Prídavky na deti a príplatky k nim

Podľa uvedeného zákona, nárok na prídavky na deti si oprávnená osoba uplatňuje:

a) u toho, kto vykonáva jej nemocenské poistenie (zabezpečenie),

b) v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta jej trvalého pobytu, ak je poberateľom dôchodku z dôchodkového zabezpečenia,

c) na okresnom úrade práce podľa miesta jej trvalého pobytu, ak je evidovaným nezamestnaným občanom hľadajúcim zamestnanie, ktorému vznikol nárok na

podporu v nezamestnanosti a nie je poberateľom dávok sociálnej starostlivosti,

d) v ostatných prípadoch na okresnom úrade príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu. Vykonávanie nemocenského poistenia - miesto uplatnenia

Pokiaľ ide o vykonávanie nemocenského poistenia, podľa súčasného právneho stavu takýmto subjektom môže byť zamestnávateľ alebo pobočka Sociálnej poisťovne. Vykonávateľom nemocenského poistenia zamestnancov je predovšetkým zamestnávateľ, v nemocenskom poistení sa používa aj termín - závod. Závodom sa pritom rozumie zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 20 zamestnancov, ako aj zamestnávateľ, ktorý síce zamestnáva 20 alebo menej zamestnancov, avšak evidenciu miezd preňho vykonáva iná organizácia. Vykonávateľom nemocenského poistenia zamestnancov však môže byť aj pobočka Sociálnej poisťovne, a to v prípade, ak zamestnávateľ má 20 alebo menej zamestnancov a evidenciu miezd preňho nevykonáva iná organizácia. Vtedy hovoríme o tzv. malom závode a zamestnancom týchto malých závodov vykonáva nemocenské poistenie pobočka Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla zamestnávateľskej organizácie. Pre úplnosť treba dodať, že pobočky Sociálnej poisťovne vykonávajú tiež nemocenské zabezpečenie samostatne zárobkovo činným osobám, ako aj spolupracujúcim osobám týchto osôb. Ak teda zamestnancom vykonáva nemocenské poistenie ich zamestnávateľ, kompetentným na uplatnenie si nároku na prídavky na deti je tento zamestnávateľ. Ak nemocenské poistenie (zabezpečenie) vykonáva pobočka Sociálnej poisťovne, nárok na prídavky na deti sa uplatňuje na tomto orgáne.

K druhému okruhu subjektov, kde sa uplatňuje nárok na prídavky na deti, patrí tiež pobočka Sociálnej poisťovne. V tomto druhom prípade si v pobočke Sociálnej poisťovne uplatňuje nárok na prídavky na deti poberateľ dôchodku z dôchodkového zabezpečenia, pričom príslušnou je pobočka podľa miesta trvalého pobytu tejto osoby.

Miestom trvalého pobytu osoby uplatňujúcej si nárok na prídavky na deti je určený aj ďalší subjekt, a to okresný úrad práce. Na okresnom úrade práce si uplatňuje nárok na prídavky na deti osoba, ktorej vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti a nie je poberateľom dávok sociálnej starostlivosti.

Vo všetkých ostatných prípadoch si nárok na prídavky na deti uplatňuje osoba na okresnom úrade príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu.

Taxatívne určenie subjektov má význam z hľadiska poradia uplatňovania si nároku. Ak teda na uplatnenie nároku na prídavky na deti je viac príslušných subjektov, uplatní sa nárok pri subjektoch podľa uvedeného poradia. To znamená, že v prvom rade je to subjekt, ktorý oprávnenej osobe vykonáva nemocenské poistenia, na druhom mieste je pobočka Sociálnej poisťovne, ak ide o poberateľa dôchodku, na treťom mieste je okresný úrad práce a nakoniec okresný úrad.

Nárok na prídavky na deti sa uplatňuje podaním žiadosti.

Príklady:
a) Podnikateľ zamestnáva zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, ktorá mu zakladá účasť na nemocenskom poistení. Zamestnanec má nezaopatrené dieťa, na ktoré spĺňa podmienky nároku na prídavky na deti. Zamestnanec si uplatní nárok na prídavky na deti u svojho zamestnávateľa.

