom sústavná príprava na budúce povolanie treba rozumieť štúdium na stredných a vysokých školách, a to podľa zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov a zákona č. 172/1990 Zb. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa považuje štúdium na stredných školách a vysokých školách s výnimkou kombinovaného štúdia, štúdia popri zamestnaní a štúdia po obdobie výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo ďalšej služby, alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl. Pod pojmom štúdium na stredných a vysokých školách pritom treba rozumieť štúdium na týchto školách bez ohľadu, či ide o štúdium na štátnych, súkromných alebo cirkevných školách. Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa považuje aj obdobie od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, avšak je tu podmienka, že dieťa pokračuje v ďalšom štúdiu bez prerušenia. Prázdniny
Ako sústavná príprava na budúce povolanie sa posudzuje aj obdobie školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia na strednej škole. Školskými prázdninami je obdobie dvoch mesiacov bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia - t. j. júl a august. Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa považuje aj obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu, avšak iba za podmienky, že zápis na vysokú školu je vykonaný najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole. Ďalej za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa považuje aj obdobie po skončení posledného ročníka školy do vykonania štátnej skúšky, a to tak na stredných školách, ako aj na vysokých školách, avšak najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené. Všetky uvedené obdobia, ktoré sa podľa § 5 ods. 3 zákona č. 193/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov považujú za sústavnú prípravu na budúce povolanie, strácajú tento charakter, ak dieťa pred ich uplynutím vstúpilo do zamestnania s výnimkou príležitostného zamestnania, alebo bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa považuje po skončení povinnej školskej dochádzky aj iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na stredných alebo vysokých školách.