b) Podnikateľ zamestnáva zamestnanca na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá mu však nezakladá účasť na nemocenskom poistení zamestnancov, pretože je okrem tejto dohody ešte v pracovnom pomere u iného zamestnávateľa. Zamestnanec má nezaopatrené dieťa, na ktoré spĺňa podmienky nároku na prídavky na deti. Zamestnanec si uplatní nárok na prídavky na deti u zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere a nie u podnikateľa, u ktorého vykonáva činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti. c) Poberateľ starobného dôchodku je zároveň zamestnaný ako jeden z 28 zamestnancov u súkromného podnikateľa na základe pracovnej zmluvy. Má dieťa, ktoré spĺňa podmienky nezaopatrenosti dieťaťa na účel poskytovania prídavkov na deti. Keďže jeho otec je zamestnaný vo „veľkom“ závode, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov aj vykonávanie nemocenského poistenia. Poberateľ starobného dôchodku si preto uplatní nárok na prídavky na deti u svojho zamestnávateľa, t. j. u podnikateľa. d) Poberateľ starobného dôchodku je zároveň zamestnaný ako jeden z 28 zamestnancov u súkromného podnikateľa na základe dohody o pracovnej činnosti. Má dieťa, ktoré spĺňa podmienky nezaopatrenosti dieťaťa na účel poskytovania prídavkov na deti. Keďže jeho otec je zamestnaný vo „veľkom“ závode, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov aj vykonávanie nemocenského poistenia, samozrejme, ktorí sú účastníkmi nemocenského poistenia. V tomto prípade však poberateľ starobného dôchodku pracuje na základe dohody o pracovnej činnosti, ktorá mu nezakladá účasť na nemocenskom poistení zamestnancov, takže si uplatní nárok na prídavky na deti v pobočke Sociálnej poisťovne, a to z titulu poberateľa starobného dôchodku.

V praxi sa vyskytujú aj prípady, keď nemocenské poistenie (zabezpečenie) oprávnenej osobe vykonáva viac subjektov. Ide o prípady, keď občan vykonáva niekoľko zamestnaní v pracovnom pomere alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť popri zamestnaní, prípadne sa sústavne pripravuje na budúce povolanie a zároveň vykonáva určitú zárobkovú činnosť. Zákon jednoznačne určuje, že v tomto prípade sa nárok na prídavky na deti uplatní v tom subjekte, u ktorého je oprávnená osoba zúčastnená na nemocenskom poistení zamestnancov z dôvodu výkonu zamestnania v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Účasť na nemocenskom poistení zamestnancov je tu teda z hľadiska uplatnenia si nároku na prídavky na deti postavená na prvé miesto. Možnosť zvoliť si subjekt, pri ktorom si uplatní nárok na prídavky na deti, má osoba, ktorá vykonáva viac zamestnaní v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, ktoré zakladajú účasť na nemocenskom poistení zamestnancov.

Príklady:
a) Otec dieťaťa podniká popri zamestnaní. Nemocenské poistenie z postavenia zamestnanca mu vykonáva zamestnávateľ a z postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby pobočka Sociálnej poisťovne. V danom prípade si otec uplatní nárok na prídavky na deti u svojho zamestnávateľa, teda v subjekte, kde je zúčastnený na nemocenskom poistení zamestnancov z dôvodu výkonu zamestnania v pracovnom pomere. b) Študent počas štúdia na vysokej škole vykonáva zárobkovú činnosť, a to na základe dohody o pracovnej činnosti. Dňa 13. mája 1999 sa jeho manželke narodil syn. Študent si uplatnil nárok na prídavky na deti u svojho zamestnávateľa, ktorý mu však odmietol poskytnúť prídavky na deti. Zamestnávateľ svoj postup odôvodnil tým, že z titulu výkonu prác na základe dohody o pracovnej činnosti študentovi nevzniká účasť na nemocenskom poistení, a teda nie je kompetentný poskytovať prídavky na deti. Postup zamestnávateľa bol správny a študent si mal uplatniť nárok na prídavky na deti na vysokej škole, na ktorej študuje. c) Nezamestnaný občan 22. marca 1999 nastúpil do zamestnania, a to na základe dohody o pracovnej činnosti na dobu neurčitú. Dňa 20. apríla 1999 sa jeho manželke narodil syn a zamestnanec si ešte v tomto mesiaci uplatnil u svojho zamestnávateľa nárok na prídavky na deti. Zamestnávateľ bol oprávnený na poskytovanie prídavkov na deti, pretože dohoda o pracovnej činnosti v danom prípade zakladá účasť na nemocenskom poistení. Oprávnený totiž v čase výkonu prác na dohodu o pracovnej činnosti nebol inak poistený a ani nepoberal starobný alebo invalidný dôchodok.

Uplatnenie si nároku na prídavky na deti je vecou dohody rodičov. Iba v prípade, že sa nedohodli na tom, ktorý z nich si uplatní nárok na prídavky na deti, prednostné právo až do 31. júla 1999 mala matka nezaopatreného dieťaťa. Od 1. augusta, t. j. účinnosťou zákona č. 174/1999 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 193/1994 Z. z., toto prednostné právo matky bolo zrušené. Subjekt, pri ktorom si jedna z oprávnených osôb uplatní nárok na prídavky na deti, sa súčasne stáva aj platiteľom prídavkov na deti, t. j. subjektom, ktorý tejto osobe prídavky na deti poskytuje.